Som veľmi potešení, že nezabúdame na emeritného Sv. Otca, Jeho Svätosť Benedikta XVI. K nemu ma viaže napríklad to, že mám od neho list s osobitným apoštolským požehnaním, ktoré som od neho dostal poštou ako odpoveď na môj blahoprajný list k príležitosti sviatku sv. Petra a sv. Pavla. Toľko na úvod.
Určite nás, kresťanov, prekvapila správa, že odchádza z úradu. Pochopiteľne, on to zdôvodňovať ako azda jediný človek na svete nemusí nikomu, a práve preto tu vznikli, aj tu na tomto portáli, a aj všade inde, najmä na tých neprajníckych svetských stránkach dohady, prečo je tomu tak. Nech je ako chce, pravý dôvod pozná skutočne len svätý otec Bendedikt XVI.
Toľko ku nemu. Zistil som, že mnohí neprijali zvolenie nového Svätého Otca pápeža Františka. Aj ja som začul a to dokonca z radov horlivých kresťanov, že sa im nepozdáva. Samozrejme, teraz na blogu som čítal kadejaké nie dobré chýry a zvesti.
A práve týmto blogom by som chcel povedať, že nie je dôvod na nejakú paniku. Keď predsa veríme, že je zvolený samozrejme okrem hlasovania spomedzi kardinálov aj z vôle Ducha Svätého, a teda toto všetko má pod svojím vedením Duch Svätý, nemusím sa obávať.
Sú rôzni kresťania a kresťania, ktorí majú o niečom svoju predstavu, a nikdy si ju nepustia. Prirovnajme si ju samozrejme na civilnom živote, a skúsme si vytvoriť obraz o našej laickej spoločnosti, a hneď je to jasné. Keď sa šéf, nejaký teda veľmi najdôležitejší riaditeľ, proste nejaký vedúci bez ktorého by to proste nebolo ono rozhodne odísť, obyčajne sa nikto nad tým nepozastavuje, a proste ho nahradí druhý.
Samozrejme, v manažmente to funguje na princípe, že vymení aj ľudí na paralelných postoch, ktorí boli v čase vedenia tej či onej organizácie za pôsobnosti bývalého vedenia a tým to hasne. Nik sa nad tým nepozastavuje.
Každý má svoje vlastné spôsoby. Tým chcem povedať, že nebuďme nejako sklamaní z odchodu Svätého Otca Bendedikta, pretože ho nahradíl František.
Nie je preto dôvod na paniku. Reči typu on je lepší, alebo nie, nemajú tu vôbec svoje opodstatnenie, toto si môžeme ako som povedal, prirovnať maximálne, či sme sa mali lepšie za súčasnej, alebo predchádzajúcej vlády, a podobné reči.
Cirkev je hierarchia, a v časti je to takto dobré. Samozrejme, mohla by sa v niečom celkom efektívnejšie správať, a niektoré postupy, niektoré moje osobné postrehy, ktoré som zažil aj v seminári boli na zváženie, ale uvedomme si jedno.
Každého bude súdiť Boh. Každý je zodpovedný sám za seba. Avšak samozrejme je veľmi potrebné, aby sme keď vidíme nejaké očividné zlo, morálne zakročili, pretože nám to hovorí naše kresťanské povedomie a svedomie. Nie všetko, čo na druhej strane je správne pre nás, je správne a najmä vhodné pre toho druhého.
Každý máme iné zmýšľanie, a naše myšlienky sa akosi príliš často nezhodujú s tým, čo si myslia ostatní. A tu sme ďalej pri koreni problému, že nie sme pochopení.
Tiež povieme kadejaké výroky, a nie každý to pochopí, lepšie povedané, pochopí to po svojom. Potom samozrejme nastávajú rozličné diskusie, a samozrejme oheň je na streche.
Buďme vnímaví, ako sa vyvíjajú udalosti, a modlime sa jeden za druhého, aby sme nejakým nesprávnym posudzovaním, okamžitým odsudzovaním nešpinili povesť druhého človeka, ktorý by nás v podobnom prípade isto nezhodil, aj keď som si dobre vedomý, že všetko sa deje vďaka ľudskej krehkosti.
Prosme opätovne, ako to spomínam v posledných blogoch o pokoj, a sedem darov Ducha Svätého, ktorého veľmi potrebujeme, a aby nás posilňoval. Život je veľmi ťažký, a nik z nás to nemá ustlané na ružiach, ale s pomocou Boha preskočíme veľa prekážok, a potom sami zistíme, kto za nami stojí.
Nesúďme príliš skoro, a bude nám dobre, zmysel mnohých vecí, ako som to naznačil nie raz, pochopíme paradoxne až vo večnosti. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
31. 5.mája 2013 21:08
heh, to je určite o mne........filip
Napíš svoj komentár