Nadviažem, čo som písal naposledy. Kládol som si otázku, kde je skutočná pravda. Viem naisto, že iba v Bohu je skutočne pravda. Načo potom otáľať? Napadol ma jeden nudný príbeh. Podľa mňa ani jeho autor si neuvedomil, aké hlboké posolstvo vtlačí do svojho skripta. Čítal som ho v čítanke pre nižší stupeň ZŠ. Vybavil sa mi v pamäti po mnohých rokoch, viackrát som si čítaval tie príbehy. Sú veľmi poučné, a majú v sebe aj skrytú múdrosť.
Jedno dievča chodilo do školy, do ktorej sa údajne nedalo prísť načas. Ráno vstala s predstihom a načas, a efekt nikde. Zabudla si veci, a asi trikrát sa otočila, až zmeškala vyučovanie. V škole bola za to napomenutá. No málokto vie, že ona bola hore dávno predtým, ako iní spali. Prečo teda prišla neskoro? Lebo cestou ta zabudla asi 5 vecí, a musela sa vrátiť po ne, až zmeškala. V čom tkvie asi pointa. Že to, čo robím nie naplno, lež kúskovo, len na pol plynu, efekt na pol plynu sa dostaví. Zmýval som mopom dlážku. Mám rád domáce práce. Bola špinavá, no už je krásne ligotavá. Jedna reklama spomína, že keď umyješ podlahu prostriedkom XY, podlaha bude do takej miery čistá, že od jej lesku uzrieš svoju tvár. Zaujímavé ináč. To isté nám paradoxne, takto skryto a nenápadne ponúka svoje možnosti a dary sám Boh. Ak sa zahľadíme do Jeho neprestajne obdaruvávajúcich čistých rúk plných jasom ligotavého lesku Jeho slávy a vytrváme, uvidíme výsledok duchovnej námahy. Aj keď je to ťažké. Nie je to príťažlivé, pretože, žiaľ, dnes je iný trend. Minulú sobotu bola u nás celodenná adorácia. Rád som sa jej na chvíľu zúčastnil. Je to ako napríklad s jarnou prácou v záhrade. Ak ja rád robím v záhrade s motykou, ktorá robí na môj povel, je prázdna, nič nie je zaujímavé, no predsa dokážem skypriť pôdu, z ktorej zídu plody zeme, čo nás živia. Nie je to úžasné?
Verím, že keď sa dokážem vo všetkom, tak ako to v kázni kňaz povedal, oprieť čo najsilnejšie o Boha v mojich plánoch a predsavzatiach, pôjde to zaručene lepšie. Možno nie ľahšie, ale aspoň budem mať nejaký pevný bod. Napadol ma jeden vtip, ktorý som kdesi počul. Že ako najlepšie pobavíme Pána Boha? No predsa tak, že mu pororzprávame svoje plány do budúcnosti To len ako na odľahčenie Je to podobné s turizmom. Kam by som sa len podel v cudzej krajine, keby som nemal pri sebe orientačné súradnice a mapy územia? Azda nikde, a sám by som nadával na seba, prečo som si ich nezaobstaral, bez pomoci ktorých som osamotený, a de facto stratený. Rád hrám na klavíri resp. na organe. Už z praxe viem, že keď pri hre nezapojím aktívne všetky prsty, nedosiahnem požadovaný úspech, a moje snaženie vyjde potom naprázdno. Také polovičné len to bude. Možno ani to nie je zlé, ale prečo ostať v niečom len tak, ktoré sa dá spraviť krajšie? Prečo sa nevložiš, neponoriť sa do toho úplne a s nadšením?
Nedávno sa skončila olympiáda. Kuzminová, keď si predstavím, ako ťažko sa ide s padajúcim snehom a puškou na chrbte niekoľko km cesty, som smutný. Čo mi bráni ísť na doraz? Prečo to aspoň neskúsiť? Veľmi rád bádam. Čím neznámejšie, tým lepšie. Záhada, nejasnosť ma fascinujú, a zvyknem sa niekedy opájať tajomstvami. Čím tajomnejšie, tým lepšie. Až zábavnejšie.
Pamätám sa, ako som sa raz prihlásil na facebook. Mám ho rád. Klikol som si na profil kamaráta. Mal tam citát.
"Nepozeraj sa na veci zdola, pohľadu žabej perspektívy. Ale z výšky pohľadu orla, tam máš nadhľad..." Na každú situáciu sa dá pozerať s nadhľadom. V tomto asi tkvie tajomstvo ľudského vnútra a duchovná hlbokosť krehkej ľudskej duše, ktorá robí človeka tým, čím je. Istý kamoš povedal, že duša, naše vnútro sú ako neupravené a neučesané vlasy. Kým sa nepoužije správny nástroj. Prednedávnom som zažil veľkú výzorovú zmenu. Kamoš ma ostrihal dohola.. Zmena zvnútra, zmena zvonka. Keď som si uvedomil, že som ostrihaný totálne, premkol ma strach. Že čo poviem doma. Prežil som aj t . Zapáčilo sa mi to. Treba aj experimentovať. Oslobodzujúci pocit. Strach som zažil neskôr, keď som dorazil domov. Nič sa nestalo. Mlčky som šiel do izby mojej. V hlave mi vírili myšlienky z ducháčov. Krásny víkend v spoločnosti duchovných otcov a novými priateľmi. Tam som celkovo vnútorne duchovne pookrial, a vedel som, že je všetko v poriadku. Moje zážitky umocnila aj turistika, priebeh ktorej narušil padajúci dážď, ale aj to patrí k tomu. Moje zimné topánky po tomto silnom zážitku spoznali neskoršie svoj údel v smetnom koši. Čo už. Navštívili sme komunitu pátrov kapucínov. Duch boží tam značne pôsobil. Niet lepšieho priateľa ako Ježiša. Žalm hovorí, že aj keď by som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Rád komunikujem na duchovné témy. Zhodnem sa vecne s každým, kto miluje Boha, a stáva sa jeho vnútornou náplňou a zmyslom života. Jeden pekný citát poukazuje na dôležitosť, dať Boha do centra pozornosti. " Keď je Boh u Teba na prvom mieste, všetko ostatné je na správnom mieste. " Padá tu teória o robení si rebríčkov hodnôt.
Čo, akú vlastnosť, chceš postaviť na piedestál morálnych hodnôt? Nedokážem to povedať. Ak postavím na prvé miesto rodinu, je to v poho. Ale rodinu mi požehnal Boh... Z toho dôvodu som sa ujednotil v názore, že stavať si rebríčky hodnôt nemá význam, ktorý by siahal do hĺbky. Lebo keď povýšim jednu nad druhou, tak niečomu dávam väčšiu prednosť, a už to nie je ono. Spomínam si, ako z kazety som pozeral zápas NBA. Som bol maniak do toh
Do konca stretnutia ostávalo 1,7s. Pre niekoho dlhý, no aj krátky čas. Hráč zboku vhadzoval. Asi si bol vedomý víťazného konca, lebo vyhrávali. Však majú vyhratý zápas.. Podcenil situáciu. Vhodil loptu, len tak, a zrazu protihráč ju chytil, vystrelil z polky ihriska a dal víťazný kôš. Keď som zápas prvý raz videl, tri razy som si ho pretočil, azda aj viac. Spoluhráč vytušil poslednú šancu. Teraz alebo nikdy.
Vraví sa, že človek vo veľkom vypätí vie podať 3x násobne lepší výkon. Je to pravda. To isté plarí o motivácii. Ak mám sľúbené, že keď niečo s predstihom spravím a ešte aj naviac, a budem mať z toho osoh ja aj ten, čo mi to navrhol, prečo to nepsraviť. Nie je to zlé. Je to len naša šikovnosť. Čo z toho vyplýva? Nevzdať sa ničoho, čo som si predsavzal. Nie je to bezcieľna tvrdohlavosť. Hoci dnešný trend je taký, že človek nemá čas sa zastaviť, predsa musíme si nájsť čas aj na seba a druhých. Človeče zastav sa, a poobzeraj okolo seba. Nezísť z cesty, o ktorej viem, že je to moja posledná šanca. Prečo aj? Veď je to môj príbeh.
Mám zážitok z piatku. Bol som na ZŠ učiť náboženstvo. Zrazu mi zvonil mobil, a rozhovor celkom iste zračil moju budúcnosť. Čaká ma makačka na sebe. Ale som rád, lebo som vytušil, že teraz prišla moja šanca. Toto je moja hodina. V týchto dňoch moje konanie isto ovplyvní moje ďalšie smerovanie. Buď teraz alebo nikdy. Ale nemám sa čoho báť. Vari sa mám obávať mojej budúcnosti len skrz toho, žeby som zaváhal, keď už konečne stojím predo dvermi? Á, to zas nie. Idem na doraz, som moc tvrdohlavý. Hoci snažím sa o pokoru. Biblia spomína, že keď sme prijali z božích rúk dobré, prečo by sme nemali prijať aj zlé. Čaká ma veľmi dôležitý rozhovor. Ha, už som ho absolvoval. S človekom, ktorý bude rozhodovať o mojej budúcnosti.
Viem, že teraz je Boh so mnou, veď napokon, keď som si s viacerými vecami nevedel dať rady, vždy sa našiel niekto ochotný, a pomohol vyriešiť mi záhadu. Tu cítim, že Boh premieňa srdcia ľudí na Jeho obraz.
Na záver toho môjho životného príbehu, vrytého na kúsky papiera, chcem povedať, poprosiť len jedno. Prosím o silu, múdrosť, pevnú vôľu, vytrvalosť, aby som osobne v najbližšej dobe vedel skutočne obstáť v tuhom konkurenčnom duchovnom boji. Pretože aj víťazstvo si treba vydrieť, zaslúžiť, lebo jeho lesk si ináč nevieme vychutnať. Ach, ja fajnšmeker Celé naše bytie náš život, verím pevne tomu že je podriadený touto skutočnosťou a že sa zhodnem s biblickými vetami..
Neviete, že tí čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale len jeden z nich dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého, oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Slová Sv. Pavla. Ďakujem Bohu za inšpiráciu v písaní blogu, ktorý som týždeň písal. Oplatilo sa niečo vydať zo seba. Myslím na najbližšie dni, ktoré budú závisieť len odo mňa, a od vôle Najvyššieho. Nič inšie teraz by som si nechcel priať, ako jednu, vrúcnu prosbu k Bohu:
"Bože, príď mi na pomoc, Pane ponáhľaj sa mi pomáhať.."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár