Kedysi v minulom, alebo predminulom roku som tak, ako po iné časy sa zamýšľal nad spústou blogov, a dnes sa po čase vraciam k myšlienke, či teda má zmysel ( a aký zmysel konkrétne ) zaoberať sa niečím, čo mi nepomôže. Čo teda k tomuto všetkému napísať.

Akurát napríklad počúvam rádio, neviem presne ktorú stanicu, prepol som na nejakú neviem akú stanicu, kde prebieha dialóg nejakej moderátorky a osoby, s ktorou vedie ten dialóg, kde hovorí, ako starší ľudia môžu veľmi efektívne učiť mladých novým nezvyčajným veciam, lebo starší ľudia hovoria aj o histórii, a proste tie deti to baví, a využívajú to v školských laviciach samozrejme na obohatenie svojich skúseností a podobne.

Vieme dobre, že niekedy tie udalosti, ktoré sme prežili v minulosti, vieme veľmi dobre, že je to čas, ktorý sa nevráti už nikdy, a o tomto spievajú mnoho spevákov, hudobných skupín, ktorí sa snažia v človeku prebudiť všetko to dobro prostredníctvom svojich textov piesní a podobne.

Človek vo svojom živote sa zaoberá mnohými situáciami, ktoré mu nikdy neprinesú osoh, ale bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia nedokážu teda vysvetliť, prečo práve toto robia. Robia to možno trebárs z nejakého zvyku, ale nevedia to celkom presne vysvetliť, prečo to robia. Možno je to aj preto, lebo na niektoré veci nie je vždy potrebné nejaké vysvetlenie, nejaký návod na použitie, nejaký tutoriál a podobne. Možno to všetko má zmysel k tomu konečnému cieľu, ktoré mi práveže pomôžu pochopiť podstatu toho všetkého, čo mi práve má pomôcť. Je teda potrebné sa predovšetkým zaoberať sa niečím, čo mi pomôže, nie to, čo mi nepomôže.

Ale sú veci, ktoré nie sú celkom ideálne, čo môže celkom isto značiť tú skutočnosť, že musíme sa zaoberať aj niečím, čo nie je celkom príjemné, a nám po chuti, aby sme nutne vyriešili nejaké zložité životné rébusy. Možno nám to nepomôže k ničomu. Je dosť možné, že sa to netýka napríklad priamo nás. Je možné že to všetko je mimo nás, ale my sme napríklad toho akousi súčasťou. Niekoho napríklad poznáme, on sa trápi pre nejakú vec, kde mu síce nevieme prakticky ani nijako pomôcť, ale tá najväčšia pomoc je napríklad v tom, že človeku v podstate poskytneme akúsi účinnú formu našej osobnej prítomnosti, kde ho uistíme napríklad o tom, že môže sa na nás kedykoľvek obrátiť.

Hoci to priamo nemusíme využiť, je to niečo, čo môže stimulovať náš osobný rast v tom, aby sme odhodili od nás napríklad to, že človek predsa len má v sebe nejaký potenciál, a aj keď sa môžeme s času na čas o niekoho oprieť, skúsime sa daný problém pod týmto motivačným povzbudením ešte lepšie pozrieť, zrazu začneme rozumieť tomu, čomu som možno doposiaľ nerozumel, a takto si to vieme pekne do seba dávať doporiadku.

Ak to prepojím teda s nadpisom článku, zaoberáme sa častokrát vecami, ktoré nám vlastne nie sú k ničomu, možno len pre naše potešenie. Tak ako napríklad ja mám veľmi rád hokej, zbieram nadšene hokejové dresy, ktoré veľmi rád nosím, mimochodom aj teraz mám oblečený jeden z nich aktuálne na sebe. Niekto to môže vnímať ako napríklad zbytočnosť, ako vyhodenie peňazí do vzduchu, čo nerieši nič, pretože ten dotyčný to vníma tak, že možno to človeka obohatí len nakrátko, poteší sa, ale potom to možno všetko s vecami skončí ako nepotrebná vec a záležitosť kdesi v skrini naveky, a podobne.

Všetko záleží samozrejme od uhla pohľadu, pretože to, čo pre niekoho nemá nijakú hodnotu, pre mňa to môže mať veľmi veľkú, ale isto nie nekonečnú hodnotu.

Ak to premietnem do duchovnej roviny, sú hodnoty ktoré môžeme charakterizovať a tipovať tak, že pre niekoho teda neznamenajú nič, ale pre niekoho veľa. Skúste si predstaviť, akú hodnotu majú napríklad lyže, alebo snowboard pre občana, ktorý žije napríklad v afrických štátoch, a teplota tam v nijakom prípade neklesne na bod mrazu, a teda táto zábavka je pre neho vylúčená, kdežto pre občana napríklad v severských krajinách je to forma aktívneho relaxu, a niečoho, bez čoho sa možno ani v zábave nedokážu vzdať, lebo je to príjemné a podobne.

V podstate nijakú, pretože to na svojom území napríklad nepotrebujú.

Ak to premietneme do duchovnej roviny, niekto je rád, kedy nemusí riešiť cudzie problémy. Jedno zamyslenie mi jasne dáva najavo, že nie je potrebné cudzie problémy si ťahať do svojej domácnosti.

Sčasti v rámci zachovania psychického zdravia je to celkom isto potrebné, ale musíme mať na pamäti, že to, čo vidím napríklad okolo seba, to sa celkom isto reálne môže stať aj mne. Teda v istom zmysle má zmysel niečím takým sa zaoberať, pretože v mysli, keď si niečo premietnem, a poviem si, predstavím si, ako by som to napríklad zvládol ja. a môžem si povedať dve alternatívy, buď to proste zvládnem, alebo to nezvládnem, a som rád, že bytostne sa ma táto konkrétna situácia netýka vôbec.

Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár