Dnešný môj blog bude síce netradičný, ale aj tak píšem v mojich komentároch dá sa povedať o jednom a tom istom, a tak prečo si to samozrejme opäť nepripomenúť.
Dneska, ťa chcem Bože môj iba chváliť. Bol som rád, že ráno som sa zúčastnil svätej omši, a potom som si šiel vyvaviť chlieb. Teda nejaký zárobok, samozrejme, tak, ako by sa aspoň väčšina z nás, ktorá to samozrejme veľmi potrebuje, mala o to samostantne snažiť.
Na mocný príhovor Sv. Tadeáša, sv. Charbela, a samozrejme môjho nebeského patróna, svätého Lukáša, sa mi dneska výnimočne zadarilo. Stalo sa to potom, ako ma včera náhle osvietil Duch Svätý, za čo som nesmierne vďačný. Vidíte, ako veľmi dôležité je vytrvať až do konca vo vernosti?
Videl som jednu kreslenú scénku, kde boli dve postavy. Bol tam Pán Ježiš, a človek. Človek mal zakryté oči samozrejme tak, aby mu bol znemožnený výhľad či už pod nohy, aby nespadol, alebo proste nevidel, išlo tam o to, aby úplne ale úplne dôveroval Pánu Ježišovi, ako v tej scénke, a nakoľko bude verný, a bude počúvať, kadiaľ má ísť. Niečo ako kresťanská prerobená hra, z detskej hry slepá baba, a podobne. Veď keď sme boli deti, na kadečo sme sa hrávali, a ani nevieme, čo všetko sa to neskôr v dospelom veku môže zísť, a aké veľké mravné, spoločenské, kultúrne, duchovné poučenie z toho môže samozrejme vyplynúť.
Ďakujem jednému bratovi, ktorému som poslal jeden postreh, skôr som reagoval na to, čo on mi napísal v jednej diskusii, v jednej ankete, ktorá ma v podstate nezaujala vôbec, ale moje kresťanské presvedčenie mi nedokázalo neozvať sa, o čom tam samozrejme na tomto fóre diskutovali.
Veľmi veľa ľudí škrie, keď je niekto veriaci a podobne, a môžem vám zaručene povedať, že neviem si nikdy v živote predstaviť, žeby som nechodil do kostola, žeby som nechodil ku svätej spovedi, na ktorú sa chystám v najbližšej dobe.
Len ten, komu sa chcel kľaknúť na kolená, len ten dosiahne viac. Buďte radi aj z toho mála, čo máte, a Boh vám požehná mnoho, mnoho, ani si neviete predstaviť, koľko budete mať. Len nemôžeme zapochybovať, že neprídu predsa len lepšie doby.
Ďakujem Bohu za to, že som si preskákal skutočne nemožné, pretože toto, čo som zažíval, hraničilo skutočne so zdravým rozumom, ale ostal som pokojný, a naďalej som za všetkých pohrúžený do modlitieb, a samozrejme v tomto stave hodlám vydržať samozrejme podľa možnosti čo najdlhšie.
Dneska som sa dozvedel, že jedna naša sestra z modlitebného spoločenstva, jedná sa o pani v staršom veku, je v nemocnici. Prosím tých, ktorí môžu, aby sme sa zapojili do krátkej modlitby, a uvidíte, ako nám to Pán Boh raz vo večnosti odplatí.
Veľmi sa oplatí pre Pána Ježiša spraviť všetko, a už teraz sa teším na ten majestát, ktorý, ako pevne verím, a ako veľmi dúfam, raz uvidím, keď mi to On, môj Majster raz dovolí.
Buďte zdraví, triezvi veriaci, ale nenechajte si nikdy ničím a nikým uchmatnúť vašu pevnú kresťanskú vieru, nepoddajte sa ničomu zlému, lebo krátka sláva, krátka kariéra vám nepomôže nikdy, pominie všetko, ale nezabudnite, že len hodnoty, ktoré si spoločne vytvoríme, naše duchovné dedičstvo, našu vieru v Boha, to tu ostane navždy po nás v pamäti.
Kto si spomenie teraz na tuctových bohatých, ktorí boli kedysi, a ktorí boli lakomí, podlí, zlí, a potom neviem ešte akí, vykorisťovali už beztak biedny ľud.
A predsa po vyše 2000 rokoch napríklad, to je stále aktuálne pre nás, a toto nám môže pomôcť. Vždy, kresťania hľadajme odpovede na naše zložité otázky predovšetkým v Písme Svätom. Nehanbime sa ho otvoriť, a nielen prečítať, ale aj poznať Pravdu Písma Svätého, poznať Ježiša, ktorý je Cesta, Pravda, Život, ktorý je naše všetko.
Len ten, kto sa nehanbí verejne vyznať vieru v Boha, len ten sa raz bude mať dobre. Možno nie pred očami ľudí, ale pred Pánom Bohom...čo je najpodstanejšie.. určite. Keď sa tohoto budeme všetci držať, bude nám veľmi dobre.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
riddler
4. 6.júna 2013 12:49
pekný článok,veľa zdravia a pohody aj tebe
Napíš svoj komentár