Musím krotiť svoju prhkosť, ktorú asi mám vrodenú. Viete, nechcem nič myslieť zle, aj keď to možno tak nevyzeralo, avšak nemôžete súdiť knihu iba podľa obalu, pretože s nikým sa osobne aj tak nepoznáme... no až na pár ľudí, ale to je vlastne jedno.
Je veľmi ťažké, a samozrejme dosť neprirodzené, priznať si možno aj takto na verejnom fóre nejakú chybu sám pred sebou a pred mnohými ľuďmi. Alibisticky sa niekomu ospravedlniť a podobne, tiež veľmi neuznávam, pretože nevyvinul vlastne zo seba nijakú energiu, a všetko bolo len také fádne, len také ako keby hrané, a nemám rád, keď sa niečo deje len navonok, všetko nejako silene, strojene, nasilu, neúprimne, a necítiť predovšetkým srdce, city, a podobne.
Na druhej strane musíme si uvedomiť, že my všetci sa nejako podvedome formujeme, a všetky skúsenosti sa nám raz zídu, aby sme vedeli obstáť aj v tej najväčšej krkolomnej situácie, a aby sme vedeli dostatočne vhodne a predovšetkým včas sa vedieť nejako obrániť, a keď to už sami nejako nedokážeme, musíme si volať, ako veriaci kresťan hovorím, na pomoc silu a oporu v Duchu Svätom, čo máme dôverovať, že nám povie a vnukne tie správne myšlienky, ktoré by nás sami nenapadli.
Nie každý príbeh má svoj nejaký ten heppy end, ale naučme sa v živote jednak aj prehrávať, alebo naučme sa prijať iný názor. Na druhej strane, a to chcem veľmi zdôrazniť, prijať iný názor neznamená, že mu nepoviem aj niečo z toho svojho, ale že si to vypočujem, a budem sa snažiť podľa toho, ak to samozrejme je na úžitok a v prospech, aj podľa toho riadiť.
Mnoho ľudí si zamieňa pojmy pokora, láska, spravodlivosť, čestnosť, a podobne. Prisudzuje im nesprávnu výpovednú lehotu, a to len preto, lebo si to myslí. Mnoho ľudí častokrát preto aj nechtiac celkom, skĺzne do tohto tandemu, a je akokeby zas na vedľajšej koľaji.
Terz nadhodím jednu filozofickú otázku. Je spravodlivé vykonať rozsudok smrti? Vo východných krajinách bežná vec za nejaký obzvlášť závažný trestný čin.
Je spravodlivé zobrať niekomu ako kat život, len preto, lebo sme tým poverení?
Niečo takto to funguje aj v medziľudských vzťahoch, na pracovisku ,a najmä napríklad s osobami, ktorí nám nie sú celkom sympatickí, už len z celkového vzhľadu, aj keď samozrejme, ich vnútro môže obsahovať veľmi veľa lásky, a všetko to môžu byť naše predsudky. o ktorých vlastne ani veľmi veľa nevieme.
Aj toto bol sčasti môj problém, a snažím sa intenzívne na ňom pracovať. Keby to tak nebolo, a nemyslel by som to teda aj nejako dostatočne úprimne, myslím si, že toto by som nikdy ani len sa nedovážil napísať.
Moja profesia, čím sa zaoberám, si vyžaduje skutočne celého človeka, a aby bol skutočne s celou dušou nasadený, a tu som opravdivo aj zistil, čo je asi tak moja brázda, kde sú vlastne moje hranice, pokiaľ sa dá, a kadiaľ sa už nedá. A tu som teda naozaj zistil, čo je hodnota života, a ako si človek má veľmi vážiť svoje ale samozrejme aj cudzie zdravie. Tiež je pravda, že nikdy som si nemyslel, že zakotvím v takejto oblasti života, ale pozrite sa, stalo sa. A som celkom rád, lebo všetko sú skúsenosti.
Človek mieni, Pán Boh mení. Táto starodávna pravda je aktuálna aj teraz a to preto, aby sme si nemysleli, že no, už som dačo dokázal, už mi je dobre, a takto to samozrejme ostane akokeby naveky, a všetko je automatické, a toto predsa takto musí byť. Je to veľmi veľký omyl, a práve v nazvem to akomsi stave pokoja, alebo akéhosi bezváhového stavu, príde práve vtedy človeku do cesty niečo, s čím totálne nerátal, a musí sa tomu aj prispôsobiť.
Čo by som teraz chcel v krátkosti napísať na záver článku. Práve preto sa musím osobne snažiť na napredovaní. Nechcem si všímať, niečo extra na druhých, čo vzbudzuje nejako nezdravo pozornosť, ale práve naopak vyzdvihnúť akýsi šarm, pôvab, dobrú povahu, aj keď pravda je taká, že nie s každým sa dá vychádzať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár