Tak ako spomínam teraz v nadpise, je to pravda. Komu je málo to, čo má, ten nikdy nebude šťastný. Zapojil som sa teda do jednej diskusie, kde som tak myslím si dosť takticky opísal moju a iných životnú situáciu, samozrejme, to len na základe konkrétnych faktov, ktoré existujú, a nezapojil som do toho žiadne akési spirituálne excesy, nejaké patetické reči a podobne, proste som bol v týchto veciach myslím si že až priveľmi konkrérny a jasný.
Opäť som ostal akokeby zarmútený, a to celkom právom. Myslel som si donedávna, že istá skupina ľudí, no dobre, máme aj mimoriadne štedrých ľudí, tých chcem v prvom rade vyzdvihnúť, pretože ma o tom už aj za ten veľmi krátky čas stihli veľmi osloviť, a v tomto pozitívne presvedčiť, ale máme aj takých, ktorí čím majú viacej, a aj logicky budú mať, tým je to s nimi horšie.
Kto šomre na to, koľko zarobí, ako som videl skutočne veľmi pokrytecký názor a sťažovanie, a že z toho mála, mimochodom jednalo sa celkom o peknú slušnú sumu peňazí... veľmi by som zvážil, či budem robiť v tomto smere čo robím.
Nie preto, že mu chcem dopriať lepšie, ja to myslím samozrejme úplne v ironickom podtóne. Prečo toto spomínam?
Veľmi ma vytočili podivné reči na jednom mini fóre, takej malej diskusii, ktorá vlastne ani nemá charakter diskusie, tam sa len komentujú drísty hej, a podobné sladké reči, ktoré veľmi nemusím, ale proste napísal som svoj pohľad.
Majte radi predovšetkým ľudí, a vážte si takých ľudí, ktorí popri virvaru kadejakých planých činov, pochybných investícii, tým nemyslím hneď len na peniaze, sú skutočne tými, ktorí sú.
Takí ľudia, ktorí vedia rozprávať o tom, ako je chudoba kráľovná čností, a podobne, taký nikdy nežil a ani nebude žiť v nejakej chudobe, lebo nevie, čo to skutočne je. Áno, ľudia sa majú zle, musíme sa za to modliť, a podobné reči, ale žiaľ, ako hovorí príslovie, skutek utek. Mnoho ľudí sa bojí takejto kráľovnej, a nechce ju ani vidieť. Nehovorím, že mnoho ľudí žije v ukázalom prepychu a podobne, ale čo je prepych.
Prepych nie je len vozenie sa v drahých autách, mať stovky v peňaženke, a podobne. Prepych je to, keď mám niečo, a dobre viem, že napriek tomu, že iný prichádzajú o prácu, koniec koncov mňa sa to vôbec nedotkne, a ja aj tak budem len ako tak bohatnúť. Nejedná sa samozrejme o nejaké megalománske financie a podobne, ale viete, babka k babke, budú kapce si vieme povedať aj celkom ironicky. Ešte nevynašli také hrable, ktoré by hrabali od seba, to sa ešte nik nemusí báť o toto.
Je veľmi veľa ľudí, a takých sa rád zastávam, a vždy sa zastávať budem, ktorí dokážu z mála spraviť veľa, a musel som sa to naučiť aj ja. A je to veľmi dobré. Taký človek si bude vedieť vážiť všetko, a čo je ešte dôležitejšie, bude premýšľať o tom, keď sa mu zadarí, nebude to brať ako nejakú chorú samozrejmosť, nebude to brať ako nejakú splniteľnú povinnosť, na ktorú má samozrejme nárok, a podobne.
Mnoho ľudí berie všetky prijmy, všetky dary a podobne ako niečo úplne samozrejme, a hoci... navonok sa tvária akýsi príjemne prekvapení, navonok sa tvária ako potešení, prekvapení, spočiatku samozrejme teatrálne, divadelne odmietnu ten dar, ale nakoniec ho aj tak, pravda prijmi, ako ináč, že, v kútiku srdca takíto ľudia sú veľmi draví, a určite očakávali v tej chvíli oveľa viac, než práve dostali.... a tu sme sa práve dostali na koreň problému.
Takéto typy ľudí, vždy budú mať, a nemusia pre to ani prstom pohnúť. Samozrejme, nehovoriac o tom že to berú automaticky, a vôbec sa nad tým nezamýšľajú, koľko síl, energii, potu a vynaloženého úsilia musí za rovnakú cenu paralelne vynaložiť iný človek, ktorý toľko ani zďaleka nemá. Tu mám na mysli aj všetkých, ktorí pasívne majú nekresťanské majetky, a podobne.
Uvedomujem si, že je to niečo ako nákazlivá choroba, a práve podstata tej choroby je, že ľudstvo ešte poriadne nevynašlo na to liek.
Na druhej strane je dosť možné, že človek, ktorý sa zháňa len za jedným a tým istým, celkom iste môže byť niečo ako liečenie nejakej svojej rany z minulosti, keď možno bol veľmi štedrý, keď chcel každému dopriať, ale keď videl tie herecké masky, a koľkí sa mu otočili chrbtom, a nakoniec za dobrotu vyšiel na žobrotu, oprávnene si vtedy radikálne povedal dosť.
Mnohí len hovoríme, akými sme, akými chceme byť, ale je to pravda aj vtedy, keď vypneme počítač a prestaneme sa baviť v nejakej netovej diskusii, alebo zatvoríme dvere domu pred ľuďmi, a potom vlastne akými sme?
Odpoveď na túto otázku si dajme každý sám za seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Chudobný nemá nič a bohatému sa pridá. Nemúdry všetko stráca a múdremu niekedy nezostane nič....
Všetko je márnosť nad márnosť. Všetko je zapísané vo vekoch vekov a nestratí sa zo skutkov nič. Ani dobré, ani to zlé. Z prachu si povstal, v prach sa obrátiš....
filip