Nadväzujem teraz v tomto mojom článku na mahmutov blog, v ktorom sa zamýšľa o nevyhnutnosti poznania seba samého a podobne.
Poznaj seba samého je motivačný názor, kde samozrejme ak niekto v tomto je dobrý, a má možnosť pozdvihnúť kohosi na dôstojnú úroveň, robí samozrejme pre spoločnosť v ktorej sa nachádza, prirodzene veľmi dobre. V tomto mojom blogu sa teda budem zamýšľať nad tým, či je nevyhnutné poznať seba samého, a neviem presne či sa mi to zmestí len do jedného blogu. O čo teda ide zmienim sa v riadkoch nižšie.
Jestvuje teda mnoho príčin, jednak zdanlivých, ktoré možno ešte len na nás čakajú, a reálnych, v ktorých sa aktuálne nachádzame, a minulých, či dobré, alebo menej dobré, ktoré sme čiastočne, alebo úplne prekonali, aj keď to je len akýsi uhol pohľadu, na základe ktorých človek vidí, alebo nevidí perspektívu v lepšom, do budúcnosti. Hádam teda netreba menovať to, že ešte doposiaľ reálne neprekonaná celosvetová kríza v hospodárskom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, finančnom, neposlednom rade aj mravného úpadku je toho predsa radikálnym ukazovateľom, a v dohľadnej dobre napríklad nevidím riešenie a nápravu v týchto medziach, ktoré som v tomto odstavci vymenoval.
Ako príklad by som uviedol napríklad skúsenosť zo školy, že teda skúste sa opýtať jednotkára, dvojkára, kde sa napríklad vidí, alebo lepšie povedané, v čom by osobne chcel popracovať na tom, kde je, či sa chce neustále zlepšovať a inovovať v nejakom nasledujúcom procese diania vnútornej sebarealizácie, potreby zlepšovať sa, potreby motivovať sa k lepšiemu výsledku bez ohľadu na to, či bude ďalej si napríklad úspešne alebo neúspešne hľadať si prácu, alebo trebárs pokračovať vo vzdelaní na inej škole a podobne.
Ešte obyčajne nevie, pretože jeho myslenie je analogicky obmedzené. Byť niečo analogicky obmedzené znamená, že vytvára si akýsi logický postup ktorým argumentuje na základe podobnosti medzi dvoma vecami. A najčastejšie v tomto prípade je to škola a školské prostredie, ktoré ho samozrejme formuje, a potom je to samozrejme domáce prostredie, z ktorého vychádza. Teda domáce prostredie z ktorého vychádza prvotne, a školské prostredie, alebo vonkajšie prostredie, do ktorého vstupuje, podobne pracovné v neskoršej fáze, do ktorého vstupuje, a teda zisťuje akúsi podobnosť medzi tým, čo reálne zažil, čo si len myslel, čo sa len učil, a či to má alebo nemá hlbší význam.
Obyčajne taký človek ešte nemá moc skúseností, a môže samozrejme rozprávať len z toho, čo doteraz napríklad zažil, aké má školské skúsenosti, pretože druhú realitu ešte nepoznal.
Nepoznal presne v tomto kontexte som ešte v danom čase ani ja, pretože som si myslel, že keď človek sa dobre učí, je to devíza do budúcnosti, že v budúcnosti mi bude alebo môže aspoň čiastočne byť oplatená snaha zo školských lavíc, že to, nielen čomu som sa reálne naučil, ale tej sebadisciplíne keď človek zasvätí svoj život, a vytrvalosti, práve v tomto môže dosiahnuť isté dobré a pozitívne výsledky, ktoré bude veľmi úspešne motivovať ho na ceste k ďalšiemu osobnostnému rastu a podobne by som mohol menovať takto viac ešte. Čo k tomu chcem dodať.
Či som sa mýlil v danom kontexte a spojitosti, alebo nie, odpovedať s určitosťou neviem, pretože vidím aj klady, aj zápory, som predovšetkým kritický realista, ktorý teda nutne vychádza pri svojich poznatkoch z prežitej reality, ktorú vidí okolo seba, čo konkrétne sa udialo, analyzujem si isté prežité udalosti, a vyvodzujem z nich dôsledky.
A vidím proste, že jestvuje mnoho príčin, prečo zanechať nejaké myslenie, a vydať sa inou cestou, a takto nevyhnutne poznám seba samého. Poznám seba samého, ale nie v tom kontexte, ako som sa to napríklad učil od iných, kde bolo klamstvo, pretvárka, kde to nebolo skutočné a autentické, kde sa proste zakrývalo mnoho nedostatkov, na ktorých bolo treba pracovať, pozdvihnúť toho človeka na dôstojnú úroveň, a nie zhodiť ho a zdegradovať, kde sa len dá. Je toto proste riešenie? podľa mňa určite v tej poslednej, ako človeka treba pozdvihnúť morálne na úroveň, aby sa nadýchol a žil. Aby sa rozvíjal. Verím v dobro každého človeka, a keď poviem každého, myslím to naozaj vážne.
Záverom môjho článku spomeniem možno toto. Nestačí len poznať seba samého, je potrebné, a prirodzené, aby sa prekonali bariéry medzi ľuďmi, ktoré znamenajú neschopnosť priblížiť sa jeden k druhému a nedať mu priestor a šancu na sebarealizáciu nielen tam, kde to on nutne potrebuje, lebo si to myslí, ale kde je to skutočne potrebné.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.