Vreskot000: Malé sebavedomie nie je žiadny problém

Tak ako hovorí nadpis môjho blogu, tak je to skutočne pravda. Malé sebavedomie nie je žiadny problém. To je ako odpoveď na jednu slečnu pisateľku, ktorej ma veľmi zaujal jej blog, a chcel by som napísať niečo, čo si o tomto fenoméne dneška myslím ja.

Každý si myslíl že sa treba silou mocou prispôsobiť, nazvem to, akejsi imaginárnej elite, ktorá existuje len v niektorých pojašených hlavách niektorých jedincov. Tento pojem som prevzal od rytmusa a jeho humoristického cédečka, ktoré som počúval s kamošom pri dlhých trasách do zahraničia v uplynulých dňoch.

Mnohí ani netušia, aké duchovné poklady sa ukrývajú v tichých a takých, ktorí majú nízke sebavedomie. Vo väčšine prípadov, ako som si to všimol aj ja, je to tak, že sú to jedny z najbohatších ľudí, akých som kedy poznal.

Na rozdiel od svetákov, ktorí sú kadejakí pletkári, a mnoho čo natárajú svojim krčmovým kamarátom už snáď ani pravda nie je a len veľmi ťažko tomu uveriť, takýto ľudia sú niečím veľmi príťažliví. Samozrejme len do chvíle, kedy z nich nevylezie nejaká krutá pravda o sebe, a teda nemajú záujem podobného rangu ako my.

Mnoho ľudí sa bojí osloviť toho druhého, nevie ako na to, a často si túto svoju nazvem to veľmi šikovnú, ale žiaľ, potlačenú, alebo, lepšie povedané, schovanú vlastnosť nechávajú na svoje zlo len pre seba, pre druhých sa stávajú automaticky tými akosi nepochopenými a častokrát aj odsúvanými, ale ako som povedal, sú to zaujímavú ľudia. Takíto ľudia nemajú problém vynikať vo vedomostnej stránke z takých vedomostí, informácii, ktoré bežný človek nepovažuje za čosi podstatné, a predsa to je.

Práve v súvislosti snízkym sebavedomím ma napadla jedna myšlienka, o ktorú sa s vami nateraz chcem podeliť. Takže.

Schovávajú pred svetom to, čo im svet upiera ako ich prirodzené právo, a preto sa stávajú takými, akými naozaj sú. Hoci ich druhí ešte teoreticky v dostatočne miere ani len nestihli pravdivo spoznať. A to bolo možno ako veľká chyba. Keď som bol v období dospievania, puberty, a často ešte aj na strednej škole, nachádzal som sa v takom stave aj ja. Vyhľadával som nie spoločnosť nejakých mojich spolužiakov, ktorých mám veľmi rád, a boli sme super partia, s mnohými udržujeme minimálne kontakt na internete.

Takíto ľudia nenosia spravidla nejaký značkový tovar, nepotrpia si na nejaké oblečenie, a vlastne takýto svet je im na diaľky vzdialený. A je to správne. Postupom času, ako pomaly dozrejú, lebo každý má svoje vlastné tempo, tak sa príde na to, že práve oni sú častokrát jedinými záchrancami viacerých tých, ktorí boli kedysi na vysokej nohe, všetko mali, vo všetkom sa im darilo, a keď klesli, z ich rovnocenných nemal nik o nich záujem. Lebo samozrejme by to pre nich bola hanba zapodievať sa niekým, kto predsa neobstál v nejakej tvrdej skúške. Samozrejme, jednalo sa len o to, kto obstojí. a mnohí sa boja priznať si neúspech.

Boja sa priznať si neúspech, lebo potom by stratili svoj život, stratíli by všetky tie predovšetkým ich vlastné ideály. Už by nemali váhu nijakú tie ich tvrdé slová, tie ich namyslené reči, tie silné spôsoby vyjadrovania sa a gestikulácie.

A práve o to ide, že pomaly ďalej zájdeš, a na všetko treba čas.

Mnohí sa sťažujeme, ako nám vlastné sebavedomie nízke nedovolí spraviť nejaký radikálny krok dopredu, a preto zaostávame tak, kde sme, a nevidíme na sebe badať nejaký osobnostný rast a pokrok. Celú vinu len na nás nemusíme len zhadzovať, a často sa stáva, že nie vždy za to môžeme.

Aj v literatúre, všetci sú hrdinovia len individualisti, a sú tam ideálne predstavy, ako napríklad nejaké spoločenstvo si nevie rady s nepriateľom, zrazu príde nejaký mocný silák, narobí bordel, urovná spory, všetko dá akože doporiadku, potom sa ho každý drží, a s každou somarinou idú za ním, miesto toho, aby použili samostatne svoj rozum.

Musíme sa naučiť vyťažiť, je to veľmi ťažké čo teraz spomeniem, ale musíme sa naučiť vyťažiť z našich veľkých neúspechov, často sa môže jednať aj o opakované zlyhania, a podobne.

Postupne naberieme sebavedomie, keď si uvedomíme kdesi v tichosti, že aj Písmo Sväté mi pripomína, že či je choré, to sa uzdraví, a čo je slabé, to sa posilní.

Mnohokrát, najmä v týchto časoch, ak mám povedať osobne, som mal také stavy, že v jednom momente som si pripadal ako kráľ, a potom ma prepadla depresia. Ale keď som si neskôr všetko akože tak urovnal, zistil som, aké klady, aké zápory toto všetko malo, pripísal som k tomu nemalý význam viacerým okolnostiam, že bolo dobré, keď som nasilu neprotestoval proti jednému človeku, ktorý cieľavedome ma už dva roky obťažuje, ale len som to pretrpel, zistil som, že teraz ma Boh od toho oslobodil.

Všetko treba len vydržať, a mnohí odídu z cesty preto, lebo si myslia, že sa nedočkajú konca, ale práve naopak. Práve vtedy sa vzdávajú, keď ten koniec je konečne pred nimi, len to nevidno.

Učme sa predovšetkým od múdrych ľudí z okolia, pozorujme ich životný štýl a uvidíme, ako nám porastie naše sebavedomie. Všetko je len pocit. Keď sa vzoprieme zlu, ktoré nás možno obklopuje, a odosobníme sa od neho, určite pôjde všetko ľahšie.

Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

Malé sebavedomie nie je žiadny problém

4 komenty k blogu

Horúce!