nesnaž sa vyhovieť všetkým, alebo by som možno myslene doplnil všetkému. O čo teda ide. Napadlo ma to celkom sponntáne, teraz keď som vybavil poštu.
Sú situácie, kedy človek sa necíti možno dosť rovnoprávny s ostatnými, a cíti v istom zmysle akýsi morálny, emocionálny, spoločenský, etický, sociologický deficit v tom, že je zaznávaný. Že teda nie je v popredí v priamom slova zmysle, ale vôbec sa o jeho služby nik neuchádza.
Človeka to častokrát deprimuje, že napríklad pracuje v oblasti, v ktorej vôbec neštudoval, a kde mal možno vynikajúce nadpriemerné študijné výsledky. Dosiahol možno aj nejaké ocenenia, či už písomné, a podobne, ktoré podporujú, stimulujú daného človeka k ešte lepším výkonom. Stimulovať človeka k ešte väčším výkonom a klásť na neho vyššie nároky je dobré v tom zmysle, že človeka nik nechce psychicky utlačiť v dôsledku podávaniu a zvyšovaniu výkonov, ale práve naopak, aby človek sa stal schopnou, silnou zrelou osobnosťou, ktorá raz keď bude čeliť nejakým dôležitým a podstatným výzvam vo svojom živote, nezľakne sa, ale využije všetky možné dostupné prostriedky práve na to, aby sa predal, aby na tom proste zarobil, na tom niečo získal navyše ešte, a neuspokojí sa s priemerom.
Proste nesie sa to v duchu toho hesla, že prečo mám niečo robiť možno zo zvyku, zaužívane, priemerne, možno častokrát je to podpriemerne, keď môžem k tomu pridať akýsi bonus, niečo proste extra navyše, k tým pomysleným sto percentám pridám možno ešte jedno percento mojej snahy a vynaloženej obety a úsilia, ktoré samozrejme môže alebo nemusí byť korunované úspechom.
Je to všetko práve preto, lebo človek teda ako keby zápasí podvedome s dvomi vecami, a to nesnaž sa vyhovieť všetkým, alebo pokúšaj sa vyhovieť každému. A v jednom aj druhom prípade ide o to, že človek môže stratiť svoju identitu, a niekedy môže stratiť všetko, môže prísť o prácu, tým pádom aj o svoj príjem a svoju dôstojnosť, neposlednom rade o svoje vlastné bytie, o ktoré celý život zápasíme. Prečo. Je veľmi jednoduché niekoho kritizovať, aj keď sa má lepšie ako my, možno luxusnejšie, kedy človek nevidí, čo všetko za tým stálo, pretože oni sa nesnažili vyhovieť všetkým. Keby to tak bolo, pokračujem v mojej úvahe, ostali by možno staticky stáť na jednom mieste, a nebola by u nich zaznamenaná nijaká dynamická zmena.
Mohol by som ešte k tomuto všetkému polemizovať napríklad aj o tom, či je niekomu niečo viac dané, alebo nie, či niekomu bolo predsa len to biblicky viac pridané, a niekomu bolo ubraté, že kto má, tomu sa ešte pridá, ale kto nemá, tomu sa zoberie aj to posledné čo má. Lk 19-26.
Nie je jednoduché si ani len predstaviť, a niekedy ma premkýna naozaj hrôza pri pomyslení, čo konkrétne naozaj doslovne môžu znamenať tieto slová a myšlienky.
Dobre vieme aj z pracovných skúseností, že skúste sa nesnažiť vyhovieť svojmu nadriadenému, už teda bude mať za teba náhradu. Skús proste niečo nevykonať tak, ako by si to teda on opačne predstavoval, a opätovne, už bude mať za teba náhradu, ak dôjde nedajbože ktomu najhoršiemu.
Preto aj táto tematika, ako vidíme z predchádzajúcich viet, nesnaž sa vyhovieť všetkým skrýva v sebe veľké morálne zlo a nebezpečie, a je to teda vnímané ako dvojsečná zbraň.
Na jednej strane človek častokrát je niečím veľmi silne motivovaný, morálne, alebo finančne, a to všetko spája v jedno, pud sebazáchovy, aby som proste na nejakom danom konkrétnom mieste a v konkrétnom čase proste prežil, aby som dôstojne žil, aby som si zarobil, aby som vyplatil aby som si užil, aby som sa najedol, mal sa kde vyspať, a takto by sme mohli samozrejme ďalej kategorizovať ten pud sebazáchovy, ktorý v sebe každý z nás nosí.
Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár