Pamätám sa, ako veľmi nešťastný som sa márne obhajoval na úrade , kde som pádne nezdokladoval tú skutočnosť, a síce, že som sa zabudol podpísať na úrade práce. Ach tá byrokracia. Čo mám narobiť. Poučil som sa a dávam si teraz pozor, aby sa to nezopakovalo.
Poznáme známu vetu, okrídlené príslovie, a síce, že všetko zlé je na niečo dobré. Jedna pieseň spomína: "Boh na mňa dopustil kríž žalosti, kríž žalosti. By som tak opustil neprávosti, neprávosti... a tak ďalej.. Pochopil som čo znamená, Boh dopustí, ale neopustí. V ťažkom súboji som totiž našťastie obstál veľmi dobre. Skutočne som si vedomý, že hoci pravda je taká, v minulom blogu som pripustil to, že, žiaľ, niekedy aj najtuhší kresťan vážne zapochybuje zopár razy. či cesta kresťanstva, viery v Boha je skutočne to, čo si myslí on. Jedno príslovie hovorí, že či sa modlíš, či nie, z prázdnej misy sa nenaješ. to je pravda. Lež po mojich skúsenostiach som si naplno uvedomil jednu vec. Sú chvíle, keď s niečím úplne končíš, a nevieš kam sa pohnúť. X rázy som to zažil ja podobne ako všetci. Len chceš raz a navždy so všetkým už skoncovať a nikdy sa nevrátiť na starú cestu. Myslím si ale, po mojich bohatých skúsenostiach, že ani táto podivná hra, súboj plný citov, emócii, častokrát vôbec nie je zbytočný. Totiž vždy, aj v zlom sa dá vidieť nejakú skutočnosť, ktorá ti bude nápomocná v ťažkých chvíľach, ktoré v živote postráda nejeden z nás sám každý inakším spôsobom.
Jeden to vie zniesť ľahšie, niekto tažšie. Netuším, prečo práve je to takto. Ja sám neviem, čo tým chce povedať Boh.
Som horlivý zástanca, keď sa deje nespravodlivosť, zistil som, ako ťažko a zle padne aj mne samozrejme, keď nás niekto kritizuje. o konštruktívnej kritike sa nateraz nebudem zmieňovať, lebo je pádna. Nemám rád, keď je niekto frajer na internetovej diskusii plných arogantných nechutných narážok, vulgarizmov. Tak to povedz do očí a nie pod nejakými pseudonymami, lebo sa to dá povedať aj kultivovane a úctivo.
Minule, v nedeľu, chcel som vypnúť, a zobral som priateľku na super film Lets´Dance. Mal som z toho zážitok. Pocítil som nutkavú potrebu sa skultúrniť. to je fajn. Vypadnúť niekde zo zabehaného stereotypu podľa mňa nikomu ešte neuškodilo. Zistil som teraz, že keď skutočne niekomu spravíš dobrodenie, nezostane to bez primeranej odozvy. Zase, čo budeš mať z toho, keď budeš čakať len odmenu. Áno, zadarmo sa robiť nedá, ale treba niečo spraviť aj nezištne. Lebo Boh ti to vynahradí mnohonásobne. Utvrdil som sa o tomto mojom názore aj nedávno, keď som bol na káve s tetami v kostole. Je veľmi dobré, keď sem tam človek zmení miesto, zmení zabehaný stereotyp, a zažije niečo novšie, zažije niečo, čo ho do nasledujúcich dní len môže povzbudiť, a potešiť. Som toho názoru, že bez ľudí sa nedá žiť, darmo niekto povie, že nepotrebuje kamarátov a podobne. Nie je pravda. Keď sa netešíš z malých drobných vecí, akože si budeš dakedy v budúcnosti vedieť vážiť veľké veci, a priateľstvo, úprimné, nezištné je veľmi cenné. Nič nie je nad dôverný rozhovor, keď cítiš, že ten druhý sa o teba, našťastie, evidentne zaujíma, a snaží ťa povzbudiť a nejako pomôcť. Veď to je život! S obľubou spomínam si preto na rôzne zážitky, ktoré som zažil, hoci nerád sa v mysli vraciam nejako do minulosti, ale je to aj na niečo dobré. Treba si občas spomenúť, keď ti bude veľmi dobre aj na to, ako ti dakedy bolo zle. Nie preto, aby človek podvedome nedajbože upadal do akejsi depresie, melanchólie, skleslej nálady. To určite nie. Len preto, aby si vedel aspoň teraz porovnať, že kde bol predtým, a kde sa nachádza, na akom stupni sebapoznania je teraz. To je veľmi dobre, veď človek musí rásť,
Zbytočne sa tým iba zaťažujeme. rád konám veci s určitým nasadením, pokiaľ cítiš nejakú odozvu. To je definícia môjho blogu. Chcem sa tešiť z toho čo mám. Mnoho ráz som chcel hodiť flintu do žita. Ale prečo sa mám vzdávať predčasne, keď sa prehrou nemusí nič skončiť. Spomenul som, ako ťažko ti padne, že nemáš nijaký príjem. z niečoho ale musíš fungovať. Opäť som sa rozradostnil. Veď čo je krajšie ako pocit, že konečne si môžem dovoliť niečo aj zo svojho. Aj keď musím priznať, že táto podivná byrokracia, ktorá vládne na úradoch a podobných inštitúciách mi dáva skutočne zabrať. Mám taký divný pocit, že zenadlho budeme nosiť ešte aj kópiu toaletného papiera na daňový úrad. Smejem sa.
Nastávajúca jesenná melanchólia mi zdá sa, prospieva. Síce je to nanič, keď sa skoro zotmieva, ale čo už narobím. Teším sa znova a znova, po desiaty, stý krát, kedy znova objímem moju drahú Nikoletku. To je moja radosť a vďaka Bohu za ňu. Hneď pri pomyslení na ňu je hneď všetko krajšie.
Jedna rehoľná sestra, blahorečená, povedala jeden výrok. "Za mrakmi je moje milované slnko. Áno, všetko má svoj čas a správny koniec, význam, pochopil som, že aj my sme tajomne pozvaní takto spolupracovať na nejakom zvláštnom diele, hoci priebeh tejto tajomnej spolupráce častokrát nevieme sami pochopiť. kladieme si otázku, prečo sa striedajú smutné obdobia s tými radostnými, teplé s chladnými. Prečo jednému ide práca od ruky, a ten druhý sa namáham nestíha, a druhý je časový milionár. Jednoducho, asi to tak má byť.
Zastanem v dave ľudí. V uponáhľanosti všedného dňa a obzriem sa, či to či ono sa dá spraviť efektívnejšie a s väčším kľudom. nie všetko sa samozrejme dá robiť s úsmevom na tvári. No všetko más svoj čas. Záleží o to, ako si všetko ku sebe pripúšťaš.
Na záver blogu by som rád ešte pripomenul, že je veľmi dobré, keď človek robí niečo, čo ho fakt baví. Že po vykonaní úlohy sa cíti naplnený, naďalej potrebný, a že je mu to naozaj na radosť a osoh. Samozrejme, že dobrý pocit častokrát nestačí, ale vždy lepšie, ako niekomu svojím chladným, profesionálnym prístupom stratíme cenného priateľa.
Sediac v kostole, meditujem, a robím si analýzu dňa. Teším sa, keď budem s Nikoletkou. Je to to najlepšie spolu s vierou čo ma napĺňa. Sled udalostí, ako som zachytil v blogu sú nepatrným zlomkom toho, čo som v uplynulých dňoch zažil. Teším sa preto právom zo všetkého. Najviac z vnútorného pokoja, ktorý v sebe našťastie už dlhšie nosím. Len to najlepšie vyprosujem všetkým Lebo môžeš mať aj neviem čo všetko, keď ťa to nenapĺňa, nič ti to nie je na osoh, a nie si šťastný. Práve pre tieto skutočnosti sa musím tešiť z toho čo mám, inak to nejde. nemusíš byť bohatý, stačí, keď si šťastný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
niki7449
26. 10.októbra 2010 21:33
Tešiť sa z toho, čo človek má ... veľmi múdre. ako si povedal, viditeľné nie je podstatné. podstatné je vnútro. a dôležité je byť spokojný a šťastný a byť v spoločnosti niekoho kto môže opätovať svoju radosť a lásku je to najkrajšie, milujem Ťa
Napíš svoj komentár