Dnes je veľký sviatok. Dnes oslavujeme sviatok Všetkých Svätých. Trošku pomýlení bratia oslavovali včera výročie akejsi reformácie či skôr deformácie svojej cirkvi, ja to volám ich spoločenstva, alebo zhromaždenia, ale to je jedno.

Myslime dnes predovšetkým, ktorí sme veriaci, že v nebi máme mocných orodovníkov. Tak, ako to robím ja, a mne to moc pomáha, a ani za to veľmi neďakujem, č ma mrzí.

Verím, že za mňa oroduje svätý Lukáš, ako aj svätý Tadeáš.

Zrak sa mi uprel v kostole nemo na organ. Rozmýšľal som o dnešnom sviatku, a aj rozmýšľam stále. Rezonuje ešte vo mne včerajšia návšteva tých cintorínov, ktoré som navštívil, a samozrejme, tak ako nespočetne množstvo krát, a bolo tomu aj tento týždeň, čo som bol navštíviť mestský cintorín.

Navštíviť a pomodliť sa. Pomodliť sa pri veľkom, centrálnom kríži, za nás žijúcich, aby nás Pán Boh mocne ochraňoval od ohňa, od škody, ako to presne takto spomína jedna duchovná pieseň.

Uctievajme svätých, pretože takto sa to páči Bohu.

Samozrejme, zas nás na cintoríne, keď som kamošovi pomáhal riadiť hroby, pristavili sa ku nám jehovisti. Viete, Pán Ježiš mi káže, aby som mal v úcte všetkých, a bez rozdielu.

Ale oni sú sluhovia satana a jeho diabolských spoločníkov.

Prepáčte mi za túto moju smelú citáciu, ale dajme si ruku na srdce, nemám pravdu?

Jednak ma vyrušili z ponorenia sa do modlitby, jednak mi svojimi tradičnými otázkami opäť zdvihli krvný tlak, a samozrejme, celé to nemalo vôbec zmysel.

Ľudia, ktorí už oputili tento svet, isto sa dostavili pred božiu tvár, a tam sa dozvedeli celú pravdu. Nie je tomu tak, ani v prípade svätých, ktorých si dnes akosi osobitnejšie spomíname.

Nebo existuje, a mnoho ľudí v nebi nám pomáha, len tomu verte, a nepodľahnite nejakým nezmyselným vzdorovitým ľuďom, ktorí akože rozprávajú o Pánu Bohu, ale v skutočnosti ho nemajú za nič, lebo nenávidia katolíkov. Síce to píšem približne druhý krát, ale nedalo mi to opäť nespomenúť, nakoľko opäť som mal s kamarátom s nimi zase nezmyselný dialóg.

V tom zmysle, že tým nič nedosiahneme. Ale majme na pamäti slová Písma svätého, kde Ježiš veľmi pekne hovorí.

Kto mňa, vyzná pred ľuďmi, toho ja raz vyznám pred Otcom, ktorý je na nebesiach.

Nebojme sa vyznať Pána Ježiša hocikde. Dnešné tiež sväté prijimanie obetujem za pokoj vo svete, a mier medzi národmi, ako aj za všetkých trpiacich, či už na tele, alebo na duchu.

Navštívme cintorín v tieto dni, a pomodlime sa k Pánovi.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
zajkousko  1. 11. 2013 10:25
Na veky amen!
Veľmi pekne si to vyjadril
 fotka
zajkousko  1. 11. 2013 10:44
heh, opr. Naveky
 fotka
pelly  1. 11. 2013 18:21
Svätí,všetci svätí,hoci sú neskutočne rozliční, zachytili výzvu na stretnutie so šťastím.

A možno mnohí "pozvaní" na svätosť majú strach zo svätosti, lebo sa boja radosti.

Svätí netrpezlivo bažia po radosti. A dychtia aj po tom, aby ju mohli odovzdávať.

Bohužiaľ, mám dojem, že medzi mnohými milosťami o ktoré ich žiadame, chýba veľká prosba o radosť. A tak v ich rukách zostáva veľa nerozdanej radosti...
 fotka
radiophonic  1. 11. 2013 22:53
Pekne si to napísal, len som sa pozastavil na začiatku a potom na mieste, kde hovoríš o ľuďoch, ktorí nenávidia katolíkov. Neviem síce presne, koho nenávisť máš namysli, no ak sa katolíci na príslušníkov iných kresťanských cirkví pozerajú zhora, potom kde je kresťanská pokora a tolerancia katolíkov?
 fotka
vreskot000  2. 11. 2013 10:31
@radiophonic ahoj. tým myslím na jehovistov. veľmi nás urážali, a pritom sme riadili hrob, plne ruky práce sme mali, keby mali kusok ludskosti, aspon v tu chvilu si mohli odpustit ich hrozostrašné poznámky.
 fotka
radiophonic  2. 11. 2013 22:43
Mhm, potom prepáč, myslel som si, že si písal o kresťanoch nekatolíkoch. Jehovisti sa mi dnes ukázali pred dverami a napočudovanie nerobili česť svojim kolegom, pretože neboli dotieraví. Ale dobre viem, že vedia byť. A poriadne.
Napíš svoj komentár