Nedávno som dorazil z kostola, a prišiel som sa pozrieť, čo je nové tu na birdzi. Prečítal som si zaujímavý, možno celkom obyčajný článok, a trošku by som k nemu chcel napísať recenziu.

Čo si všimnem ako prvé. Začnem zhurta. Poznáte tú okrídlenú frázu, teda isto ju poznáte, že ako prvé vás zaujme osoba ako vyzerá, a aký máte z nej prvý dojem?

A práve toto je veľmi mylná predstava. Jedna stará žena mi hovorila o jednej oveľa mladšej, že z tvári jej veľmi vidno, že je to značne negatívna osoba.

Zamyslel som sa nad tým. Pravda je taká, že niektorí ľudia majú veľmi nepríjemné oči, tvár, nemyslím fyzicky, ale proste sú ľudia, ktorí sú natoľko obdarení akýmisi vnútornými tajomnými darmi, že niekedy, a to mám aj ja také stavy, najradšej by som bol, keby som to nevedel. Najradšej by som bol, keby ma neustále len zdanie klamalo, a keby som sa vo všetkom mýlil. Prečo? Je to samozrejme preto, lebo som si vytvoril jeden predsudok, s ktorým budem istú dobu zápasiť.

Prečo ale to nevzniká pri všetkých, ale len pri niektorých podivných indivíduách? Vari naozaj je pravda, že existuje nejaké tajomné prepojenie medzi telom a dušou, a človek na základe nejakej vrodenej intuície, nejakého pudového nazvem to presvedčenia, dokáže v zlomku sekundy akoby analyzovať nejaký nznámy objekt, a hneď nad ním vo svojom vnútri vyrieknuť definitívny ortieľ?

Každý mi dá za pravdu, že ako prvé si všimneme tvár. Tá napovie veľa. Verte mi, ale je pravda, že akú máte tvár, aký máte úsmev, tak taká je vaša duša. Človek ktorý je neustále len zachmúrený, potom nie je celkom na tom v poriadku, a treba hľadať chybu.

Nie preto, aby hľadal neustále nezmyselne nejaký ten problém, ale preto, aby to neprerástlo do nejakej vzájomnej nevraživosti.

Neviem prečo, ale veľmi mi bol nesympatický jeden človek, ktorého som nemal celé dva roky v láske. Ja samozrejme aj touto cestou mu odpúšťam za jeho amorálne správanie, ktoré sa dopustil na mne, a síce ma neprosil o odpustenie, lebo osobne toho nie je samozrejme schopný, aj na to samozrejme treba mať poriadnu dávku odvahy a predovšetkým pravej, nefalšovanej pokory, lásky, a podobne ešte viac charizmatických prvokov v nás.

Sú ľudia, ktorí proste stačí sa pozrieť aj na neznámu osobu, a hneď vedia ho zaradiť kam patrí. Je to teda veľmi zvláštny dar od Pána Boha, a vlastnia ho mnohí.

Niekedy sa mi napríklad stávalo, a to nežartujem, že keď som bol sám, bol som uvolnený, tak rozmýšľal som trošku nad svojou jednak akutálnou situáciou, a jednak som si predstavoval nejako budúcnosť.

Všetko, čo som si myslel niekedy skutočne zopár rokov dozadu, všetko sa mi vyplnilo. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Máte aj by podobnú skúsenosť?

Zistil som že všetko zlé skutočne prehrmí, a skutočne dobro zvíťazí nad zlom. Táto starodávna pravda pochádza predovšetkým zo state Písma Svätého, pretože Boh dobrý zvíťazil nad zlým satanom, ktorý mnohých zviedol. Ako? Predovšetkým tak, že mnoho ľudí je na vysokých priečkach, a zrazu im je tak neopísateľne dobre, že od dobroty robia všakovaké blbosti.

Myslím si že aj naša vláda je mierne niečím posadnutá, ale to nebudem rozoberať. Prajem im, aby im prešlo toľko ľudí cez rozum, ako sa to podarilo minimálne mne a ďalším ľuďom.

Nepokúšajme si všimnúť nič, a len tak ignorujme veci okolo nás. My nie sme povinní nad každým sa zamýšľať, aké asi má ten správanie, a podobne. Vykašlime sa na to. Keď nás niekto o niečo požiada, a v tej žiadosti sa skrýva nejako nejaká skúška pre nás, či v niečom obstojíme, prosím.

Sú veci, koré dokážeme dopredu tak vystihnúť, že ešte sa ani nestali, a nás to vytočí na maximum.

Niekto hovorí že nemôžeme len tak niekoho súdiť, aby sme nebolo súdení, vlastne to hovoria biblické state, avšak zamyslel som sa aj nad tým. Keď sa dočítam, že nesúďte, aby ste neboli súdení, no dobre, trošku mi je to divné.

Prečo by som nemal pravdivo pomenovať to, čo zlého a negatívneho, možno aj negatívnej energie sa mi dostalo od niekoho. Prečo by som všetko mal nechať len tak.

Keď nechceme zlo vykoreniť od samotného počiatku, ale dovolíme mu vyrásť, a ešte k tomu sovjou apatiou, svojím nezáujmom, svojím ľahostajným prístupom, a akýmsi pasívnym odovzdaním, nesprávnej označovanej akoodovzdanie sa do božej vôle, týmto budeme pripravovať len naďalej živnú pôdu pre pokrytcov, ktorí nám nechcú určite dobre, a ktorým sme na posmech.

Nie preto, že sme niečo vykonali také, žeby sme si ho zaslúžili, ale oni nás tak neznášajú, a tak závidia, že jediné, čoho vlastne sú schopní je nám bez slov adresovať nevraživý pohľad, v ktorom sme samozrejme dávno mŕtvi.

Nezabudnime, že takíto ľudia sú najväčšie nuly, pretože tí veľmi radi sa ukazujú pred druhými, ktorí sú slepí, ktorí ich chcú ospevovať, a chváliť za to, čo oni nespravili, a všetky úspechy si takto len neprávom privlastnili.

Samozrejme, všetko pominie, a mne sa teraz vypočuli prosby, ktoré somsa modlil bez prestania dva roky. Raz to samozrejme muselo prísť. Keď to tak zhodnotím, čo mi to dalo, a čo zobralo?

Naučil som sa, že musíš sa správať podľa hesla, z cudzieho krv netečie, a vynašiel som v sebe poriadnu dávku odvahy, ktorá mi teda do onoho času pravdepodobne chýbala. Mnoho vlastností vo mne akokeby absentovalo, mnoho som si nestačil všímať, a to len vďaka jednému jedinému.

Že dovtedy, jednalo sa o mnohých ľudí, vždy som prišiel prvý s niečím, a niekoho som ťahal v nadšení a zápalu, ale už to skončilo.

Teraz nastáva pre mňa, konkrétne teda od zajtra nová etapa, v ktorej som vo veľkom očakávaní, ako to všetko dopadne, ale samozrejme, veľmi sa teším, hoci neviem, ako budem fungovať. Mnoho túžob sa mi splnili, veľmi zvláštne, až na konci, ale už by všetko malo byť naporiadku.

Ďakujem Bohu, že vypočul mnohé moje prosby, a ja som sa týmto presvedčil úplne dôkladne, že čakať sa predsa len oplatí, a netreba sa akosi predčasne vzdávať, lebo všetko sa časom na na správny poriadok.

Týmto chcem všetkých povzbudiť, ktorí sú azda v očakávaní niečoho mimoriadne veľkého, aby sa nevzdávali, lebo všetko je len skúška, či v nej obstojíme, a všetko zlé raz nás vyformuje na niečo veľmi dobré.

Ostáva záhadou, prečo sa v niečom musíme doraziť, a potom sa karta v náš prospech otočí o 360 stupňov, a my nevieme, čo máme robiť s našim nečakaným úspechom... Asi nič.

Asi to všetko má byť takto, ako to je teraz.

 Blog
Komentuj
 fotka
loriana  30. 6. 2013 21:15
popísal si dosť veľa múdrostí a úvah, len škoda, že si neuviedol príklady, aby som sa dokázala lepšie zorientovať.

píšeš: Teraz nastáva pre mňa, konkrétne teda od zajtra nová etapa, v ktorej som vo veľkom očakávaní, ako to všetko dopadne...

tak ti prajem, aby sa Ti darilo, aby dobro zvíťazilo nad zlom , aby si nespyšnel, ale so správnou dávkou hrdosti a pokory kráčal životom.
Napíš svoj komentár