Bol som v práci, a poobede som sa pozrel do mojej záhrady, z ktorej mám skutočne radosť. Včera sme s kamošmi dvoma boli na pánskej jazde na jeho novej Audine, a je to super auto. Je to jednoducho luxus prvej triedy. Behali sme po meste, a zašli sme aj do jednej dediny, na môj nápad, lebo som chcel pozrieť spolužiačku. Dneska, teraz vlastne len som skončil, obral som marhule na záhrade, skontroloval moje políčko, a s radosťou som skonštatoval, že mi konečne rastú melóny na záhrade. Boli teraz dobré dažde, hoci pravda je taká, že ešte tri krát toľko by bolo asi ešte málo, mohlo by ešte pršať, ale aj to bude.
Pustil som si z mobilu spievaný ruženec božieho milosrdenstva. Je to príjemné. Hoci je to gregorián, až to poznáte, sa veľmi nápadne po hudobnej stránke podobá spevu východných cirkví. Nedávno po skončení sv.omše som na chvíľu zotrval v kostole ešte. Nešlo mi o siahodlhé modlitby, ktoré nazvem to... končia nejakým tajomným spirituálnym vytržením jedinca, ktorý je v tranze. Napadol mi biblický príbeh prvomučeníka Štefana, ktorý pri mučení videl otvorené nebo a Syna stáť po pravici Otca. Tak sa to dočítame v Písme. Vzápätí zvolal. Nezapočítajte im to za hriech.
Neviem vysvetliť túto scénu vo svetle môjho rozumu, a zo sociologického hľadiska je to poriadna absurdita. Ale nie z duchovného. Ale častokrát vidíme, že obraz a nasledovanie sv. Štefana nachádzame v dramatických situáciách nášho každodenného údelu. Aký je to údel?
Taký, v ktorom musíme obstáť, a tým len potvrdiť silu a kvalitu svojej osobnosti. Pevne verím, že človek rastie nielen vtedy, keď ho chvália, aleaj vtedy, keď ťa niekto hasí a kritizuje. Je to ťažké počúvať. Hovorím zo skúsenosti, lebo tvoje sebavedomie pri tom nijako nerastie, a moc to človeka na jednej strane ponižuje, a na druhej, no niekedy sa stane, že to človeku uberie akúsi zdravú sebavedomosť, ktorú ešte krátko pred tým vlastnil.
Častokrát s takými ľuďmi sa snažíme buď prerušiť kontakt, alebo sa vyhýbame takým diskusiám, v ktorých sa evidentne názorovo jednoducho nezhodneme. Niekedy je to lepšie. Na druhej strane, ľahšie sa prijme aj kritické pohľady, ale len vtedy, ak padnú skutočne do dobrej, úrodnej a dozretej pôdy.
Len na margo by som spomenul v krátkosti. Mali ste s nejakým dobrým kamarátom, poprípade vo vzťahu s dievčaťom, chlapci, a podobne, situáciu, kedy ste sa poriadne pohádali? Nie? To je veľmi zle. Takúto otázku mi položil kamarát v jednej našej debate. Po nejakom čase som zistil, prečo mi to povedal, došlo mi to. Si len vtedy opravdivý charakter, ak pokojne prijmeš aj kritiku, a moc ťa to nerozhádže, a nebudeš zbytočne odporovať, lebo častokrát tie útoky ako keby začali sami od seba gradovať. Ako skutočne zistím na druhom, kto je. Môžeme si každý sám za seba položiť jednoduchú otázku. Poznajú ľudia Lukáša? Vedia skutočne moji blízki, kto v skutočnosti som?
Ak v skutočnosti toto nedáš najavo, a už som o tomto písal, nebudeš mať nikdy opravdivých priateľov. Odcudzíš sa s tým človekom. Budeš sa ho strániť, a pomaly báť, aby si sa s ním nestretol. Dôvôd je práve prozaický. Našiel v tebe nejakú skrytú vlastnosť, ktorú si si chcel nechať len a len pre seba. Budeš uhýbať pohľadom, keď prejde okolo, a hneď následne "ďakovať, že konečne to nepríjemné stretutie máš už našťastie za sebou, hoci o nič mimoriadne nešlo.
Ale toto pozná snáď každý z nás. Nezakrývajme si ani pred týmito situáciami oči a netvárme sa, že vieme odpúšťať, že sa naplnilo to povestné príslovie "veď sa nič nestalo"... Keď vidíme, že v skutočnosti sa stalo viac než dosť, len si to nechceme sami pred sebou pripustiť. Verte mi, mám v tomto bohaté skúsenosti, ktoré moje vnútro skutočne kvalitne vyprofilovalo, a vytvorilo tak veľmi dobrý obranný mechanizmus na prípadné podobné ďalšie takéto príhody. Nebyť dobrých rád môjho kamoša, tak sa doteraz klamem.
Častokrát pri nejakom neúspechu počujeme, ako ľudia, ale nanešťastie len z akéhosi zvyku zvyknú slovne skonštatovať. To nič, nič sa nestalo. Otázka. Vážne sa nič nestalo? Potom keď sa nič nestalo, prečo sa k tomu neustále vraciaš? Stalo sa a hotovo. Keď povieš, že nič sa nestalo, potom to skutočne budú brať, že sa nič nestalo, a ďalšie tvoje prípadné neúspešné pokusy o niečom si budú vysvetľovať v skutočne mylnom duchu a názore o tebe.
Budú si myslieť, že si nejaký rambo, čo zvládne všetko, čo mu kto naloží na plecia, ale častokrát vidíme opak. Aj silní muži plačú. Slza má aj inakšiu podobu než tú malú slzu ktorá sa valí z očí. Proste každý sme inakší, ale tak to má byť.
Tá stará pani, ktorú som opisoval ešte snáď v niektorom januárovom blogu je proste stopercentný originál, a v mnohom jej ďakujem za jej rady, ktoré sa mi teraz moc zišli. Ona ma neraz skritizovala najmä tesne po tom, ako ma po sv.omši pozvala na kávu. Musíme sa naučiť čítať zo starých ľudí životnú múdrosť, iba tak budeme správne dozrievať. Múdrosť starých ľudí je veľmi cenná, a najmä keď ľudia ti ukážu dobrý príklad, tiež si navzájom v niečom pomôžete, že starší sa budú modliť za mladých, aby bola práca, aby boli nové, kresťanské statočné rodiny, ktoré budú ochotne nasledovať kresťanský ideál a vzor Svätej rodiny, tak z toho Pán bude mať len a len radosť, a nezostane to určite bez Jeho požehnania.
Veď ako spomína príslovie. "bez božieho požehnania, márne sú naše namáhania". Keď si opäť tak trochu zafilozofujem, a zamyslím sa nad tým a uvedomím si tieto vážne slová, tak zisťujeme, že je to výrok, pri ktorom nám môžu behať zimomriavky po chrbte, ak je to naozaj pravda. Jedna otázka. Naozaj, ak Pán nechce niečo, čo konáme, hoci aj drieme, a On to nechce, nepožehná, skutočne su zbytočné naše driny a unavené ruky? Bojím sa nad tým špekulovať.
Končím blog. Prajem príjemný deň, a modlite sa za to, aby Pán zoslal zúrodňujúci dážď, tak veľmi prepotrebný pre naše polia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
veta!!!! Keď koštuješ z každého súdka tak aj celková chuť sa ti stratí ! Ja neviem čo si mám
z toho vybrať ? Nadškrkol si tam veľa pekných tém ale ani jednu si nerozpísal! Toľko námetov v jednom článku.Tento príspevok by bol aspon na 20 článkov. Ja viem že to myslíš dobre! Ale či to aj druhi tak pochopili ???