Cestou z roboty som námatkovo, teda náhodne, stretol jedného človeka. Patrí do kategórie ľudí, ktorých mám v úcte, ale vyvolávajú vo mne dosť veľké rozpaky, najmä v poslednej dobe, kedy som nevedel pri ich myslení a konaní, čí som. Poprosil ma, aby som sa opäť vrátil na "svoje miesto". Čakal som, že to spraví. Ak mám pravdu povedať. Samozrejme, osobne problém nemám. Som človek ako každý iný, a dobre chápem ľudské ohľady. Veľmi významne mi v tejto oblasti dal rozum môj známy, vďaka ktorému som nabral cenné informácie z oblasti psychológie. Emócie po čase mierne ustúpili. Musím priznať. Veľmi dobrú dobu som teraz prežil, musím si poklopať. Taký podivný kľud, pokoj, nemal som žiadne stresy, nič ma len tak nerozhádzalo.
Na druhej strane, zase som musel ustúpiť ja. Ale pocit, že konečne ma prosí aj niekto, a nie som to len ja, čo sa niečoho dožaduje ma príjemne upokojil. Je dobré, keď máš aj ty niečo vo svojich rukách. Napadlo ma napríklad to, že nie je dobré zapredať sa niekomu, alebo pre nejaký počin len tak nalacno. Nejde o to, či budeš mať z toho nejaký úžitok, ba práve naopak. Či si dotyčný to bude vedieť vážiť, a nejako oceniť. Nechcem sa hrať na pána dôležitého, ale pravda je taká, že si bezo mňa opäť neporadili.
Nie je príjemný pocit, že ťa niekto potrebuje? Veľmi.
Prežil som teraz obdobie, kde som nevidel nikoho z nich. Modlil som sa sám, a nadobudol som ucelenejší pohľad na Ježiša. Na veľa minulých udalostí som si pospomínal. Napríklad aj to, že s bývalým kaplánom, ktorý mi včera ráno krátko pred šiestou ráno poslal sms som si celkom fajn podebatil. On spolu s druhým kňazom principiálne mi chýbaju. Mali sme svoje rozhovory, idey, ktoré sme preberali u neho na byte pri káve. Bolo mi potešením. Zistil som, že nie ja ich, ale oni mňa potrebujú, a to mi robí celkom fajn.
Zistil som, vlastne pravda je taká, že dakedy ovládali druhí mňa. Teraz som si to vyskúšal sám, na druhých. To je zmena čo? V robote nemám veľa čo robiť, tak som dneska študoval materiály o mercedesoch, ktoré som s dovolením si mohol zobrať z predajne. Luxus prvej triedy. Také mercedesy nové som videl, že mi išli oči vypadnúť. Paráda. Som skromný síce, veľa ku šťastiu mi netreba, ale poobdivovať môžem len extravaganciu a luxus. Snáď nebudem híkať nad niečím tuctovým.
Áno, pravda je, že som zanechal starého Lukáša, a mám odlišný pohľad na mnohé veci. Už nie som zápalistý, čo som bol. Moje aktivity, ktoré som dával najavo sa nie vždy stretali s pochopením. Nie raz som bol zarmútený kvôli tomu, a tak to logicky vyústilo do krátkej rebélie. Navyše keď vás niekto zbuzeruje pred druhými, nepadne to nikomu dobre. Prijal som to, a všetko je po starom. Čo už mám robiť. Viem, že si to nebudú vážiť, ale som človek aj ja, som emotívnej, výbušnej, živej povahy, vďaka ktorej prežívam dosť dynamické životné okamihy. Nad niektorými už len zahadzujem rukou, aký som bol hlúpučký. Ale skúsenosť je skúsenosť, a nikdy nevieš, kedy sa ti to zíde. Raz príde situácia, vďaka ktorej dokážeš elegantne sa z nej vyzuť, a to len vďaka predchádzajúcim skúsenostiam, bez emócii, bez rozpakov, a navyše s kľudom angličana.
Byť pasívnym, zistil som, neznamená upadnúť do akejsi letargie, alebo spraviť ten nejaký krok späť. Ba práve naopak. V tichosti teraz práveže zbieral som postupne cenné skúsenosti. V hlave mi kadečo vírilo, a nad všeličím som rozmýšľal. Otázka aj pre teba. Dokážeš niekoho poslúchať ako keby na príkaz, alebo si schopný vstať a odísť sám? Máš v sebe odvahu postaviť sa proti niekomu, s ktorým síce ťa nič mimoriadne nespája, ale v niečom ovplyvňuje tvoj život? Dozvedel som sa, že napríklad hnev je prospešná emócia, a vôbec nie je na škodu.
Je skutočne cenné, ak nemáš o niečo také záujem, kde začneš po čase byť žiadaný. Možno to dobre poznáte, ako príjemne to hladí vaše ego. Zrazu si vieš sám rozkázať, a nečakať pasívne na povel. Apropo, čo je to ego? To je proste situácia, kde sa z vlastnej iniciatívy vykašľeš na niečo, čo od teba druhí pokladajú za tú najväčšiu samozrejmosť. Budeš im chýbať, hoci postupne sa dostane zase všetko do starých koľají. Zdvihne ti to sebavedomie. Už nebudeš musieť bojovať tak úpenlivo o nejakú somarinu. Karta sa jednoducho otočila správnym smerom pre teba. Najlepšie je, keď nemáš čo stratiť. A ešte lepšie, keď sa máš o koho oprieť.
Ale na druhej strane, dneska som viedol s kamošmi dvoma diskusiu. Sedeli sme v jeho audine A4, tmavozelená metalíza, ako najväčší kápovia, mafiozovia. Paráda. Celkom sa mi páčil interiér audiny, len vidno, že už ma staršie rysy interiéru, ale stále je to super auto. Založil som si čierne okuliare, pozoroval som okno mojej kancelárie, a užíval si krátku pohodu. Do toho mi umocňoval pocit, keď včera som sa s kamošom obiehal a vzájomne vytrúbil na nadjazde s kamošom. On mi svietil so svojou A6, ja s mojim MG cabrio. Som rád, že som ho stretol.
Svet gombička, len ženy nechodili. Tie ma teraz trápia skutočne najmenej, sranda čo? Nevadí. Prosto som vyslovil informáciu, že tak dobre mi je samému! Doteraz ma nik nevyhľadával, nebudem sa predsa prosiť skutočne ani ja niekomu, nestojí mi o to zatiaľ nik. Nik ma nezaťažuje, kôli nikomu sa netrápim, nemusím sa podlizovať, nemusím vyzerať trápne sám pred sebou. Ako kedysi.
Je to príjemné, keď si uvedomíš, že aj ty máš v niečom podstatné a rozhodujúce slovo, a nie si odkázaný vypočuť si len nejaký verdikt. Či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Je príjemné, keď nemusíš byť v úzkosti, či niečo vyjde alebo nie, ale sa jednoducho nad niečím povznesieš. Nemám záľubu robiť problémy nikomu, ale nesmieš sa ponižovať! Stratiť nejaké sebavedomie pri niekom nie je dobré, pretože môže to mať nejaký dopad na teba. A nemusí to byť najlepšie.
Dnes celkom bezvýznamný deň. Dostal som ale významný telefonát. Dobre, beriem späť. Emócie ustúpili, a vraciam sa skade som odišiel. Aj keď ma to v mnohom zmenilo. Nevadí. Nič som nepremárnil, a v kľude som si analyzoval všetko, čo ma postretlo. Teraz čítal som si merecedes časopisy, čo som minule zobral z predajni, a hneď mám svetlejší deň. -príjemná chvíľka. Rozmýšľajte nad svojím napredovaním, a čo chcete v živote dosiahnuť. Položte si otázku..kto som, čo je moje smerovanie, a zverte to všetko do božích rúk. Verte v Boha, odpúšťajte, zmierte sa s ľudmi, aby aj vám raz bolo podobne spravené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár