Čakal som pred mojou bývalou základnou školou, tam totiž mám stretko s kamošom, s kým robíme istý kšeft, a sadol som si na jeden kamenný kvetináč, ktorý je tam od nepamäti, ešte veľmi dávno. Oddeľuje totiž cestu od konca plateného parkoviska.
Skupina asi 3 cigáňov išla do školy. Samozrejme, išla ako išla, z nich nič dobré nebude, a admin nech mi nepíše že som rasista, lebo vám poviem svoje. Bezočiví idiotskí cigáni začali pľuť z okna po ľuďoch.
Mal som na sebe také veľké čierne okuliare, kde mi poriadne ani do tváre nevidno, ešte lepšie. Otrávene som čakal, lebo začínalo byť už poriadne horúco, ale pohoda, ja som zvyknutý.
Cigáni z okna školy, vydedukoval som že triedu mali tam presne kde ja pred 11 rokmi, keď som školu končil začali pľuť po ľuďoch.
Tak som si dal dole okuliare a zakričal som. Cigáň reku, ešte raz keď zapľuješ z toho okna, prídem do triedy a tak ťa vyplieskam že budeš mať dosť.
Cigáň z okna viac nevystrčil ani nos.
Týmto chcem povzbudiť všetkých, ktorí sa celkom neopodstatnene boja akýchsi bezvýznamných podivínskych ľudí, ktorí sú samozrejme že od nepamäti už maximálne neprispôsobiví. Žiaľ, musím vecne skonštatovať, že ani z očí im nejde dobre.
Poznám podobných ľudí, no nepovedal by som že ruku do ohňa za nich dám, je to asi prisilné slovo, lebo ani za seba by som ju hádam nedal, ak už ide o to, a to sa snažím byť spravodlivý, a som aj maximálne prísny na seba.
Kde sa podela tá výchova, kde sa to podelo, že mladší, akosi automaticky pozdravil toho staršieho. Pamätám sa, bol som ešte pred nejakými pár rokmi, asi 4 dozadu na jednom kresťanskom výlete s kamarátmi. Áno, bolo super, okrem toho, že jeden deň po kvalitne vykonanej turistike, kde sme boli zmordovaní ako kone, nás to samozrejme silou nejakej čudnej gravitácie vtiahlo na dobrých pár hodín do neďalekej miestnej krčmy.
Samozrejme, nadšení neboli pravdepodobne ani tamojší obyvatelia, keď sme išli nočnou hodinou spievajúc hore dedinou s piesňou na Orave dobre, na Orave zdravo, a podobne, pretože sme samozrejme boli na výlete na Orave.
Keď som prišiel do jedného toho obchodu, kupovali sme asi víno, čo ja viem, automaticky som sa pozdravi... Pochválený buď Ježiš Kristus. Najobľúbenejší kresťanský pozdrav.
Na Orave je to bežný pozdrav na uliciach, v obchodoch, nie to ešte v kostole.
Spätne som si len tak zaspomínal.... Nevravím, že slušnosť vymizla akosi z našich ulíc a podobne, kde na slovenčine sme mali formačné články v učebniciach, ako sa správať na verejnosti, že netreba po ľuďoch najmä starších kričať, že treba mať úctu ku starším a podobne.
Som veľmi zaaskočený a znechutený. Nič by som nevyriešil, keby som vybehol hore do triedy ho dnes ráno vyfliaskať, žeby sa nespamätal, ale najhoršie je, že ani učitelia si s nimi nevedia dať rady.
Kam sa podela slušnosť? Kam sa podela ochota otvoriť dvere ako prvý, kam sa podela ochota pustiť dopredu výrazne staršiu osobu, ktorá má problémy s chôdzou.
Toto je náš najväčší problém, že dnešná mládež skutočne vie len chľastať, fetovať, nič poriadne sa nenaučí, nie je dochvílna, nič ich nezaujíma. A ide to samozrejme ešte k horším výsledkom.
Nanešťastie, som si to tak včera uvedomil, už sa pominuli časy, kedy sme sa triasli ešte na základnej ako pubertiaci pred nejakou písomkou, triasli sme sa, keď sme za vrtošivé správanie dostali nejaké to pokarhanie a podobne.
Chcem sa zastať aj vás, učiteľov... Patrí vám jedno ďakujem, za výchovu, ktorú som od vás dostal, pretože školské obdobie, to bolo jedno z najromantickejších období, aké som kedy mohol zažiť, a možnože už nikdy ani nezažijem a preto vyprosujme si od Boha dobrú pamäť. Na všetko sa dá spomínať s odstupom času, ale priznajme si, boli to krásne časy.
Žiaľ, ako plynú roky, a ako vyrástli tie deti, už sa nedá pomaly hovoriť o nejakej slušnosti. Nie je to na hanbu nám?
Neviem si predstaviť, keby som šiel okolo mojej učiteľky, ktorá ma pred 15 rokmi začala učiť na druhej základnej školy, a ani by som sa jej poriadne nepozdravil, slušne, keby som sa aspoň úsmevom neopätoval za všetky tie duchovné dary, za všetky vedomosti, ktoré som zadarmo obsiahol na tej škole. Či sa jednalo o základnú, alebo strednú... každé obdobie v mojom živote, to si priznávam malo akési neobyčajné čaro.
Dnes treba deti v školách niele učiť nepodstatné veci, a terorizovať ich, že nevedia, aká je štvrtá odmocnina nejakého tangensu na dvadsatiu, ale oveľa podstatnejšie je dvíhať tých, ktorí sa sami nevedia, oveľa podstatnejšie je ukázať otcovský a samozrejme materinský prístup, pretože nikdy samozrejme nevieme, z akej nejakej situácie ťažkej tej či onej rodiny ten dotyčný pochádza.
Naprávajme krivdy, a zastávajme sa tých, čo sa zastať nevedia, aj keď to nebude celkom príjemné, a možnože budeme nútení pustiť zo seba aj možnože nejaké to tvrdšie slovo... No to neslúži len na nejaký posmech, alebo nám nemá zvýšiť osobnostný kredit našej hrubosti, ba práve naopak.
Všetko má smerovať k náprave a nejakým výchovným opatreniam. Je veľmi smutné, že tieto vypatlané deti už častokrát nemajú úctu, jedná sa samozrejme o uzavretý okruh ľudí, ktorý nie sú celkom príjemní, nemajú ani strach, a v dospelosti sa im otvoria dvere len gaunerstva, výtržníctva, krádeží, nehanebných výstupov, urážok, a neviem ešte čoho..
Prajem vám pekný deň, a nedajme sa znechutiť, Na svete existujú ešte predsa len plno ľudí, s ktorými má zmysel vytvárať nejaké hodnoty pre tento, pomaly veľmi skazený a zvrátený svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
riddler
21. 6.júna 2013 12:18
tak s tým súhlasím...no čo už narobíme,doba je taká,aká je...
Napíš svoj komentár