Ale trafila si a celkom presne. Vieš. Kresťanstvo v istom zmysle predstavuje elitu spoločnosti, a veľa ľudí tam chce patriť, najmä po revolúcii vznikali rozličné hnutia, veď predsa bola sloboda.
Dovtedy to bolo príťažlivé, lebo to bolo zakázané. A teda logicky, čo je zakázané, je príťažlivé. Keď to zakázané nebolo, emócie v každom prípade opadli a ochladli. Je dosť možné, že veľa kresťanov stratilo vnútornú emocionálnu stabilitu, ale čo je podstatné, stratili duchovnú identitu.
To spôsobuje to, že napríklad veľmi málo mladých javí záujem o duchovné povolanie, kedy kláštory sú prakticky prázdne, vyprázdňujú sa teologické fakulty a nielen katolíckej cirkvi, ale úpadok je badateľný aj v iných cirkvách dosť zreteľne. Nakoľko v centre pozornosti, a centrálna ústredná pozornosť sa sústreďuje prevažne do diania katolíckej cirkvi, zužuje sa teda okruh na katolícku, konkrétne rímsko - katolícku cirkev.
A čo sa týka vypočítavých a iných nechutných ľudí v cirkvi, sú dvojakí, jedny hrajú na dve strany, teda ukazujú sa v dobrom svetle, ale pritom sú vo svojej podstate naozaj suroví, zlí, skazení, a druhá strana to už ani nehrá, a taká je rovnako aj na verejnosti, radiac sa heslom, že im je to úplne jedno, pretože či sú dobrí, alebo nie dobrí, nielen zlí, ale predovšetkým zákerní, prináša im to prospech. A keďže v kresťanstve ako tak je prospech z niečoho veľmi podstatný, je veľmi ľahké byť kresťanom, pretože máš na to hneď niekoľko dôvodov.
1. pocit spolupatričnosti- čiže niekam patríš, a všade, kde je masa ( veľký kolektív ), tak tam jestvuje riziko vymývania mozgov, kde prestáva prakticky akákoľvek racionálna úvaha.
2. cirkev ti ponúkne spoločenstvo, avšak má to dve tváre, buď budeš rešpektovať vnútorné pravidlá, alebo ťa zo spoločenstva vyštvú, z dôvodov prekračujúc absolútne zdravý sedliacky triezvy rozum.
3. v istom zmysle je to totalitná spoločnosť (totalita ako prevládajúce vedenie jednej strany) pretože jestvujú isté normy, čiže písané a nepísané pravidlá, ktoré musíš nutne dodržiavať. To platí pre vnútorný poriadok cirkvi, kňazov, rehoľníkov, kde tiež týmto duchovným osobám po istom čase v podstate prehodnocujú pobyt v danej cirkevnej inštitúcii, a proste keď máš nejaké neodstránené nedostatky, odstránia z toho cirkev teba.
Ako vidíme, nie všetko je to o viere v Boha, práve preto mnohí nechcú nikde patriť, a celý život byť akýmsi "free" voľný, na voľnej nohe, nikde a nikam sa nechce viazať.
Lenže v zdravej spoločnosti musí jestvovať hierarchická spoločnosť, rozumej spoločnosť, ktorá je riadená zhora nadol. Ja cirkevnú štruktúru vnímam ako to najlepšie, čo môže byť, že počúvaš nadriadeného, a proste pokiaľ si dole, nemáš právomoci toho, čo je hore, kdežto v demokratickej spoločnosti sme si prakticky všetci rovní, lebo čelní predstavitelia sú volení občanom zdola, pričom v cirkvi nik nie je volený nikomu zdola a tobôž nie ľuďmi zvonka.
ja som horlivý kresťan, ktorý sa cirkvi zastane, ale aj skritizuje.
Nemám rád ateistov, ktorí odsudzujú cirkev, pričom nedbajú na nič. Cirkev koná veľmi dobré diela. V každom väčšom meste nájdeš nejakú charitu. Nemusí to nutne byť katolícka cirkev, ale nejaká protestantská cirkev, nejaká charitatívna spoločnosť, ktorá pomáha.... napríklad bezdomovcom, napríklad tehotným opusteným ženám, ženám s dieťaťom, možno maloletým matkám v spolupráci s nejakým krízovým centrom. Mohli by sme menovať veľmi veľa. Podávanie jedla bezdomovcom, poskytnutie prístrešku, použitie sprchy a podobne.
Ja osobne tento systém chválim avšak má veľké nedostatky.
Pretože ľuďom, ktorí nutne potrebujú pomoc, "nemôžeš" (to či môžeš či nemôžeš je absolútne porovnnie) dať to, čo chce, ale to čo potrebuje. Presne, ako hovorí príslovie, človeku treba dať udicu, aby si ryby chytal, nie rybu, aby ju bez námahy prijal a skonzumoval.
A vidíš, že v tomto je diametrálny rozdiel.
Chcem ešte toľko povedať, že pre mňa kresťanstvo znamená to, že keď ťa stretnem, a povieš mi, že si hladná, núdzna, tak sa teba nevykašlem, a hľadám spôsoby, ako ťa pozdvihnúť na dôstojnú úroveň, aby si žila. A mne taktiež bola poskytnutá pomoc, ktorú si veľmi vážim, a snažím sa zlepšovať a byť lepším, a byť vďačným.
A svet mimo kresťanstva toto nedokáže. Štát populisticky radšej nachová stovkami eur nejakých asociálov, z ktorých nikdy nič nebude, ale nerieši vnútorný problém s výchovou, ktorý práveže týmto ľuďom pomôže prežiť vo veľkej núdzi a biede.
Vo veľkej núdzi a biede sa môžeme VŠETCI ocitnúť zo dňa na deň, a hrôza ma premkýna, keby som mal menovať veľmi známe príklady, kedy sa to môže z ničoho nič stať.
JE potrebné aby sme ostali ľuďmi, ktorí dokážu preukázať milosrdenstvo tam, kde to práveže je najpotrebnejšie. Nič iné nemusíš nikomu dať, len toto jedno
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
varlatan
17. 4.apríla 2023 10:18
a aky bol ten komentar? bolo by dobre, keby si na zaciatku tychto reakcii citoval komentar, na ktory reagujes
Napíš svoj komentár