Áno, je to skutočný príbeh. Blog, ako už tradične, som začal písať neskoro večer, a písal som ho dlhšie. Potreboval som nejaké námety, ale dlho som samozrejme nečakal, stále mám o niečom písať. Niekedy ma to mrzí, ale pomôže mi to duševne. Jednoducho relax! Kvalitne vytočený po sv.omši, zvrtol som sa na päte, hromžiac v duchu na jedného človeka. Ono, mal by som to všetko na háku, len ešte si to nemôžem dovoliť. Čudujem sa, že Boh nevykrúti krky tým, ktorí by si to zaslúžili najviac. Nenávidím pokrytcov! Dokázal by som ich bez štipky emócii, chladnokrvne utopiť v lyžičke vody, keby som mohol. Dobrý som čo?
Minule som bol na zasadnutí volebnej komisie. Zarobiť si treba. Znechutený som sa pobral z kostola domov, vrelo to vo mne ako v rýchkovarnej kanvici. Ale aj to je život. Keď človek sa snaží verne slúžiť, zotrvať, toľko prekážok mu Boh zošle... je to pre mňa zatiaľ viac než nepochopiteľné, proste top secret. Ako mi povedal jeden človek, že aj on kôli jednej raz dávno plakal, a somarina storočia to bola.
Pripadá mi nejak paradoxné, že keď som sa teraz ako tak pozviechal z rozchodu, druhý hotentót si začne dovoľovať! Samozrejme, pravdepodobne veľa vládzeš, ešte ti bude naložené aj viac na chrbát, prečo nie? Na tom nie je nič zlé.. Vadí mi to. Dúfam, že mu to Boh mnohonásobne vráti podľa jeho skutkov, presne ako to odkazuje Sv. Pavol kováčovi Alexandrovi. Poučil som sa, a viac sú mi pokrytci ukradnutí. Čo je ale smutné, žily im to nejak netrhá.
Otvoril som si Sv.Písmo. Zrak mi padol na jeden citát.. Znie: "Čo sa tak bojíte, ešte stále nemáte vieru?"... Nemyslím si, že to bola náhoda, ale samotné povzbudenie od Boha. Zle je, keď ťa niekto nivočí prenasleduje pre tvoje presvedčenie, ešte horšie keď blízky pre tvoj názor. Pdobne je to aj so vzťahmi. Neplač pre niekoho, kto o to nestojí, lebo slzy ti bránia vo výhľade na hviezdy.. Počul som tento pekný výrok. Len tento nenormálny životný štýl, ktorý diktuje poslušnosť voči nezdravo konajúcej autorite, navyše slepo poslúchať nezmysly toho, ktorý síce má vzdelanie, ale žiaľ, rozumovo si s hlupákom môže akurát tak ruky podať. A ty sa máš takým degešom klaniať?? Budeš sa ponižovať?
Nedôvera, apatia, nezáujem odvádza od takých ľudí mnoho priateľov, lebo im neveria. Najhoršie je, ak ťa sklame človek, blízky, ktorému si totálne veril. Či v profesionálnom, alebo osobnom živote.
Ale nevadí, nebudem sa opierať o labilné steny, keď si môžem sám, z vlastnej vnútornej sily, presvedčenia, vlastnej vybudovanej sebadôvery sám vystavať vlastné, pevné stabilné múry. Táto spoločnosť ti diktuje chorý individualizmus, už som sa čosi o ňom zmienil. Individualista podľa tejto chorej tzv. ideológie samostatne si nevie povedať ani len svoj názor. Najlepšie je samozrejme poklonkovanie, v tom sú niektorí prvotriedni experti.
Samozrejme. Už staré známe športové pravidlo ma naučilo, a vybadal som, že do rýchlych protiútokov sa vyráža najlepšie zo zabezpečenej obrany, čo je zbabelosť prvého stupňa. Áno, práve ste sa dočítali pravú definíviu pokrytectva. Keď sa odvolávaš na autoritu, pričom sám si chudák, lúzer, totálny amatér a neschopák obstáť v konštruktívnej kritike. Občas treba niekoho aj za... k zemi, z ktorej sa ťažko bude zviechať, lebo žiaľ, len vtedy si uvedomí, čo za voloviny storočia zo seba práve vypotil, alebo čo všetko postváral. Fuj, ale som hnusný čo? Noa čo? Nebudem hrať niekoho, kto nie som? Nie? Bolo by to správne?
Áno, občas mi ešte hegne v hlave, keď si spomeniem na minulosť, ale len z toho hľadiska, čo za naivka som bol. Nikdy neinvestuj do neistoty! Prever poriadne každého, komu chceš veriť! Koniec. Už viac nenapíšem nič! . Bodka a hotovo!
Mám ešte pripravenú druhú časť tohto blogu, ale ako sa hovorí, čerešnička na torte bude až na záver. Veľmi som bol znechutený. Je možné že ešte takíto blázni existujú? Niežeby som bol nejaký anjel, ale nechal som do seba narážať už viac než dosť. Stačilo!
Záverom... hm. Mám sa všelijako. O tom, aké krehké je tvoje vnútro, ako si veľmi zraniteľný, som sa presvedčil pri konverzácii s mojím dôverníkom, keď sme sa začali zhovárať. Vyžaloval som sa mu, ešte som si myslel, že som v pohode, že sa ma už nič netýka čo som riešil v minulosti, a vtom, no to sa stáva... jednoducho som odrazu akosi precitol pri našej ako keby anamnéze, a rozplakal sa pred ním ako malé dieťa. Áno, pamätaj si kamarát.. Nič nezakryješ pred druhými. A rada na záver.. Radšej to nerob nikdy, už len preto, aby si si nenahováral niečo, o čom dobre predsa vieš, že to od pravdy je na míle vzdialené. Nevieš to ani zahrať, a nikdy nehraj dokonalé divadielko. Už minule som povedal, že som veľmi zlý herec.
Raz to v tebe vybuchne, uvidíš. Ale potom bude dobre. Vydaj to zo seba. Nepreceňuj svoje schopnosti, a povedz si úprimne aj ty, kde máš svoje slabosti. To nie je hanba, ale poľahčujúca okolnosť keď ťa bude trápiť svedomie, poprípade prenasledovať zlé pocity. To je hádam aj všetko
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár