Skutočný priateľ sa ťa zastane, a bude s tebou v každej nepriazni osudu, lebo umenie nie je mať po víťaznom ťažení zástupy za sebou, ale ľudí, ktorí vytrvajú aj vtedy, keď prehrávaš, jednoducho skúšaš šťastie, aj za cenu nejakých obetí. Jednoducho taký je život. Ako sa vraví, raz si hore, raz si dole. Môžeš potom na druhej strane prejsť do extrému. Napríklad to, že podporuješ si svoje vlastné ego, často človek papuľuje do toho, jednoducho útočí rád na takého, ktorý sa nevie rovnocenne brániť a vzopierať sa mu... hlupák fakt. Čo poviete? Hrozný chudák, takého treba ľutovať. Práve preto rob to, čo ťa baví.. Pusti si muziku, ktorá ťa baví a nejak ťahá dopredu. Pošli človeka kade ľahšie hneď, ako ho prekukneš, a nečakaj že sa niečo zmení k lepšiemu, lebo to bude ešte len horšie. Žiaľ, opäť moja skúsenosť, ale cenná, a to najmä preto, aby nebolo pozde, a neľutoval si nikdy svoje rozhodnutie, ktoré v danom momente, okamihu nemusí byť jednoduché a príjemné.
Píšem len skutočné, čo som na vlastnej koži pocítil. Preto nikdy nestrať zdravú tvrdohlavosť, takú, ktorá ťa proste charakterizuje, no počúvni len tých, čo ti rozum káže, a najradšej sa spoliehaj na svoju vlastú intuíciu. Keď ti príde do cesty nejaká tutovka, okamžite ju ber, lebo neskôr to budeš ľutovať ako nikdy. Vravím z vlastnej skúsenosti, a podopriem to o múdre rady a autoritu kamaráta, ktorý mi poradil, zdá sa, zatiaľ len najlepšie. Pritom do kostola by ani nepáchol. Sranda. Niektorí ľudia majú v sebe akúsi prirodzenú múdrosť. Taký je život. Minule ma zarazilo, keď mi ale vravel tieto slová:
" Ty chodíš do kostola, modlíš sa, a sa ti nedarí a ja presne naopak.. Dorazil ma týmto tvrdením, a rozbil takmer moje vnútro. Boh dobrý, že mám pevné základy. Niežeby neveril, ale radšej sa musíš spoliehať len na vlastné skúsenosti. Je to vlastne názor z 18 storočia, a smeru racionalizmus, v niečom má samozrejme pravdu, ja mu to neberiem. Zamyslel som sa nad tým. Tak ako som povedal minule, doslova mi to nedalo spať.
Problém tkvie ale častokrát v zabehanom stereotype, ktorý ťa systematicky ničí. Problém je, že sa plnia vo svete slová z Písma Svätého, zo Zjavenia Sv. apoštola Jána. Žiaľ, ja vidím vo svete len obraz šelmy, ktorá víťazí nad božími svätými. Je to tajomstvo. Dosť veľké. Obrazne, jemne sa snažím tak vyjadriť, že pravdepodobne Pán Boh musí byť veľmi vytrvalý, keď sa dokáže pozerať na tento hnusný a skazený svet, kde je toľko veľa pokrytcov a pochlebovačov. Smeju sa ti do očí, a zneužívajú svoje postavenie patrične. Lenže som si uvedomil jedno. Problém netkvie v tebe, že klameš, ale v tom, že nad tebou je dakto, a niekto ťa ovláda, a takto zneužíva svoje postavenie, autoritu, chorú, krajšie povedané pokrivenú. Lebo hoci pán sa nemusí zodpovedať svojmu sluhovi čo robí, ale niekomu, kto je ešte nad ním.
Obdivujem ich ale ironicky, akú majú perfektnú odvahu. Mrzí ma to, že beztrestnosť vysoko postavených gaunerov pobuduje srdcia mnohých, ktorí protí tomu aj tak nič nezmôžu, a tým pádom sa ti každý smeje do tváre. Áno, je to irónia, výsmech nám normálnym ľuďom, a krásna vizitka našej vlasti, či skôr spoločnosti. čo sa toho týka. V niečom sme proste dobrí, raz darmo.
V konečnom dôsledku to vyzerá, ako keby si hrach o stenu hádzal. Práve preto nenávidím pokrytcov, lebo úprimnosť poznajú len pri nažratom brucho a plnom stole. Dobré čo? Bodaj by len to mali.
Nevadí, chcem sa držať toho, čo som našiel. Jednu vetu v biblii. Potešilo ma, veď aspoň na chvíľu som vypadol s kamošmi ku jeho známym do jednej dediny vytvoriť spoločenstvo, kde aj teraz idem. Veľmi sa teším, pretože sme skutočne ako jedna rodina, hoci nás tam je aj okolo dvadsať ľudí. Ako keby sme sa tam poznali už dávno, tak mi to pripadá. Príjemné posedenie s občerstvením, modlitba, čítaním z Písma svätého ma uistilo, že nemôžeš dovoliť, aby ťa ovládalo a vítazilo nad tebou zlo. Akurát som mal pustenú pieseň Zas príde máj zo skupiny SALCO.
Stará hudba ale dobrá.
Nič nie je lepšie ako pozitívne myslenie. Vyser sa na debilov, ktorí ťa nenávidia, a najradšej by ťa utopili v lyžičke vody. Netrápi ma zrazu nič... Ja viem, zasa nadávam, ale čo už. Musel som to napísať takto, lebo je to pravdivé, neprikrášlené, jednoducho originálne. Hudba od Salca mi zlepšila náladu. Pokrytci, čo ti závidia, ti nestoja za nič, akí sú už len úbohí.. Maj rád ľudí, ktorí majú radi teba, ale buď zdravým egoistom, aby prípadné sklamanie z nich ťa nebolelo ešte viac. Najhoršie je, ak ťa sklame jendoducho taký, ako som minule vravel, ktorému si sa otvoril, a naplno dôveroval. Či už je to priamo vo vzťahu chlapec a dievča, alebo jednoducho najlepší kamaráti.
Nejde tu len o fakt zlyhania, ale najmä to, že v človeku musíš zase v podvedomí hľadať spôsoby, uvažovať, či sa oplatí mu veriť. Či je vhodným kamarátom, alebo pochlebovačom, ktorý z teba ťahá informácie, aby sa ti potom smial.
A potom aby si sa necítil byť osamelý. Treba sa snažiť odhaliť pravé úmysly ľudí okolo teba, intuitívne, sám, radšej zíď s kratšej cesty, presne tak, ako mi to poradila jedna múdra stará žena. Len tak si zachováš hrdosť a zdravé sebavedomie, a schopnosť byť sám sebou, ktorý sa nenechá manipulovať blbcami. Kokos, až sa čudujem, kde sa toto všetko vo mne nabralo. Prajem vám všetkým príjemný večer, a pohodlné čítanie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár