Musím úvodom môjho nedeľného blogu pochváliť ťa, že veľmi dobre si napísal. Ale to nie je len o nejakom kontraste. Vieš. Totiž v kresťanstve a duchovnom živote jestvuje predsa len isté riziko, že vždy budeme porovnávať niečo, čo je neporovnateľné. Porovnávame napríklad dobro so zlom, a na tomto princípe x spisovateľov a básnikov predstavilo svetu svoje literárne tvorby, ktoré v podstate boli čítanou odozvou napríklad na aktuálne spoločenské dianie v tom danom konkrétnom prostredí kde sa toho času nachádzal, a bolo to venované čitateľom, predovšetkým na ich vnútorné obohatenie, kde človek si osvojoval nejaké to vnútorné povedomie, národnú hrdosť, zápas o pravé hodnoty, o slobodu, o zachovanie kresťanského učenia, viery v Boha, zachovanie svoje cti, dôstojnosť, a takto by sme mohli predsa menovať ďalej.
Väčšina teda z nich tvorila koncom 19 začiatkom 20 storočia, kedy vieme, že tá mentalita bola predsa len úplne iná, niekde inde, lebo ľudstvo malo iné problémy, a inú náplň života, ako je tomu teraz. Teda konkrétne raz som sa o tomto zmienil v mojom dvojdielom blogu ktorý som pomenoval "z kultúry a literatúry".
Nepovedal by som priamo, ako si to vo svojom blogu v nadpise nazval takto ty, že ľudstvo musí prežiť skúsenosť bezdomovca, aj keď máš v tomto zaručene 100 percentnú pravdu.
Akurát dnes na obede, keď som sa vrátil z kostola, som si trochu zaspomínal na časy, kedy 10 rokov dozadu som pracoval v jednej robote, kde som sa stravoval za dve eurá, taká bola cenová ponuka pre všetkých. Ba čo viac. Navyše doniesol som si v 7 dcl pohári ešte napríklad domov polievku, aby sme si ju predvečerom rozdelili všetci.
Na jednej strane nepotreboval som celkom bezpochyby si ešte domov doniesť polievku, ale na druhej strane nikomu ani v jedálni nechýbala, presne tak, ako to chodí, a chcel som proste sa o ňu rozdeliť v domácom prostredí.
Nepotreboval som nutne si dať znova a znova. Napriek tomu som sa zamyslel a videl, koľko sa skutočne úplne zbytočne napríklad plytvá potravinami, a ktovie kde tá porcia možno by skončila ešte.
To, čo všetko sa teda razom plytvalo, povyhadzovalo, čoho som bol svedkom, napríklad aj v inej práci, kedy sme museli celé jedlá, potraviny, krabice s potravinami vyhodiť, mi prišlo veľmi ľúto, a musím povedať, že raz sa stalo, že mal som vyhodiť z predajne banány, ktoré neboli vôbec zlé, len na pult už mali zákaz predaja. Veď to predsa aj z kresťanského hľadiska je hriech! A teda čo som spravil. Odniesol som to do kontajnera, a naraz som zjedol možno 5 banánov. Niektoré som si ešte skryl. Proste tak ľúto mi bolo vyhodiť tie banány, ktoré sme príkazom vyhodiť museli.
Je nenormálne, ako sa strašne plytvalo všetkým, čím sa dalo, a možno nás to dobehlo rekordnou infláciou, možno zanedlho nedostatkom niečoho, čo by sme považovali za základné veci a podobne.
Ak by som zhrnul tvoje a moje poznatky poviem ti približne v tom videní, že človek si príliš zvykol na niečo, čo nie je vôbec samozrejmosť, a vo svojej úbohosti si naďalej myslí, že to samozrejmosť je.
Skúsenosť z vojenského ťaženia na Ukrajine, keď bol začiatok kovidu sa pamätám, predávali sa len tie najnutnejšie potraviny, do toho, kedysi som býval pri starkej na dedine, obchod zatvorili, lebo skrachoval, a čakalo sa asi neviem okolo pol roka tuším, kým príde nejaký nový investor.
Ľudia v dlhom rade čakali pred jedným malým stánkom na základné potraviny, a to naozaj nik nevymýšľal, vtedy som na čokoládu a neviem čo ani nepomyslel. Postupom času otvorili obchod, a situácia sa dostala do starých koľají, ale bolo to smutné.
Mojím príspevkom chcem to povedať, že ako kresťan viem a vnímam, že nič, čo mám, hovorím za seba, nie je automatické a samozrejmé. Nie je samozrejme, že chodím do práce, pretože svojho času som sa dlho trápil v tejto otázke. Práce je aj dnes pomerne nedostatok, aj keď navonok to vyzerá presne naopak, ale to by sa museli prísť pozrieť do odľahlých dedín, kde človek musí dochádzať, a tretinu platu minie na dopravu a podobne, čo nepochopí človek, ktorý dochádzať nemusí.
Záverom poviem toľko, že ty si to povedal tvrdo, že ľudstvo musí prežiť skúsenosť bezdomovca, ja poviem toľko, že ľudstvo si musí konečne uvedomiť, čo to všetko obnáša, ten pocit nedostatku, aby konečne to zlo zmizlo zo spoločnosti. Toľko moje videnie tejto tematiky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár