Dneska, mal som radosť, síce som mal toho do terajšej hodiny, resp. minúty skutočne veľmi veľa, ale som veľmi rád, že po všetkých mojich prácach, a dnes, ďakujem Pánu Bohu, som skutočne veľmi dobre zarobil, za čo som nesmierne vďačný, a ešte ma to viac poháňa k lepším a lepším výsledkom.
Dnešný deň som strávil v robote polovicu tradične, a polovici netradične. Okrem toho, že som dnes mal každodenné povinnosti pri našich chlapcoch v ústave, tak sme robili program aj pre dôchodcov, keďže hneď vedľa je budova domu dôchodcov.
Robil som svätého Mikuláša, a chodil som po oddeleniach, kde som sa snažil pri každom jednom zastaviť, prehodiť zopár slov, a v krátkosti zaspievať, zarecitovať nejaké piesne, básne, ktoré sme spolu s kolektívom mali pre našich obyvateľoch pripravené.
Mal som kostým Mikuláša, a bol som veľmi rád. Bol som rád, aj keď som sa ešte tak včera napríklad moc obával, ako to dneska dobre dopadne, či sa to nejako vydarí, či všetko v práci postíham, či sa včas presuniem na pracovisko a potom samozrejme ma už čakali veľmi príjemné okamihy v spoločnosti našich starkých, o ktorých sa starajú moji externí kolegovia, nakoľko ja pracujem vo vedľajšej budove, kde na oddelení sa starám o opatrovanie mentálne postihnutých chlapcov.
Uvedomil som si, ako môže niekto mať obavy z budúcnosti, a na vlastnej koži som si vyskúšal, čo je to absolútna starostlivosť, nepretržitá opatera po celých 24 hodín.
Potešujme aj my všetci ľudí, ktorí to iste potrebujú, ale napríklad o tom ani nehovoria. Ako som spomínal v mojich článkoch dozadu, tak napríklad som sa učil, keď som si robil opatrovateľský kurz, že najviac zranení ľudia pri nejakom ťažkom úraze sú väčšinou ticho, a že nemôžeme sa dať pomýliť krikom tých, ktorí sú veľmi hluční.
Tak je to aj teraz. Mnohí ľudia, keby si uvedomili, aký nesmierne cenný dar, konkrétne teda mám na mysli samozrejme dar duševného a celkovo telesného zdravia, aké je to veľké dobrodenie, že ráno napríklad, už keď mám byť teda celkom konkrétny, bez pomoci vieme napríklad vstať z postele, pripraviť sa, či už kdesi do školy, alebo do práce, včas sa vychystať, všetky okolo toho potrebné prípravy pred tým samozrejme spraviť, a takto...
Niekto to nevie sám, my to robíme samozrejme rutinne, a ani si to neuvedomujeme. Častokrát i ja sa neraz tak pristavím, a pri tejto práci som si uvedomil čoraz častejšie, že dar telesného a duševného zdravia, že sme všetci takto pri zdravom rozume je veľmi vzácne, a nie každý ho vlastní.
Niektorí si azda myslíme, a vlastne je to psychologická záležitosť, že keď sme my zdraví, keď všetko máme, tak vlastne každý sa tak má, a tu sa aj plní to porekadlo, ktoré vlastne je aj veľmi pravdivé, že sýty lačnému neverí, čo je vlastne pravda.
Nevieš sa nikdy vcítiť do kože toho druhého, pokiaľ nevyskúšaš aj ty, čo je to byť napríklad osamotený na nejaké sviatky, alebo už trebárs roky nevidieť nejakých svojich blízkych príbuzných, ktorí na teba kašlú, pretože ten, ktorý je starý, chorý, akýsi opotrebený, nie je celkom pri zmysloch je nanešťastie považovaný za veľkú príťaž, a taký celkom logicky patrí do nejakého domova dôchodcov, alebo do ústavu, kde sa o nich odborne postarajú pracovníci na to vyškolení.
Tento deň ďakujme všetci za telesné a duševné zdravie, a až náhodou tento blog bude čítať človek, ktorého nejako ťaží, tak ti teraz, prostredníctvom týchto riadkov, milý brat, milá sestra v Kristu Pánovi vyprosujem telesné a duševné zdravie, aj na mocný príhovor Svätého Mikuláša.
Buďte všetci zdraví, a vážme si všetko to, čo máme, a prosme, teda samozrejme, chcem pripomenúť, nezabúdajme prosiť o všetko, čo potrebujeme. Nie všetko, čo potrebujeme, naozaj potrebujeme, alebo je to pre nás veľmi podstatné, alebo užitočné, avšak, aj kadejaké rozmary predsa patria do nášho života. Obdarme sladkosťou našich blízkych aj tento deň.
Svätý Mikuláš, oroduj za nás. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár