..."Som presvedčený, že človek, ktorý žije na pokraji nebezpečenstva, ľahšie nájde to, čo je naozaj dôležité..."
Toto je ten citát, a teda pustím sa hneď do jeho rozobratia.
Filozoficky sa to dá vyvrátiť a poviem ti ako. Uvažuj predsa. Človek, ktorý žije na pokraji nebezpečenstva, ľahšie nájde to, čo je naozaj dôležité. On to už našiel, ale fyzicky to nemá.
Jestvuje len akési myslené emocionálne prežívanie, keď si uvedomuješ niečo, čo si mohol mať, a si to možno stratil nenávratne. Keď niečo nájdeš ešte ale neznamená, že to máš. Cesta k úspechu je veľmi veľká, ďaleká, dlhá.
Ako blízko boli farizeji a pontský pilát s Herodesom a judášom, Kajfášom a všetkými tými, ktorí boli proti Pánovi Ježišovi. Stačilo predsa to pomyslené lusknutie prstom, a boli by spasení, hoci nevieme presne, kde sa nachádzajú.
Oni žili na pokraji nebezpečenstva. Judáš skončil ako posledný zúfalec, napriek všetkému Pán Ježiš mu určite dal šancu na spásu, ktorú odmietol tým, že sa obesil. Človek ktorý žije na pokraji nebezpečenstva nedokáže častokrát racionálne uvažovať, a to bol prípad aj Judáša.
Človek na pokraji nebezpečenstva cíti v sebe veľkú dávku adrenalínu, ako spomínam, nedokáže odhadnúť svoje schopnosti, možnosti, považuje sa v sekunde buď za bohéma, alebo za úbožiaka, čo nič nevie.
Ako vidíme, zámerne som spomenul tieto dva ostré kontrasty a protiklady. Možno idem na to filozoficky a do hĺbky, ale človek v emocionálnom rozpoložení nedokáže vnímať realitu ktorá je okolo neho, nehovoriac o tom, ak trpí nejakou psychickou poruchou, tam je racionálne uvažovanie úplne na bode mrazu.
Vezmi si prípad biblického panovníka Nabuchodonozora v Starom zákone za čias Ananiáša, Azariáša a Mizaela, ktorý spoznal na základe ich svedectva, že zlaté strieborné a bronzové sochy sú ..."dielom ľudských rúk a nemajú nijakú moc" a čo povedal. Nech je zvelebený Boh Sidracha mizacha a abdenaga.
Porovnaj nabuchodonozra a judáša.
Jeden bol presvedčený polyteista, podobne ako napríklad pilát, ktorý bol prhký pohan, ktorý tajne obetoval pohanským démonom. Pilát ako vieme alebo nevieme.... údajne sa zbláznil, a jeho žena sa pridala k prvým kresťanom, teda sa obrátila. Otázka teda. Našiel pilát to, čo je najdôležitejšie, keď mal samého Pána Ježiša pred sebou?
Keď isto aj Ježiš možno usiloval o jeho spásu, a samozrejme ktovie ako pilát ako tak skončil? Nevieme.
Pozri si ateistov.
Ateista nerozumie kresťanským a duchovným princípom, lebo neobsiahol milosť pri krste, nakoľko pokrstený nie je.
Poznám x ľudí, ktorí majú dobré srdce.
Teoreticky vo veľkom rozmedzí dali by ti aj posledné, ale odsudzujú vieru v Boha a považujú ju za niečo nie normálne, tak by som to nazval, iracionálne, za niečo, čo presahuje ich rozum, ale navyše to odmietajú.
Pričom prijať niečo nie je veľmi ťažké. Vari ako deti sme chceli chodiť do školy? Nie jedno dieťa plakalo a plače pri odchode do školy, alebo škôlky.
Tam ti nik nedá na rozhodnutie. Náš problém je, že v rozmedzí osobnej slobody sme slobodní až príliš, až naša osobná sloboda nám dá taký priestor, že sa staneme jej otrokmi. Oklame ti hlavu. Oklame ti rozmýšľanie.
Sme teda na pokraji nebezpečenstva, a myslíme si, že sme v bezpečí a v pokoji. Nie je to paradox?
Niekedy je načase, aby sme aj v kresťanstve odhodili isté sentimentálne iracionálne myslenie, tak by som to nazval, pretože človek, ktorý nemá v sebe súzvuk a harmonicky vyrovnanú osobu, ťažko nájde útechu v kresťanstve, a pochybujem že nájde to čo je najdôležitejšie, keď sa ocitá v nebezpečenstve. Práveže ho to môže umiestniť do ešte väčšieho strachu v akom bol a neistoty. z normálneho človeka sa razom môže stať troska. Preto nie je jedno, či sa oprieme celou silou o Boha, alebo len na naše možnosti, alebo častokrát nemožnosti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tryptaminedream
26. 4.apríla 2023 22:13
toto su tazke veci
Napíš svoj komentár