Záverom tohoto roka, ktorý pomaly ale isto je predodvermi, ale povedal som že ešte chystám akýsi silvestrovský špeciál, pokiaľ teda budem doma, pravdepodobne áno, zvykneme teda mnohí rekapitulovať. A tu by som sa pozastavil pri malej chybe. Áno, zvykneme rekapitulovať, teda zhodnotiť všetko to dobré, čo sa stalo, pozrieť sa aj na to menej príjemné, čo sa udialo, aký to pre nás osobne malo význam, či ma to napríklad posunulo kdesi vpred.
Alebo opätovne nastala situácia, kedy človek zase stojí na jednom mieste. Kedy sa znova nepohol, čo možno skonštatovali mnohí. Je rozdiel spraviť krok vpred, a krok vpred. Je ťažké definovať, čo konkrétne a pre koho konkrétne znamená ten krok vpred, či je niekto vôbec ochotný to ešte vykonať, za akých podmienok, čo konkrétne si na tom každý jeden z nás predstavuje.
Tí, čo možno prežili menej príjemných chvíľ azda si pre tento čas naozaj prajú to najzákladnejšie. Kedysi som nechápal, prečo niektorí majú akési nízke ciele, alebo základné potreby ako dôvod na želanie si niečoho do budúcnosti ako nejaký vianočný darček. Prečo niekto nechce niečo mimoriadne, niečo také, na ktoré bude spomínať ešt dlho, a dlho to v ňom ostane, bude sa z toho dlho tešiť, proste tie dojmy len tak narýchlo nevymiznú, a budú ho ešte hodnú chvíľu predsa sprevádzať.
Zameriavame sa niekedy na prekračovanie vlastných možností, ktoré ale nám nie sú vlastné. Možno ich ako tak poznáme, máme s nimi empirickú skúsenosť, avšak nikdy sme sa s nimi akosi nestotožnili, žeby sme povedali, tu sa cítim dobre, toto a toto už akosi nechcem meniť, v tomto som sa jednoducho našiel, v tomto chcem aj vytrvať, toto je moja osobná méta, ktorú som si stanovil, už som ju našiel, a ďalej už nechcem akosi zachádzať. V podstate takéto konštatovanie ako také by bolo celkom fajn, a bolo by teda dobré, keby človek nemal v sebe túžbu stále niečo si dokazovať. To sa možno aj udialo pod vianočným stromčekom, kedy zase sme si priali všetko možné, len na jedno sme akosi pozabudli, čo je najcennejšie, a čo je ale očiam neviditeľné.
Určite by som to chcel prepojiť s hodnotami viery, s hodnotami, ktoré sú v podstate zaznávané. Áno, už viacerí o nich počuli, o nich sa rozpráva, najmä po tieto dni, ale málokto im rozumie, čo je na škodu veci. Práve tieto hodnoty ma vyzývajú prekračovať hranice svojich možností, nie preto, aby sme sa od roboty a záťaže roztrhali ako kone, aby z toho všetkého čo sa deje okolo nás boli unavení, vyčerpaní nejakou záťažou, ako keby toho všetkého nebolo dosť.
A práve tu sa hodí ten krásny citát od Exupéryho, ktorý som kedysi v blogoch spomenul, že dobré je vidieť iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné. Pretože srdcom vidieť je niečo, čo je vlastné len tebe, a nepatria tam cudzie úmysly, nikto ti nič už nevnucuje a prestáva ten kolobeh toho všetkého, čo ťa unavovalo, otravovalo, nad čím si sa musel zamyslieť, či si niečo spravil dobre, a či sa to nedalo spraviť ešte lepšie, či je všetko naozaj na poriadku, a či ešte niečo predsa len chýba k tej pomyslenej dokonalosti. Čo možno v istom momente je veľmi ťažké definovať, čo konkrétne je tá dokonalosť, nakoľko je to individuálna a vlastná záležitosť každého jedného z nás.
Záverom by som chcel popriať príjemné medzisviatky, pretože sviatky stále trvajú. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár