Ľudia by mali mať svoje sny, pretože im, teda týmto snom, a teda aj týmto osobám len oni najlepšie asi rozumejú. Iní si samozrejme, môžu aj poklepkávať po čele, nech sa konečne zobudia zo svojho sna, ale čo ich do toho vlastne. Nič.
Prečo je to tak. Pretože mnoho ľudí stratilo schopnosť veriť niečomu, čo je pre nich potrebné, a upadajú len na dvoch extrémoch. Buď sú až prehnane sebavedomí, a sú si vedomí toho, že bez nich sa už skutočne nič neudeje, a takto sa stanú pomaly ale isto akýmsi stredobodom pozornosti, alebo sa celkom schovajú do tej svojej vybudovanej ochrannej ulity, z ktorej sa nechcú nijako dostať, a takto im to samozrejme plne vyhovuje.
Snažíme sa kadekomu plniť sny. Telefonujeme si s kamarátmi, dohadujeme sa na rôznych stretnutiach, a pritom sa podvoľujeme neustále slovami typu... "no povedz ty, kedy ti to najlepšie vyhovuje, ja sa plne prispôsobím, dobre, budem tam skôr určite ako ty, budem ťa čakať tam tam, a podobne, toto poznáme, ale dajme si otázku prečo. Nič z toho nemám, každý ťa len využije, hoco ty sa ideš rozdrapiť. Nič sa ti potom nechce, si unavený, ale nie zdravo, po dobre prežitom dni, ale ešte večer človek analyzuje, čo nestihol, okamžite si to ide písať do diára, čo musí stihnúť zajtra, a takto sa stane otrokom, miesto toho, aby sa tešil z toho, čo dosiahol, to, čo paradoxne automaticky odsúva na vedľajšiu koľaj.
Akurát teraz som čítal jeden pekný citát, a dovolím si ho sem napísať. Znie. "Možno práve prežívaš ťažkú dobu. Boh Ťa však žehná spôsobom, ktorý si teraz ešte nedokážeš predstaviť."
Povedal by som, že niektoré veci ma úplne dokonale vystihujú, avšak pravda je taká, že ja sám som veľký rojko, ale na druhej strane aj večný optimista, ktorý síce môže mať nejaké pochmúrne názory, ale ja sám verím v to najlepšie, čo môže byť.
Veľa je tých, ktorí prežívajú ťažké časy, kedy sa nevedia rozhodnúť, čo skôr. Nevedia, či majú ostať napríklad v nejakej práci, v ktorej sa totálne cítia nesamostatne, cítia sa neslobodne, ovládajú ich iní, berú, doslova kradnú im osobnú slobodu, pripravujú sa o svoje slobodné rozhodnutie, a takto pomaly postupne sa dostávajú do područia zločineckých myšlienok, z ktorých sa nevedia potom vymaniť. Koreň všetkého, a alfa a omega je príjem peňazí, a preto predajú aj seba samého, len preto, samozrejme, aby mali na živobytie, čo je samozrejme celkom normálna vec.
Budem sa cítiť možno týždeň uvoľnene, ale potom mi to dojde, že tak, ako mi to došlo, že čo sa vlastne stalo, že zrazu už nemám istotu. Buď mám plno času, a nič z toho nemám, žiadny osoh, alebo čas nemám, ale môžem si dovoliť veci, o ktorých som predtým iba mohol snívať.
Tí potom samozrejme poukazujú na to, že oni sú vlastne stále slobodní, a stále sa môžu rozhodnúť ako len chcú, ale to nie je pravda. Tak ho už majú omotaného okolo prsta, že z tejto siete sa nevedia vôbec vymaniť, pretože našťastie, dá sa to povedať aj v zápornom zmysle, charizma istých ľudí je spočiatku veľmi príťažlivá, a dosť omamná, ale ako som to uviedol v predchádzajúcom mojom blogu, je aj veľmi zákerna, a najmä nebezpečná. Toto sa samozrejme stáva.
Tiež sú samozrejme ľudia, ktorí, a to hovorím v plnej vážnosti, celkom dokázateľne berú tým druhým ľuďom pozitívnu energiu.
Neviem, či celkom osobne ste sa stretli s týmto fenoménom, ale je to pravda. Dosť som si myslel, že to si ten druhý iba vymýšľa, a koreň problému je kdesi inde, ale je to pravda. Sú ľudia priam stvorení na to, aby druhým znepríjemňovali život, aby mu ho robili čoraz viac a viac horším a veľmi ťažko znesiteľným. Niekedy za to ani nemôžu, ale to je samozrejme iná téma, o ktorej sa neviem celkom pravdivo vyjadriť, možno máte nejaké skúsenosti.
A práve preto mnoho protivníkov a neprajníkov si takto dovolia až podľa mňa príliš okúňavým spôsobom kradnúť tvoje sny, a jednostaj ti dookola omieľať, že na to nemáš preddispozície, a nemáš na to, až kým tomu naozaj neuveríš, nepodľahneš sám tomu, a staneš sa naozaj neschopným v prvom rade v ich očiach.
Na záver by som teda chcel to nejak zhrnúť. Preto si teba zapametať hneď niekoľko myšlienok.
Miluj ľudí, ktorí ťa dvíhajú z nejakej ťažkej kalamity, a ber si odstrašujúci príklad z ľudí, ktorí ti dávajú tvrdé údery, aby si pochopil, že na ľudskej hlúposti život nestojí, a takto si v prostred nejakej nepohody, nejakého možno citového vydierania, možno nejakého citového podmanenia si, celkom jasne uvedomil, čo je tvoja pomyslená skala, na ktorej si si postavil základ tvojej duchovnej skaly.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár