Priznám sa, tento týždeň sa niesol v znamení jednak čakaniu na jarmok, kedy po práci celý netrpezlivý vtrhnem do toho davu, a kde autostráda sa premenila vlastne na dvojdňovú pešiu zónu.
Čítal som teda jeden blog, a teda rád by som nad ním sa v krátkosti zamyslel, kus zafilozofoval, pošpekuloval, či je to naozaj to, čo som zahliadol aj tak. Veľmi veľa krát som nad týmto rozmýšľal aj ja. Pýtame sa pádne teraz že prečo. Takže.
Je dobrosrdečnosť sebectvom? Máme ľudí, ktorí sú až príliš vypočítaví, a niektorí majú charizmu takýchto pokryteckých sebcov vybadať skôr, než sa objavia na scéne, a než predvedú svoje krátke divadelné predstavenie.
Odpoviem na otázku. Dobrosrdečnosť vo svojej podstate je sebectvom, ale aj celkom príjemným. Je to predsa celkom logické, a poviem prečo.
Písmo Sväté ma síce upozorňuje, že keď vykonám niečo dobré môjmu bratovi, a susedovi, známemu, sestre, otcovi, ba dokonca i nepriateľovi, však dobrorečiť máme vlastne každému, tak to máme tak robiť, doslova citujem, aby moja pravá ruka nevedela, čo má robiť ľavá.
Nechcem tu podať nejakú biblickú exegézu, alebo nejaký duchovný koment na túto tému, ale zamyslime sa nad jednou skutočnosťou.
Vznikne mi teraz ďalšia otázka. Kedy som skutočne sebec. Poviem dva veľmi rozporuplné udalosti, a to je na zamyslenie.
Keď niečo dám verejne, každý napríklad vie, trebárs, že na charitu prispejem napríklad 10 tisíc eur. Samozrejme. Zožnem päťminútovú slávu, v konečnom dôsledku takýto človek o ňu ani nestojí, ale budiš, ľudia sme rôzni, a niektorí na názve darcu, aby to tam proste bolo spomenuté, si paradoxne až priveľmi potrpia.
Alebo máme druhý extrém, že niekto niečo daruje pod titulom bohuznámy darca. Ako samotný názov vyplýva, je to neznámy človek, ktorý proste daroval niečo pod rúškom tajomstva, a nechce, aby sa prezradilo jeho meno. Nie preto, lebo sa bojí nejakého zverejnenia, ale preto, že nechce rozvíriť nejaké diskusie okolo neho, a tým pádom pútať až príliš veľkú pozornosť na seba.
Takíto ľudia zvyknú byť až príliš upätí totiž na nejaké materiálne dobrá, ale priznajme si, kto nie sme. Keby sme neboli na ne upätí, tak mali by sme možno polovicu svojho platu dať na charitu. No ukážte mi jedného takého.
Neviem, či to znie celkom kresťansky, ale poviem na rovinu jedno. To je vlastne celá pointa tohto blogu. Len ten človek, len ten, ktorý je aktívny, neskrýva sa za masku nejakého ľudomila, ktorý ťa obdaruje piatimi korunami, ale vzápätí ti ukradne ďalších desať, čo je vlastne rovný dvojnásobok, ale ti prispeje k tvojmu naštartovaniu, aby si sám, vlastnou vynaloženou energiu a skutočnou aktivitou, len ten, ktorí pozerá na vyššie ciele, a je otvorený, len ten bude požehnaný, bude mať hojnosť, a bude sa mať dobre.
Nemám rád pasívnych ľudí, ktorí iba prijímajú, a čakajú ako sliepky, kedy im kto hodí zrno do misky. To je ďalší extrém, pretože oni z titulu svojej až prílišnej nemohúcnosti nemôžu byť dobrosrdeční, lebo na to jednoducho nemajú. Samozrejme, som si vedomý, že človek, čo má menej, môže mať v srdci oveľa viac lásky, prajnosti, úprimnosti, ako ten, čo má mnoho.
Avšak nemusí to platiť tak, ako som to povedal. Mnohí ľudia poukazujú na bohatých, akí sú snobi, pričom zabúdajú, že mnohé charitatívne organizácie, a tiež nadácie by nikdy nevznikli, keby ich nevydótovali práve tí bohatí.
Myslím si ale taktiež, že mnohí ľudia majú až tak príliš malé sebavedomie, že toho vlastne nie sú ani schopní, a aj by chceli priniesť niečo, pre niečo sa skutočne nezištne a z lásky obetovať, ale proste na to nemajú odvahu a ani nejaké preddispozície. Takýchto ľudí neodsudzujme. Keď chce žiť v tieni, a nemá rád nejaké výslnie, zbytočne ho tak nedávajme nasilu, pretože vtedy nie je tým, kým je.
A na druhej strane, keď niekto potrebuje možno ukázať, čo spravil pre toho a onoho, dovoľme mu to. Nie preto, aby o ňom rozprávali ďalšie generácie, že ten či onen spravil pre tých veľa dobra, ale preto, aby si po niekoľkých rokoch naivne nemysleli, že niečo veľké, čím sa pýšia možno už iná generácia, netvrdila falošne, že im to zanechali ich predkovia, pretože toto je čistá lož.
Tu je rozdiel poukázať na niečo, čo som ja dokázal, a tu je rozdiel medzi tým, aby sa príliš nevystavoval, čo všetko spravil, a stiahol sa v správny čas.
Takže aby som dal odpoveď na tú otázku... Nemaj rád ľudí, ku ktorým musíš niečo cítiť zo zadosťučinenia, lebo ťa budú ovládať. Buď všade slobodný. Keď veľa dávaš, a aj keď veľa prijímaš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ak niekto niečo daruje a nepraje si aby bolo zverejnené jeho meno, čo je na tom zlé?