Áno, dostal som dobre zaplatené, a som veľmi rád. Napríklad koncom mesiaca som dostal dva prijmy. Teraz v tomto blogu chcem sa bližšie pozrieť na to, čo je mamona, a kedy nie je zdravé byť držgrošom, a podobne.
Peniaze, majetok hýbu svetom, a z dejín vieme, že za pozadím peňazí stáli Feničania. Už dávnejšie som myslel nad tým, že je to jediný národ, ktorý nesie vinu ľudí na celom svete.
Minule som viedol takú voľnú debatu, pri ktorej som vyslovil moje zbožné prianie. Bolo to pri príležitosti mojej prvej výplaty, ktorú som dostal z práce. A síce. "dúfam, že nikdy nebudem závislý na peniazoch, a nebudem nejaký mamonár, držgroš, lebo si uvedomujem, že keď všetko pozerám len cez eurové okuliare, dosť ľahko sa môže stať, že taký človek poruší prvé božie prikázanie". Len v krátkosti opomeniem, že v niektorých mojich blogoch som sa rozplýval nad autami, ktoré som kde videl.
Autá zobžňujem. Pravda je taká, že mám veľmi rád luxus, ale ho nevyžadujem. Na druhej strane, luxus neznamená automaticky nejakú pýchu, ktorá je vlastne hriech. Hriech je to vtedy, keď povýšim peniaze nad všetko ostatné, a budem lakomý. Vtedy, keď sa zavriem sám do seba. Keď si doma vyhradím zvláštne miesto pre moje peniaze, a nepodelím sa s nikým. Existuje ešte aj sprostejšia forma bohatých, a to chcem podotknúť.
Takí, ktorí majú, a nedoprajú ani sebe. Úsudok si môžete spraviť nasledovne. Veľmi tragické. Osobne poznám pár takých ľudí, ktorí s trasúcou rukou púšťajú euro, a rýchlo by na to najradšej zabudli. Taký človek nikdy nebude opravdivo slobodný.
Ich scenár života je viac ako bolestný a mierne tragický, lebo toto nevedie k nejakému trvalému šťastiu. Utešuje ich veľmi pohľad na rastúce konto a jedinou témou rozhovorov je, kde a v ktorej banke majú najvyššie úroky. Nevravím, že to nezaujíma aj mňa, ale je to už choroba.
Počul som raz kázeň kňaza, kde rozoberal v krátkosti príbeh bohatého muža a chudobného lazára. Nechcem filozofovať, a veľmi ťažko sa o tom hovorí, ale oslovila ma veľmi múdra veta pána kaplána. Naspamäť ju viem, a preto citujem.
"Lazár sa nedostal do neba preto že bol chudobný, nič nemal, nik sa o neho nezaujímal a podobne. Tak isto ako bohatý sa nedostal do pekla, preto, že bol bohatý. Ale preto, že bol lakomý."
To je krutá pravda. Privedie ma majetok do neba? Určite. Ak ho spravodlivo vediem, a pomáham kde sa dá. Najmä vtedy, ak ostanem tým istým Lukášom, ktorým som bol do toho času. Otázka ale tiež pre moralistov, ktorú by som takto rád nadhodil znie, že ak sa dostanem k peniazom formou nejakej výhry v lote, či som povinny automaticky "rozdať svoj majetok, a tým pádom získam poklad v nebi." Táto veta je odpoveďou bohatého mladíka, ktorý sa pýtal Ježiša, ako príde do neba.
Skúsme si reálne predstaviť na sebe túto situáciu. Ako by som reagoval, keby som zistil, že môj žreb je skutočne výherný s tou najvyššou možnou sumou? Ako by som sa zachoval. Skutočne by som potom mal plné reči o tom, ako by som pomohol hentomu, tamtomu, ako by som daroval na charitu, a podobne? Čo s nami spravia peniaze? Keď ich nemáme na jednej strane hovoríme, že "nie sú všetko" Samozrejme. A keď ich máme, tak o tejto téme radšej nebudeme hovoriť. Viete ako ten vtip. No chabý pokus, ale pochopte pointu. Vzdychne si raz . "Veď predsa peniaze nie sú všetko". Áno, povedal miliardár, a vystúpil zo svojho lietadla, a Lamborghinim si to namieril domov.
