Možno ste si všimli, že niektoré moje články uvádzam v znení, citujem ...."O čo teda ide zmienim sa v riadkoch nižšie..." aký to teda má zmysel, vysvetlím v riadkoch nižšie
Je to veľmi jednoduché, pretože som originál, čo som sa nikdy nesnažil nikoho napodobniť, ale vychádzal som z vlastnej skúsenosti, že keď vykonám niečo naozaj originálne, je to moje, ktoré vychádza z nejakej tej mojej najvnútornejšej podstaty, ktorú predsa nosím v sebe, a môžem tým teda niekoho obohatiť, aby aj on robil čosi podobné. Znie to teda trošku paradox, že chcem byť originál, a predsa chcem akosi docieliť, aby nejaký človek, komu možno chcem dať v niečom príklad, robil aj on čosi podobné, ako to konám ja.
Rozdiel je v tom, že človek pri napodobňovaní čohosi nemá záujem akosi prirodzene skopírovať to, čo konkrétne koná ten človek, u koho možno vidí v niečom vzor, keď prebieha jeho formácia, alebo možno lepšie povedané, transformácia jeho osobnosti, a všetko čo s tým súvisí, ale má záujem pripodobniť sa k tomu, koho pozoruje.
Konsekračná modlitba pri vysviacke kňazov, a ostatné modlitby hovoria napríklad tieto slová. ..."Prijmi obetné dary svojho ľudu a obetuj ich Bohu. Uvedom si, čo budeš konať, pripodobni sa tomu, čo držíš v rukách, a naplň svoj život tajomstvom Pánovho Kríža..."
Je veľmi zaujímavé, že modlitba sa končí príkazom o naplnení svojho života tajomstvom Pánovho kríža, a nie tajomstvom Pánovho zmŕtvychvstania. Veď predsa zmŕtvychvstanie je v podstate "následok", minimálne biblický dejinný, racionálny utrpenia, ktorým si prešiel Pán. Pretože najprv trpel v Getsemanskej záhrade, potom ho ..."ukrižovali na mieste, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota..." Lk 23,3, citujem samozrejme Písmo Sväté, tak potom prečo tajomstvom kríža a nie tajomstvom slávneho zmŕtvychvstania.
Ale to nie je všetko, pretože porazil smrť, a vstal z mŕtvych v nedeľu. Teda je dokonané.... Jn 19,30.
Po krátkom biblickom okienku citovania biblických textov vraciam sa k podstate článku, o čo mi v podstate ide v týchto riadkoch. Viete. V kresťanstve ako takom a duchovnom prežívaní všakovakým spôsobom (či ste rehoľník, kňaz, alebo bežný laik, a podobne )je v podstate prakticky naozaj priam nemožné vyhovieť nikomu, nie že všetkým. Prečo to píšem, posnažím sa vysvetliť po svojom, ako to chápem toto všetko ja.
Podstata tohoto všetkého spočíva v tom, že v kresťanskom živote sa nejedná o sentimentálne a egoistické naplnenie svojich predstáv, často mylných možno hraničiach s nejakou fantas magóriou, nejakými extatickými stavmi, ale to, že si aspoň sčasti uvedomím, že v mojej prítomnosti je v realite prítomný Boh, ktorý má právo ma napomenúť, ak som niečo zlé spravil a proti niečomu sa previnil.
Práve to súvisí s tým, čo konkrétne píšem v tematike dnešného blogu, nesnaž sa vyhovieť všetkým. No dajme si otázku, komu chcem vyhovieť Pán Ježiš. Dokonca herodesa nazval líškou. na súde povedal pilátovi, že ..."nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora..." Jn 19,11.
hoci explicitne pilát na ňom ako vyhlásil, ..." vezmite si ho vy, a súďte podľa svojho zákona, ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.... Jn 18,31.
Nechcem tu písať nejakú biblickú, liturgickú kázeň, ale uvedomme si jedno. V kontexte biblie, keď čítame tieto riadky, ak čítate bibliu, dajte si otázku, komu chcel vyhovieť Pán Ježiš. Komu sa chcel zalíškať. Záležalo mu na nejakej verejnej mienke, ktorú by obdržal od ľudí, ktorí v podstate nemali záujem ho nielen vypočuť, ale aj pochopiť tak, žeby zmenili svoj život k lepšiemu?
To, že kajfáš, annáš, pilát, herodes, sú možno reálne zatratení v pekle, mohli by byť kľudne spasení. Možno nie činom, žeby neodsúdili Pána Ježiša na smrť, pretože jeho smrť ako pravého Boha a pravého človeka predsa bola vykupiteľská, na rozdiel od fyzickej smrti človeka, ktorý keď zomrie, isto vstaneme z mŕtvych, avšak nie na tretí deň a nie hneď, ako to boli v príklade Pána Ježiša. Podľa vizionárov Pán Ježiš dokázal pilátovi vymenovať všetky jeho hriechy, čo ho muselo značne znepokojiť, odkiaľ to vie.
Komu teda kto chcel vyhovieť.
Ak sa na to pozeráme z laického hľadiska, my v nejakej vypätej situácie zaiste robíme všetko preto, aby sme našli zhodu, ktorá sa nám oplatí, a tak sa vraciam k pôvodine dnešného textu nesnaž sa vyhovieť všetkým, pretože keď sa snažíme vyhovieť všetkým, ide aj nám o naše vlastné dobro, že možno chceme vykľučkovať z nejakej nepríjemnosti na základe možno faktov, ale nie preto, že sme ochotní vytrpieť si niečo pre pravdu, aj keď celkom možné nás to bude niekedy niečo stáť.
Mnohí sa snažia vyhovieť mnohým, pretože vedia, že to bude na obojstranný prospech. Pevne verím, že aj z morálneho hľadiska to zaručenie nie je hriešne previnenie, pretože sa máme starať o šírenie dobra, a nie o šírenie zla, kedy niekomu niečo povieme veľmi prísne, a narobíme si nepriateľov. Preto aj s výkladom biblických textov treba pristupovať opatrne, aby sme si nezamenili lož s pravdou.
Záverom teda to zhrniem ešte do týchto myšlienok.
Niekedy naozaj sa bojíme. Nesnaž sa vyhovieť všetkým. Ako nemôžem vyhovieť niekomu, koho považujem za najlepšieho kamaráta na svete, a v rozhodujúcej chvíli a okamihu sa postavím názorovo napríklad proti nemu, len preto, lebo napríklad cítim, že to, čo hovorí, nie je pravda, nemusí to byť priamo napríklad klamstvo, ale jednoducho svedomie vám káže vykonať inak. Tu vidíme zas rozpor, že telo si žiada čo je proti duchu, a duch proti telu.
Nemusíme hneď napríklad myslieť trebárs na nejakú telesnosť s duchovnosťou do porovnania, ale aj to, že človek častokrát zápasí o pravdu najrozmanitejšími spôsobmi, a nevie, kde konkrétne je tá pravda, čomu sa má podriadiť, a čo má povýšiť na nejakú vznešenú a dôstojnú úroveň, ktorá mu objasní určité nedokonalosti ktorých sa dopustil v tom zmysle, že jeho napredovanie nie je zlé, ale aby nezišiel z cesty, je potrebné niečo ešte opraviť, aj za cenu, že niečo stratí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár