Obsahovo a štylisticky si ma zaujala, pretože obsahuje pekné myšlienky, dobre sa mi to celé čítalo, dobrá filozofia textu, a dobre uvažuješ. Nielen rád čítam, a píšem blogy, ale aj skutočne sa snažím preniknúť do jadra, a podstaty nejakej problematiky.
Píšeš napríklad takéto myšlienky. "...dlhodobých vzťahov sa vystríham...". Môj názor znie: Veľmi správne. Podľa mňa je pekné mať nejaké plány, aj čo sa týka vzťahov, v tom mám pozitívne skúsenosti. Otázka je ale, aký časový priestor tomu vymedzíme. Lenže skúsenosť ma učí, že nie vždy máme silu dotiahnuť niečo, v prvom rade do zdarného konca. Prípadný neúspech si potom častokrát nevieme logicky zdôvodniť, máme mnoho nejasností, a ťažko sa to vysvetľuje, noa, sčasti je pravda, že niektoré životné okolnosti sú proste zahalené akýmsi tajomstvom. Mám proste osobné skúsenosti, je to tak. Aj ja, podobne ako aj ty píšeš, že sa bojíš sklamania. Nazval by som to ale trošku, ak môžem, fundovanejšie. Sklamanie je niečo, čo ťa krátkodobo zarmúti, ale ideš ďalej. Aj emócie musia po čase ustúpiť, a ty to prijmeš jednak ako realitu, a jednak ako prirodzenú súčasť každodenného života. Dozvedel som sa v blogu veľa zaujímavostí.
Osobne si myslím, a je to pozitívny fakt, že, teraz citujem tvoje myšlienky ..." prestala si veriť na hviezdy, a možno aj na Stvoriteľa Zeme..." Budem sa za Teba intenzívne modliť, mám skvelé modlitby v brožúrkach, ktoré mi pomáhajú, a verím, že pomohli viacerým, a v tomto máš istotu. Pozri, neboj sa, odovzdaj svoju budúcnosť do Jeho rúk. Vysvetlím ti to spôsobom, akým mi to povedal môj veľmi dobrý kamarát, ktorý je kazateľ. Pamätaj si jednu vetu, ktorú často on spomína pri našich rozhovoroch, ináč je to super myšlienka: Znie takto.
"...keď sa pozriem na seba, nevidím dôvod, prečo by som mal byť zachránený, lebo som hriešny. Keď sa ale zahľadím na kríž, a Pána Ježiša, následne s hlbokosťou oľutujem svoje poklesky, pády, a budem činiť osobné pokánie, zmením svoj život, budem ústretovejší, milší, ochotnejší, a mám záujem osvojovať si čnosti zdobiace osobu čestného a charakterného človeka, nevidím dôvod, prečo by som nemal byť zachránený a šťastný". Veď Boh je úžasný! Len ver a dôveruj!
Ďalej ma len tak napadlo teraz...Vyskúšaj silu modlitby. Tej tajomnej dôvery. Zatvor si oči, a nasleduj to, čo ti vraví tvoje srdce. Ak by som mohol byť konkrétny, tak napríklad odporúčam ti prečítať si žalm 34, ak samozejme bude o to záujem. Znie:" Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán"... A tá melódia, to hudobné spracovanie tohto posvätného textu je proste fantázia, a nádhera. Povzbudzujem ťa preto k väčšej viere vo Stvoriteľa, o ktorom si vo svojom blogu vyslovila akési obavy a pochybnosti. Verím že máš vieru v Boha, a tiež plne chápem tvoje obavy, pozri, o podobnej téme, takejto problematike, presne tak ako ty, som tu napísal niekedy približne pred rokom aj ja jeden blog. Fakt! Aj ja som mal pochybnosti! To je normálne, každý normálny kresťan, ktorému nie je ľahostajný život, a ako som spomínal, musí aspoň sčasti niekedy zvádzať veru poriadny zápas o pravú vieru, pravdu, lásku. Preto len ten, myslím si to, ktorý samostatne prešiel akousi osobnou krížovou cestou, a vie skutočne láskavo poradiť, správne nasmerovať, a nielen ostro kritizovať, buzerovať, a hrať sa na nejakého múdreho, len ten vie, čo všetko ho stojí zápas o pravdu.
Aj ja som sa musel cez niečo dostať, a dostal som sa tam, kde ma chcel asi sám Ježiš. O tomto som tu napísal predsa celý jeden článok. Nadpis toho môjho spomínaného blogu zneje... "Neviem, čo si mám o tom myslieť, ale cítim, ako postupne strácam vieru." Priznám sa, že nedávno som oľutoval, že som to napísal takým štýlom, lebo ešte totiž vtedy som nebol dostatočne pokorný. Lenže aj skúsenosť je skúsenosť, a človek v každom veku sa predsa učí niečomu novému. Práve preto aj zlá skúsenosť je skúsenosť. Keď ťa niečo trápi, vždy to povedz, a nikdy si to nenechávaj pre seba, to by bolo to najhoršie, čo môžeš spraviť. Múdry výrok spomína, že najlepšie sa učí na vlastných chybách. Častokrát je to neskoro, ako to badáme v živote. Darmo som sa aj poučil, keď je niečo nenávratne preč. No ale aby som doplnil... Nie na vlastných, ale, paradoxne, už na cudzích. To už mi múdro pripomenul kamarát, ktorý zvykne v niektorých veciach skutočne perliť.
Povzbudzujem ťa preto v úsilí o vytrvalosť, a o akúsi zdravú tvrdohlavosť. V tomto odporúčam mať pevné presvedčenie, že všetko sa raz na dobre obráti, a dostaneme akýsi pomyslený veniec víťazstva. Neboj, vždy bude lepšie. Môžem len potvrdiť, a síce moja skúsenosť ma už poučila, že vtedy príde niečo dobré, keď pomyslene zavrieš sám od seba bránu nádeje, si totálne sklamaný a na dne, a budeš sám. Tak, že už nebudeš ani na nič myslieť. Myslím si, že mať sen, je niekedy jedna z tých posledných nádejí a šancí, ktorú ešte ako tak udržuješ, a živíš vo svojej mysli, lebo nemať sen sa rovná bezradnosť, bezcieľnosť, z ktorej nie každý vidí oslobodzujúce východisko, ktoré ho v konečnom dôsledku vymaní z nejakého poriadneho marazmu, a natrvalo pozbaví strachu. Musíš si nájsť niečo také inšpirujúce, čo ťa bude hnať vpred. Je ťažké na to nemyslieť, ale ešte ťažšie, žiaľ, s tým existovať. Túto myšlienku som prevzal od nejakého autora. Páči sa mi, je zaujímavá, a je v prvom rade pravdivá.
Ďalej píšeš vetu, s ktorou práve aj ja mám autentickú skúsenosť. Citujem. "...veľa snov som zahodila za pár minút, hoci som ich budovala roky, a možno by som sa nemala ospravedlňovať sama sebe, keďže prišli iné, o ktorých si ty presvedčená, že sú tie správne".... Áno. Plne ťa chápem, a veľmi pekne si to napísala, a viem presne o čom píšeš, a aké sú to zvláštne stavy. Zo skúseností ti preto poviem, že sú to katastrofálne vypätia. Teraz ale dovoľ mi len jednu moju skromnú otázku.
Skutočne si to myslíš a veríš, že je to pravda, alebo si to len nahováraš? Pravda je taká, že k niektorým okolnostiam sa jednoducho netreba vracať.
Na záver len toľkoto. Musí mi záležať na druhých, ale najprv musím pochopiť samého seba. Zahĺbiť sa do seba. Lebo keď nezažiješ niečo podobné, v čom je ten druhý, tak sotva budeš rozdávať múdre rady niekomu, ktoré sa, žiaľ, z pekných slov premenia len na akúsi vymlátenú prázdnu slamu, ktorá neprinesie nijaký osoh. Slová potom ostanú vždy len slovami, a nikdy nie skutkami, lebo nie sú podopreté akousi autoritou tvojho autentického prežitia. Preto povzbudzujem teba, a podobne všetkých tých, ktorých niečo trápi, ťaží, desí, aby to zložili, čo najlepšie v modlitbe, a ak môžem odporučiť, resp. nebojte sa, v mojich osobných modlitbách sa isto prihovorím aj za vás, a budem myslieť na všetkých tých, ktorí, presne ako to spomína zakončujúca modlitba sv. ruženca... " najmä tých, tie duše, ktoré najviac potrebujú Tvoje milosrdenstvo".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár