Ako chlapca ma doslova fascinovalo všetko duchovné, mysteriózne, tajomné. Priznávam neopodstatnený strach v kostole. Dramatický tikot hodiniek, pri ktorých ako clapcovi mi bilo srdce ako zvon, ako keby ma armáda partizánov mala odvliecť ta, skade niet úniku. Uvedomil som si aký som. Naivný blázon. Ležérne čítajúc statusy iných som bol urgentne prinútený vypnúť Pc. V živote je dôležitá rovnováha. Len najhoršie je, keď máte rovnováhu dobrých a zlých pocitov. Nie je také jednoduché hodiť niečo za hlavu. Až príjemné disko hudba naplno vypeckovaná ma vie upokojiť. Už nepočúvam klasiku ako kedysi. Načo. Pri klasickej hudbe, ktorá je paradoxne v hudobnom svete považovaná za najzaujímavejšie, sa mi vybaví molová depresívna tónina môjho života. Tie prehry, tie boje zvádzané so sebou samým, tie nadšenia, tá silná viera v niečo lepšie, nezdolný optimizmus... sa všetko vynára pri každodennej večernej modlitbe. Mám sto chutí vypnúť si mozog ako telku.
Vidieť tie falošné a bezstarostné tváre, pohľad na ktoré ti dobre nepadne, ti na nálade nepridá. Aj tak som zistil, že ma pred cieľom nedokáže nič zastaviť. Nehľadím vľavo, vpravo, idem len dopredu. Dám na radu jedného maximálne dvoch ľudí.
Minule som si uvedomil, ako veľmi sa človek ponižuje. Niekedy som mal problémy s pamäťou, na istý čas sa zhoršili po havárii, keď sa vytrhli bezpečnostné pásy a hlavou som rozbil šoférovi sedadlo. Paradoxne všetk osi pamätám. Na rozhovor pár sekúnd pred tým.. Niekedy pochybujem o sile skutkov v tejto dobe. Mám milióny otázok prečo v ohľade viery. Tej, ktorá ma fascinuje, do modlitieb ktorých sa častokrát doslova bezbranne, v tichosti, s privretými očami ponáram úprimne kľakajúc prosiac o pomoc a lásku. Dôverujem, aj keď som pokorený. Už nie som moc taký živý a s elánom. Moje nasadenie mierne ochladlo. V nedávnej dobe som spravil rozhodnutia, ktoré ešte pred časom by neprichádzali do úvahy. Ostali mi len moje litánie dúfajúc, že mi sv.Tadeáš pomôže vytrhnúť ma z tejto kaše.
Minule som sa zamyslel nad hodnotou života. Poviem na rovinu. O koľko krajší by bol svet, keby neexistoval sexuálny pud? To malo byť len na rozmnožovanie doslova. Nik by nikoho nepodvádzal. Snáď nik z nás nepredpokladá, že za rozpadom rodín, neverou stojí čosi inšie ako porušenie 6. prikázania. My kresťania to máme ťažké. Čo zaujíma ateistu? Vlastné brucho? Pestovanie svojho ega? Tvorenie dokonalého sveta, v ktorom častokrát si samozrejme vystačí celkom ľahko sám, a smutné je že hlavne bez Boha. Proste svet gombička.
Bojímsa nahlas vysloviť svoje postoje, a to ako vnímam realitu. Lebo sýty hladnému neverí! Už odpradávna filozofov trápila jedna otázka.. "prečo tu je niečo, a prečo tu nie je radšej nič?" Viete ako by nám bolo dobre?
Tiež len tak ma napadla bizardná, možno absurdná otázka, ale odpovedz si v tichosti na ňu sám. Akáže je to sloboda, keď je človek neustále postavený pred nejaký problém, alebo udalosti, keď máte zmiešané pocity? Alebo predstava, že si máš vybrať medzi dvoma rovnocennými vecami. Aj to by si chcel aj to. Nevieš, či sa pohnúť vľavo, či vpravo. Ale prečo často robíme naplno tie veci, ktoré sú paradoxne vopred prehraté? Žeby vzopretie sa osudu, ak voľajaký vôbec existuje? pohľad na obraz Sv. Taadeáša ma príjemne upokojuje. Nech nikdy neskončí tá chvíľa. Ako málo stačí človeku ku šťastiu, ale ešte menej ku nešťastiu. Nie je to záhada? Túžim po objatí. Skutočnom.
Prirovnal by som to k mobilom. Je lepší telefón s gombíkmi a ovládačom šípiek doľava, doprava, alebo elegantná dotykovka? Chceš niekoho stále ovládať, alebo sa ho jemne dotýkať? Uvažujem, že cez leto, ak to bude možné pôjdem s kamošmi na nejakú púť. Vypnúť. Zistiť, počuť radu zhora, čo máš vyplepšiť, zmeniť.
Kľakni pred kríž práve vtedy, keď ti je najhoršie. Pobozkaj 5 svätých Ježišových rán a nechaj sa objať Jeho rukami. On má moc zotrieť tvoje hriechy, trápenia, len ver. K tomu ťa pozývam. Nie je ľahké hovoriť tieto myšlienky, nie je jednoduché toto podstúpiť, ale ktože sa netrápi?? Pre mňa ostáva záhada, ako sa s týmto všetkým vyrovnáva ateista. Niekedy mám pocit, že vidím veci dopredu. Dúfam, že si to len myslím, lebo teraz sa mi odkrývajú tajomstvá, nad ktorými som doslova uvažoval už dávnejšie, a teraz ako keby sa nechtiac plnili.
Čo dodať na záver? Hádam zintenzívniť modlitbu, hľadať správny smer v živote. Nech sa Ježiš stane vektorom každého ľudského srdca, lebo len On ti zotrie slzu z očí, a uteší, keď budeš chcieť. Ježišu, pomôž nám všetkým, ktorí úprimne túžime po pokoji, radosti, úteche. Daj pocítiť svoju božskú moc, a nech ťa zato velebia, veď ty sám si povedal, že pred tebou si pokľakne každé koleno a jedine tebe bude prisahať každý jazyk
Prajem šťastie, zdravie, úsmev a pokoj každému človeku na svete. Aby si sa nedal znechutiť tým, čo možno o pár dní bude úplne nepodstatné a ľahostajné nad ktorým sa zbytočne nebolo treba stresovať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár