Asi takto nejako by som začínal ďalší môj blog, ktorý opätovne píšem ako reakciu, ako recenziu na jeden blog. Je to skutočne len na osoh.
Príliš veľa mladých ľudí majú falošné predstavy, akési ilúzie o inaginárnej dokonalej budúcnosti. Zmaturujem, pôjdem na výšku, potom sa zamestnám v nejakej dobre prosperujúcej firme, budem mať dobrú ženu, deti.... no tie predsa môžu počkať, lebo samozrejme kariéra a vlastný egoizmus sú mi predsa len akože pohodlnejšie, je to lepšie, načo sa zbytočne zaťažovať niečím, čo je ešte len hudba budúcnosti, a môžeme menovať takto ďalej.
Toto sú celkom reálno nereálne myšlienky mnohých mladých ľuďoch, a veruže ani ja som sa tomu nevyhol. Scenár môjho života približne v mojich osemnástich rokoch som si samozrejme že predstavoval ináč, ako je to teraz, ale na druhej strane môžem aj povedať, že som celkom rád. Je pre mňa dá sa povedať celkom neuveriteľné, ako sa to všetko zomlelo, ale pravda je taká, že čím skôr prišlo toto všetko, tým len lepšie.
Mnoho z nás sa veľmi radi zasnívame, keď sme vlastne sami, máme akýsi beztiažový stav, všetko nám je v danom okamihu totálne jedno, nikoho a nič samozrejme v tom čase neriešime, a všetky donedávna veľké a neriešiteľné problémy zrazu nabrali veľmi rýchle riešenie, a zrazu sa všetko zdá v tejto rovine dá sa povedať až neuveriteľne ľahké a bezproblémové.
Je to veľmi dobre. Čím viac takýchto stavo začneš prežívať, tým oveľa lepšie si budeš uvedomovať hodnotu svojej ľudskej existencie a svojej i cudzej morálnej hodnoty. Viem o čom hovorím celkom presne, a všetko ťa len posunie vpred. Na všetko sa potom bude spomínať ako na veľmi významné udalosti, ktoré z chlapca pretvorili na skutočného muža, ktorý sa prestal báť svojich neprajníkov, a našiel odvahu zanechať to, v čom sa necítil šťastný.
Čím viac budeš zažívať nejaké sťažené podmienky na svoju nejakú, no nazvem tomu existenciu, čím viac morálnych stok a bahien si preskáčeš a samozrejme prebrodíš, tým ľahšie sa tu bude v budúcnosti žiť.
Ako som spomínal v jednom blogu trochu dávnejšie, čítal som jednu veľmi zaujímavú myšlienku. Zodvihni hlavu a poďakuj sa za púšť, ktorou práve prechádzaš, pretože za ňou sa nachádza zasľúbená zem.
Keď som sa nad tým zamyslel, tak som si uvedomil, že skutočne mnoho zla mi bolo len na osoh. Nie že by som teraz akokeby povedal tým pádom, že človek sa najlepšie naučí z nejakého vzniknutého zla, ale niekedy je to skutočne veľmi potrebné na to, aby sme si uvedomili, akými zbytočnostiami sa zaťažujeme, a čo všetko zlo je okolo nás akokeby nahustené s veľkou koncentráciou.
Začal som si napríklad oveľa viac všímať tie ako môžeme povedať, všedné veci okolo mňa, ktoré sa diali, ktoré mali predsa len nejakú tú svoju špecifickú príchuť predsa len akejsi dávky netradičnosti, ale predsa som im nevedomky a pasívne odolával.
Mnoho zla je na osoh každému, ktorý konečne pochopí, že predovšetkým vtedy dokážeš zodvihnúť hlavu, ak sám budeš všetko to zlo využívať paradoxne na presne opačný cieľ.
Na to, aby si sa zo zla dvíhal a zároveň od neho aj očisťoval. Aby si potom neskôr sám, aktívne pochopil, že to, čo si chcel robiť nebolo celkom správne, a môžeš minimálne akejsi zhode okolností ďakovať, že je už raz a navždy po všetkom, a odteraz sa začala akási nová etapa tvojho života.
Toľko som chcel povedať, všetkým, aj samozrejme mojím možno neprajníkom, ktorí azda veľmi radi urážajú a chcú sa postarať o akési znepríjemnenie toho dňa, alebo nejakého obdobia, predsa im chcem touto cestou zapriať všetko dobré, a predovšetkým pokoj vo svojom vnútri, ktorý im pravdepodobne poriadne chýba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár