ponúkli odvoz domov. No senza. Ušetril som kopec času, a uvedomil som si to až potom, keď som mal pred sebou tanier a jedol som. Hm. Na druhý deň ma čakala pizza. Takéto hody cez advent si už nepamätám. Podarilo sa mi na sklonku milnulého roku zamestnať sa. Hľadám stratený čas, ktorý som prežil predtým, keď som nemal nijaké výhliadky do budúcna. Istý čas som na birdzi poriadne rebeloval.
So záujmom som si nedávno zhodnotil môj vzťah s priateľkou. Zistil som jednu povzbudzujúcu vec. Čím som dlhšie s ňou, tým viac ju milujem. Rozpamätal som sa na jedno príslovie: „láska rozdávaním rastie..“
I potešil som sa, veď čo krajšie a lepšie si môžem priať. Názov tohto blogu má zaujímavú históriu. V škole, na strednej, len tak letmo v literatúre sme preberali asi dvoma vetami, ej či veľa, jedno dielo s rovnomerným názvom v nadpise. Len v skratke pripomeniem, že jedná sa o psychologický román bez konfliktu a zápletok. O čo menej som sa dozvedel, tým viac som sa začal o to zaujímať, a teda logicky, podnietil moju patričnú zvedavosť, lebo po tejto knihe som doslova prahol. Žiaľ, nevedel som ju nikde si dostať. Nevadí. Ale dostal som lepšiu.
Pamäti klubu Pickwickovcov, od mojej priateľky. Pekná kniha, pri čítani ktorej sa človek chtiac nechtiac zahĺbi do deja, tak, že ťa vytrhne skutočne zo všetkého čo ťa obklopuje, a sústredíš sa vyslovene iba na dej toho príbehu, románu. V poslednom čase som sa vážne zamyslel nad sebou. Žalmista v biblii hovorí jednu skutočnosť, a síce... „vek nášho života je sedemdesiat, a ak sme pri sile osemdesiat rokov. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame“... Dosť často tento citát spomínal istý profesor.
Boli Vianoce, no atmosféra tomu nenaznačovala. Značne otravné reklamy s tým trápnym černoškom, mi dali zabrať. Nechcem sa zahĺbiť, ponoriť do seba a svojich myšlienok, lebo ma dosť otravujú a obmedzujú. Nechcem zažívať návraty k niečomu, čo už v podstate neexistuje. Pomaly som si robil analýzu adventu. Potešil som sa, že som išiel na spoveď ku známemu kňazovi. V poslednom čase, priznám sa, že to už pominulo, som necítil blízkosť Boha. Neviem prečo. Všetky tie divadlá mi pripomínali umelé náhradné sladidlá do akéhosi jedla, aby vyvolali zdanie, že sa skutočne jedná o cukrovinku, je žiaľ trápne. Na sviatky bolo dosť čudné počasie, najprv pršalo, a počasie bolo ako koncom októbra, potom snežilo, čo sneží ešte stále. Pre mňa sa od januára začala úplne nová dymenzia času. S vrelou vďakou, ale aj nostalgickým smútkom som posledný krát zatvoril dvere na gymnáziu, ktorý ma choval tri mesiace.
Ďakujem Bohu, že som mohol robiť to, čo sa pre mňa neskôr skutočne stalo pozitívnym zásahom do môjho života, na čo budem ešte dlho spomínať. Každý boží deň som si pokojne vykračoval do práce s heslom „work, sweet work“. Práca, sladká práca. Snáď budú vypočuté modlitby za konkrétny úmysel, pretože bez nej je človek doslova stratený, a doslova stagnuje, negatívne sa to môže podpisovať na jeho zdraví. Hľadanie strateného času je ťažšie ako bezstarostne konať to čo len baví ťa.
Ponorený do svojich myšlienok za zvuku rádia rozmýšľam, ako veci môžem spraviť efektívnejšie a využiť drahocenný čas. Samozrejme, ako už tradične, každý rok, aj teraz som posielal vianočné e maily a pozdravy na facebook, a takto si zaspomínať. Aj na dobré, aj na menej dobré.
Pri počúvaní piesni už tradične zalietam v mysli kdesi v neznámu diaľavu. Cítil som nejak, že sa zastavil čas. Budem neustále Boha pri omši prosiť o pokoj, rozvahu, múdrosť počas týchto dní. Analyzoval som si všetko, čo som prežil nedávno, a dalo mi to dosť veľa. Bol som vďačný, že som si vykonal sv. spoveď a návšteva v nemocnici s kňazom ma len potešila. Jeho požehnanie mi veľa dalo, lebo aj dnes na to živo pamätám.
Na záver len toľko. Mnoho mnoho pokoja, lásky, aby každý z nás cítil pokoj a opravdivé šťastie, ktoré si zo svojho vnútra nikdy nedajme vyrvať, aby sme obstáli vo všetko. Bože ďakujem!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
munchausen
12. 4.apríla 2011 19:53
Dobrý článok, len tú atmosféru blízko Vianoc by som zamenil za obdobie blízko Veľkonočnému tajomstvu, lebo momentálne sa tam uberáme. Normálne som sa musel dvakrát pozrieť, či si to tu náhodou nedal v decembri...
Napíš svoj komentár