Napríklad v poslednom čase som na sebe vybadal, že dávam dobrý pozor v kostole. Nie vždy sa mi dá sústrediť sa priznám. Napríklad vtedy, keď je dlhá kázeň, a stratil som ako keby "niť" cez ktorú počúvam... Viete. Niečo ako s dlhou prednáškou. Čím dlhšie, tým sa človek menej zapamätá, a potom zistí, že ho to zrazu nebaví počúvať, čo je v konečnom dôsledku len na škodu. Mám skúsenosti z vysokej školy.
Raz bola nuda, raz sa to dalo počúvať. Boli časy, keď sme, pamätám sa, mali 4 hodiny posebe hodiny filozofie. Profesor vedel tak zaujímavo rozprávať, že počúvať ho bolo jednoducho zážitok. Viackrát som sa v mysli vrátil do toho obdobia, a zistil som, že som sa veľa naučil. Napríklad spôsob, ako chápať niektorým veciam zo svätého Písma. A tiež ako keby návod, ako si osvojiť všeobecné poznatky z teológie, aby som raz pohotovo vedel odpovedať, keď sa ma niekto bude na niečo odbornejšie pýtať.
Ale na druhej strane zistil som oveľa pozoruhodnejšie postrehy. Stačí mi, keď sa započúvam čo do len jedinej myšlienky, jedinej vety. Takej, ktorá si ťa dokonale získa a podmaní. Takej, ktorej obsah razom, akokeby spontánejšie, viac ako inokedy pochopíš. Tam sa ti môže Boh nejakým spôsobom dať pocítiť, čo je to sila a dôvera K Božiemu Slovu. Áno, pravda je taká, že človek nie vždy dokáže vnímať a koncentrovať sa úplne celý čas, byť v pohotovosti úplne počas celého dňa na sto percent, keď len niečo pasívne prijíma, teda počúva.
Napríklad minule v kostole tiež. Už už som chcel odložiť lekcionár po kázni, keď ma náhle oslovila, či skôr zaujala jedna myšlienka, konrkétna veta, zo Skutkov apoštolov. Je to nadpis môjho blogu. Vybadal som na sebe, poviem pravdu, že niekedy má väčšiu radosť darca ako obdarovaný. Takéto malé kroky z nás robia lepším a charakternejším. Napĺňa aj tvoje srdce radosťou, keď niekomu len tak, nezištne pomôžeš? Je dosť možné, že to potom celkovo oslobodzuje nás to od takých vecí, ktoré nie sú pre nás príliš potrebné. Skade čerpám energiu na takéto oslavné blogy, to je ďalšia otázka, a ak mám byť úprimný, tak an ja sám celkom presne neviem povedať, lebo som bol v poslednom čase dosť na dne.
No, celkom to kolíše, ale to môže zato asi tá mladosť, ako dynamické obdobie. Ak mám pravdu povedať, neviem prečo to robím. Počul som takú peknú myšlienku, že najdokonalejšia láska je vtedy, keď miluješ takým spôsobom, že ani nevieš prečo miluješ.
Vidím, že Boh robí zázraky. Cítim, že nastáva nová etapa v mojom živote. Robím teraz na stavbe. Skutočne som tam nechal svoje srdce, a celkom som rád, najmä pri skutočnosti, žekonečne dostanem už zanedlho moju výplatu.
Unavený, zruinovaný, sadám si teraz ku kompu, aby som niečo napísal. V krátkosti. Teraz v posledných dňoch, ak mám povedať sám za seba, modlím sa neustále, aby ma ochraňoval môj patrón Sv. Tadeáš, ktorého som si sám zvolil ako patróna v neriešiteľných stiuácii, a tých som mal v poslednom čase skutočne neúrekom. Pretože som sa cítil osamotený. Pozitívnu energiu čerpám od jednej pani, o ktorej som sa zmienil už tu na blogu. Bol som s ňou na káve vo Flamengu. Rád počävam rady od starých ľudí. Opäť si analyzujem prežité udalosti. Cítim sám na sebe, ako keby som žil neustále v nejakom očakávaní niečoho. Dobrú náladu strieda menej dobrú. Príjemná hudba zase vylepší deň.
Tiché kvapky dažďa príjemne klepocú na parapetu. Plechová hudba. Dážď kropí polia, ktoré nám dajú chlieb. Chlieb nás každodenný, daj nám dnes, Pane. Ó Bože, ďakujem ti za dar chleba. Unavený som klesol pomaly do izby pred počítač, aby som si pozrel nejaké novinky. Všade ticho. Ešte teraz cítim na sebe farbu štukovej omietky. Radosť. Udeľ mi Pane, aj na príhovor Sv. Júdu Tadeáša mnoho milostí, veď ho tak horlivo vo svojich modlitbách uctievam! Naplň naše srdcia radosťou, tak, ako si to vykonal na svojich učeníkov, keď si ich posilnil na Turíce silou Ducha Svätého, keď kedysi dávno sa nebojácne pustili do šíreho sveta presne podľa tvojho rozkazu, priania. "Idťe do celého sveta, a ohlasujte evanjelium.
Dajme si zopár otázok. Čo v poslednom čase naplnilo tvoje srdce radosťou? Je pravda, že keď sa nám stane nejaká nepríjemná udalosť cez deň, či už v práci, doma, v škole, hocikde proste, tak častokrát nás to dokáže totálne rozladiť, a vykoľajiť, že sa poriadne nie že nevieme sústrediť, o to nejde, ale neustále nás prenasledujú zlé pocity. Nevieme sa dostatočne od toho pocitu zbaviť. Tu veľmi pomôže modlitba. Začni chváliť Boha, a uvidíš, ako ti to pomôže. Hoci to nie je také jednoduché.
Asi len ťažko môžeš mať pevnú vieru, keď ti v živote nie veľa vecí vychádza podľa tvojich predstáv. To nie je sranda. Tu sa testuje tvoja osobnosť. Na druhej strane ľahko sa povie, že sa netreba opúšťať, a pevne veriť, keď vidíš, ako ti veľa vecí uniká spod kontroly, čo ťa dovádza k bezradnosti, a necítiš sa nejako šťastne. Viem o tom podať aj autentické svedectvo. Príde v živote nejaká skúška, a si skončil. Teraz poviem z opačnej strany, ako ti môžu na pery samy od seba nachádzať slová chvály, keď v niečom len trpíš, a nik ťa nechápe. Keď chceš byť s niekým, ale žiaľ, taká je skutočnosť, že nik ťa nevyhľadáva.
Keď sa aj chceš podeliť s niekým, ale opäť, nik neprijme tvoju ponuku, a nič od teba nechce a ani nežiada, a pritom tak by bolo na tomto svete dobre. Viackrát som sa pýtal, prečo Boh nezničil hneď satana, viete ako by sa dobre žilo? Nik by nepochyboval, že v centre jeho života stojí opravdivo Boh, a aj sám vie, aké je to šťastie vlastniť Boha, byť si istý, a nie neustále len váhať, a každodenne sa rozhodovať, keď nevieš, čo máš robiť..
Na druhej strane, aj v takých okamihoch si pomysli, že aj Pán Ježiš bol celkom opustený. Dvanásti sa rozutekali, keď prišli vojaci, a kto ostal pri ňom? Nik. Bol tam sám. Len mu dôveruj, a On ťa oslobodí, aj od tvojich depresívnych a úzkostlivých stavov, keď už fakt nevieš, kám sa máš podieť.
Prosím preto teraz každodenne o jednu veľkú, malú, neviem akú významnú vec. Daj aj mne najavo, že sa stále oplatí veriť, dúfať a milovať, a dôkaz na mne, aké vzácne je u teba, sv. Tadeáš tvoje orodovanie v nebi u Pána Ježiša. Pokoj a bratská láska, nech je s vami všetkými.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
19. 7.júla 2012 23:07
Júda je patrónom beznádejných.........už to, že ti dennodene pomáha, je dostačujúcim dôkazom toho, že je svätým apoštolom Ježiša Krista - Pravdy, pre ktorú je radosť zomrieť, lebo ťa čaka kráľovstvo nebeské ..........filip
Napíš svoj komentár