Na druhej strane si myslím, že aj v limuzíne sa dá chváliť Boha, a tiež aj nejaký priemerný občan na starej škodovke, favoritke, môže kliať, hrešiť ako pohan, púšťať si nezmyselné piesne, autori ktorých sú asi nie celkom kompletní. Na druhej strane nie každý, kto sa vezie v "hrdom" aute, je snob, lakomec, podvodník, novozbohatlík, ho skutočne stálo veľa peňazí, ako sa to niektorí mylne domnievajú. Vonkajšok predsa ešte neznamená všetko. Uvidia suseda na novom aute, a už filozofujú, skade má toľko peňazí. Najradšej by ho odsúdili, no žiaľ, vlastná závisť, a častokrát životná neschopnosť im kazí oči.
Veď keď som si na niečo reálne zarobil, a mám odložené na horšie časy, viem rozumne, šetrne hospodáriť, rád druhému doprajem, a nadôvažok sa mi niekedy mnoho investícii vráti, prečo by som mal byť na nesprávnej ceste?
Prekvapujúca je veta, samozrejme veľmi múdra, ktorú povedal Pán Ježiš. "ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi do kráľovstva nebeského". Áno. Povedal to preto, lebo pozná úmysly.
Neprosme Boha o to, aby sme mali dostatok peňazí, alebo naopak, aby sme boli akýmisi slepými chudobnými, a neponižujme sa za žiadnych okolností, lebo to nie je pravá pokora. Aj chudobní ľudia dokážu veľmi ublížiť. Je veľkou záhadou života, prečo sa niekto má tak nenormálne dobre, a niekto otročí, a ešte ho aj častokrát oklamú. Alebo mu strhnú z platu. Je to správne? Okrem toho, samozrejme, že z božieho zákona sa jedná o do neba volajúci hriech.
Minule som sa zamyslel nad Pavlovým listom, v ktorom uisťuje Solúnčanov, citujem :"aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb". Určite, len keď si to premietnem do dnešnej doby, tak máme toľko nevyužitých vzdelaných ľudí, ktorí chcú, ale nemôžu, čo je paradox tejto doby. Nik sa o teba nezaujíma, pokiaľ niečo neznamenáš. Žiaľ. Akonáhle sa predstavíš vo svojej spoločnosti ako pán "ktosi" už budeš vážený.
Kašlite na takú vážnosť, a odídťe od takých pokrytcov. To je poľná slama. V takom prípade sa budem zaoberať samým sebou a ľuďom, čo o to stoja. Nemám rád prvý dojem, a predsa toľkí mu podľahnú. Uvidia a hneď odsúdia. A darmo sa presvedčia o opaku, prvotný pocit ich bude neustále zaťažovať, a nebudú mať pokoj.
Len toľkoto v krátkosti moje myšlienky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Potom si od manželky vypýtal peňaženku a platil jednou, potom druhou platobnou kartou, aby každý videl, že on má dva účty... No jednoducho, bolo to úbohé a smiešne.
Neviem, či je natoľko múdre pomôcť okamžite všetkým, ktorí to potrebujú (v prípade veľkej výhry v lotérii). Takto nejako to chápal aj Pavol VI., keď chcel vydražiť tiaru a z peňazí, ktoré by za ňu utŕžil, chcel pomôcť chudobným. Americkí kardináli ho ale presvedčili, aby tiaru postupne prenajímal (prešla celými Spojenými štátmi a západnou Európou). Výťažok z tiary ešte dodnes pomáha chudobným.
Teda: peniaze dať na viaceré účty vo švajčiarskych bankách a pomáhať prostredníctvom úrokov. Tak sa dá urobiť viac dobra.
Niektorí teológovia vysvetľujú problematickú vetu z Lk 18, 25 skutočne podivuhodne: v Jeruzaleme vraj v Kristových časoch existovala úzka ulička, ktorá sa volala Ucho ihly a cez ňu len málokedy prechádzali obchodné karavány, lebo sa stávalo, že sa tam ťavy naložené nákladom zasekávali. Tak chceli títo mudrlanti predsa len dať nejakú nádej bohatým.
Musíme si ale uvedomiť, že Ježišove slová nie sú spútané korzetom presného a exaktného katechizmového vyjadrovania, ale využívajú slovné hračky, prirovnania a metafory (ak to povieš tomistickým ,,majiteľom pravdy", začnú Ťa považovať za prívrženca ,,nemeckých teológov", čo je pre nich synonymum pre diablov). ,,Boháč" ju Ježiša je práve ten, kto je na niečo úplne naviazaný, nie ten, koho bankové účty praskajú vo švíkoch. ,,Bohatí" nemusia byť len tí, čo sú ,,majetní" (ako ukazuje Victor Hugo vo svojom románovej pentalógii Bedári na Thénardierovcoch).