Udalosti uplynulých dní nadobudli taký zaujímavý spád, že ak mám povedať pravdu, neviem čí som. Neviem či to poznáte. Ešte cestou kúpiť dačo zjesť na ráno, pozerajúc úpenlivo na hodiny, a tlačiac čas mierne dozadu, však to poznáte všetci, som sa ponáhľal aj tak rýchlosťou blesku do kostola. Už zanedlho budem obedovať, vďaka mojim rodičom, že ma nachovajú, Pane Bože dobrotivý.
Dneska som stretol pred kostolom kamarátku, Alenku, s ktorou som sa spoznal na jednej kresťanskej akcii. Také sú najlepšie. Pamätám sa aj na iný výlet, kde s chlapcami, opäť pod vedením tohto úžasného kňaza, sme sa večer po sv.omši vytratili do dedinskej, oravskej krčmy, skadiaľ sme sa vracali síce spolu, ale každý osobitným spôsobom, keďže viacerí sme mali pod parou. Bolo nejako po polnoci, no kto si to má pravda, pamätať. Ak si myslíte, že takému ortodoxnému hriňovčanovi veľa netreba pri poháriku, zobral som ho ja exot samozrejme za slovo, a v ničom som nechcel zaostávať. Prečo mám predsa zapierať sám seba? Prešiel určitý čas, a znovu som sa dostal do partie, nových ľudí. To je dobré.
Tri dni trvajúce ducháče na Hriňovej vo mne zanechali taký silný dojem, že ešte po presne dvoch rokoch si viem všetko živo vybaviť v pamäti. Ako mi kamarát ostrihal moje veľké vlasy úplne na koleno hneď na prvý deň. Vypočul som si samozrejme menšiu kázeň doma, že pustili ma na tri dni preč, a vrátil som sa ako... no nebudem komentovať pre istotu. Ale mám zážitky. Stretol som tam niekoľko nových ľudí. Aj takých, čo som dlhšie poznal, aj takých, s ktorými som sa prvý raz videl, a teda zoznámil. Živo si pamätám na rozhovory, a ako sme sa utužovali v jedno. Tento kňaz vytvoril jedno úžasné spoločenstvo, a práve vďaka nemu som spoznal takých ľudí, ktorí stoja za to, aby som sa za nich modlil, a ďakoval, že ich poznám.
Toto dievča, v takom veku presne ako ja, vo mne zanechala hlboký dojem od začiatku, no nechal som to tak. Dlho som potláčal svoje emócie, lebo nevedel som vskutku povedať, na čom som. Prejavil by som rád už teraz svoje sympatie ku nej, ja s tým nemám problém, keby len o to išlo, ale neviem, ako začať. A neviem, či je to správne, hoci mne netreba dvakrát vravieť. Keď raz zistíš na čom si, drobné neúspechy ťa nemôžu odradiť. Navyše, keď veľmi dobre viem, že je single. Aj ju chcem. Ale prežil som donedávna dosť čerstvú bolesť, a strádam sa zraniť tetíkrát, hoci ja si radšej popálim prsty, hoc by som len tak mal niečo pustiť.
Spomínal som síce minule, že je celkom fajn si dať pauzu od tohto, aspoň nakrátko, no pravda je, že ja som pripravený stále. Teraz mi je všetko jedno. Všetko vnímam ako niečo, čo prišlo od Boha. Myslím si, že všetko je od Boha. Keď si veľa vecí len tak, matne prejdem v mysli, mám pocit, že toto všetko, čo som prežil, bol jeden dramatický seriál. Plný prekážok, omylov, pádov, vzostupov, prehier, plný milujúcej lásky, čo musela vyhasnúť, aby zrejme sa začalo zase niečo nové.
Nechaj odísť tvoju minulosť, aby rozkvitla tvoja budúcnosť. Veta, ktorú som spomenul azda minule. Voľakedy som sa stránil, tematicky zámerne obchádzal a obával tejto vety. Všetky okamihy, ktoré som v minulosti prežíval, boli evidentne tak silné, že ja som nikdy nechcel, aby pominuli. To je chyba. A keďže Všemohúci to chcel trochu inšie ako ja, stalo sa. Nezazlievam. Nemám čo. Bola to akútna bolesť. Rýchlo prišla, rýchlo odišla. Aj keď mnohokrát som sa Boha pýtal, prečo si všetko tak až moc osobne pripúšťam do svojho života. Že prečo sa neviem aj ja, tak ako iní, povzniesť aj nad takým niečím, ako je rozchod s dievčaťom. Prečo sa ma to hlboko dotklo. Nie som síce frajer, ani nič nechcem hrať, ale skutočne sa chcem dívať dopredu. Veď svet, to čo mi dáva v ňom Boh, mi predsa môže priniesť toľko nových radostí, koľko násobne otvorím pre súčasné dianie svoje srdce. Otvoriť sa niekomu, zdôveriť sa, nie je ľahké, to mi verte, najmä ak ste prekonali nejakú krízu.
Nie som určite nejaký casanova. Ale pochopil som, že plakať neustále nemá zmysel. Hoci slzy liečia. Čo je na tom, že sa mi zrazu páčia dievčatá, pred ktorými som sa hanbil ešte donedávna prejaviť niečo viac. Samozrejme slušne. Hanblivých chlapcov dievčatá asi priťahujú. Ale netreba hrať nič. Treba ukázať svoju povahu. Nesmieme zakrývať ani svoje zlé stránky. Treba ich ukázať. Lebo keď ukážeš dievčaťu len svoju bezchybnosť, a prídeš len stále navoňaný, perfektne upravený, vždy naladený a usmievavý, to nie si ty. Ver mi. Ty si aj unavený, sem tam spotený, aj neoholený, aj nervózny, aj drbnutý, aj kadejaký. Takí sme všetci. Veríš tomu? Uver tomu veľmi rýchlo, lebo ani chlapec nechce nijaké dokonalé dievča, a ani naopak to neplatí.
To je božská terapia tieto blogy. Neviem, čo bude ďalej, ale všetko vkladám do tichých modlitieb. Nechcem myslieť na nič. Všetko príde vtedy, keď to nečakáš. Som otvorený pre všetko, a nachsvál som takto zahorúca, pár hodín po nedeľnej svätej omši napísal tento blog. Veď sme ľudia, a páčiť sa je ľudské. Veľa radosti do všedných dní vyprosujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár