Ale vrátim sa k téme. Jedna blogerka napísala pekný blog. A tak vetu po vete by som jej chcel niečo vysvetliť. Takže.
Vyslovuješ obavy o svojej viere. Vzhľadom na tvoj vek, je to celkom pochopiteľné. Dotýkaš sa postavy Ježiša. Musíme si uvedomiť, čo znamená toto meno. Píšeš, že viaceré náboženstvá majú svojho Ježiša.
Nechcem nikoho uraziť, ale smelo poviem, že čo sa týka spásy človeka, jeho nesmrteľnej duše, 3 blogy dozadu som sa o tom zmieňoval, všetky ostatné náboženstvá, okrem kresťanstva, sú scestné. Rešpektujem ich, ale nezaujímajú ma. Nechcem opisovať niečo také, za ktoré sa môže niekto uraziť, ale jedine kresťanstvo ti ponúka to, čo iné nemôžu. Majú svoju kultúru. Ale. Uvedomme si, že v živote nehráme nejaké hry. Nemôžem povedať, že dnes si oblečiem farbu kresťana, druhý deň ma zaujíma budhizmus a podobne. Nechcem narážať na kresťanské sekty, vzhľadom nato, že som sa o tom vyjadril v minulosti. Mám o nich svoj názor. Nieže by som sa chválil, ale to jednoročné štúdium teológie mi skvele pomohlo k tomu, aby som rozpoznal, čo chce odomňa Boh. Nechce nič megalománske.
Ešte som nikdy nepočul odsúdiť napríklad po psychickej, humánnej stránke napríklad vojenské konflikty, kde odvážni ľudia nasadzuju za vlasť ale aj za nezmyselné rozkazy nadriadených častokrát svoje životy. Zarazilo ma napríklad v súčasnosti to, že sa to nejako prehliada. Bojíte sa tých, ktorí zle riadia spoločnosť, ale tým, ktorí sa za vás dennodenne obetujú a modlia, tých by ste najradšej vyhnali preč. Nie nadarmo Pán Ježiš v Evanjeliu hovorí ... "mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať..." Zato, keď sa to týka cirkvi, najmä katolíckej, si radi zarýpete. Prečo nie? Nevadí, pomyslel som si, nesúďte, a nebudete súdení. Dúfam, že viete o čom píšem.
Čo sa týka verejného života, robia sa veľmi slabé protesty. Zvyšujú sa neustále ceny, a nikto nejde protestovať, a vyjadrovať svoj otvorený nesúhlas. Zaujímavé. Čoho sa bojíte? Alebo aj veriaci. Niekto osočuje cirkevných predstaviteľov, a nik sa nikoho nezastane na verejnom fóre. Poburuje ma to. Len tak ďalej, laxno pristupujte aj v budúcnosti,a uviíte, aké delikatesy vám naservírujú vaše deti.
Osobitne sa zastávam rehoľných sestier, ktoré pracujú v hospicoch, nemocniciach, a mnoho iných sestier, ktorí sa venujú tejto činnosti. Ja sa cirkvu vždy zastanem, pretože do nej patrím, a je to moja povinnosť vždycky reálne, racionálne zvažovať všetky komentáre, všetky názory, ktoré sa týkajú akejkoľvek kritiky. Vezmime to kľudne aj osobne. Ani nám by nebolo dobré a príjemné, keby každý na nás prstom ukazoval, smial by sa z nás. Neriešil by si to. V pohode, vypočuješ, snažíš sa o nejakú nápravu a žiješ ďalej.
Nato, aby si správne pochopil tieto udalosti, nebolo by odveci prečítať si nejakú odbornú literatúru. Verejne napíšem, odporúčam prečítať nejaké skripta ohľadom tejto problematiky, cirkevné dejiny od profesora Františka Dluhoša, tento predmet ma učil, alebo takú filozofickú teológiu, zo skrípt ktorej som sa veľa naučil predovšetkým vysvetľovať racionálnym spôsobom. Všetko má svoje za aj proti, a preto, aby sme mohli byť správnymi "kritikmi", je veľmi potrebné pozrieť sa najprv na seba, a až potom kritizovať. Ani ja som ešte nepočul, žeby sa hádal bohatý s bohatým tak, že jeden neustále útočí, a druhý musí všetko znášať, akoby sa nič nestalo. Navyše ako kresťania máme viacero špecialít. Modliť sa za svojho nepriateľa som ešte nepočul v inej kultúre a náboženstve, či poprípade v nejakom filozofickom svetonázore. Aj to stojí na zamyslením sa.
Ďalej že 70 percent vojen bolo spôsobené náboženstvami. Píšeš o vojnách. Všetkým čitateľom odporúčam prečítať si jednu vec. Neútočte na kresťanstvo, a nespomínajte si s nejakou srdnatosťou, povýšeneckou a akýmsi ateistickým triumfalizmom a pokryteckou nostalgiou na niečo, o čom nemáte ani šajnu. Beriete tým pádom na seba niečo, za čo sa budeš zodpovedať, ak si to neuvedomíš a nenapravíš chybu.
Napíšem veľmi tvrdo, a dúfam, že si to uvedomíte.
Povedať, že obranovať svoju kresťanskú identitu je v nejakej minulej dobe nenormálne, lebo"o nič nejde". Áno, svet by chcel, aby cirkev neexistovala. Svet by chcel, aby sa pálil náboženské predmety. Svet by chcel, aby sa všetko, čo ma dočinenia s duchovnom odstránilo zo spoločností, lebo nevedia prijať a riešiť problém.
Z dejín sa dozviem, a vyslovujem domnienku a prosbu zároveň, že vyvolám zdravú diskusiu, že napríklad taký Stalin, ktorý sa nechával fotografovať s deťmi, aby vzápätí mohol odvliecť do hrozného gulagu rodičov vyslovil hroznú vetu. A síce citujem:
"...najšťastnejším budem vtedy, keď budem vidieť visieť posledného kňaza na stĺpe".
Fuj, hnus. No dobre. Pokračujem. Neviem, či teraz, takmer 50 rokov po smrti v nejakom stave sa nachádza jeho duša, ale pokoj asi nemá. Vyslovujem hroznú domnienku, že človek, ktorého celý život nezaujímal Boh ani len náhodou, ho sám Pán odstaví jedinou vetou, ktorú ako myšlienku som počul od kňaza v kázni. Tak, ako si brojil proti Bohu, ti na konci života povie sám Boh. "buď vôľa tvoja. Strašná veta v tomto prípade.
Nepamätám sa, žeby sa niekedy cirkev vyslovila v opačnom prípadnom garde na adresu nejakého filozofického presvedčenia. Ale nevadí. Všetkým prajem vnútorný pokoj, o to, ako píše sv. Pavol..." aby sme pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.." Sol 3,12.
Prajem peknú nedeľu, a ešte krajší letný čas!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Nemusím vari hovoriť, že ak by Platón a Aristoteles nepochybovali o náboženstve, ktoré ich obklopovalo, nikdy by sa v ich myslení neobjavili prvky monoteizmu. Pochybovanie je základným kameňom filozofie Reného Descartesa a Karl Popper sa dokonca vyslovil, že pokus o vyvrátenie nejakej tézy je dôkazom o jej správnosti - kritérium falzifikability.
Ako môžeš povedať, že všetky ostatné náboženstvá okrem kresťanstva sú scestné? Veď ak by to bolo oficiálne učenie Cirkvi, tak by som nebol jej členom a nechcel by som s ňou nič mať, pretože by sama bola scestná.
Týmto názorom by si možno nadchol bojovnejších veriacich v minulosti, no nie teraz, keď Druhý vatikánsky koncil hovorí o pôsobení Ducha Svätého v každom náboženstve a v srdci každého úprimného veriaceho človeka, keď sa v kostoloch organizujú spoločné meditácie kresťanov a budhistov, keď sa Ján Pavol II. modlí s predstaviteľmi iných náboženstiev za pokoj a bozkáva Korán, či keď Benedikt XVI. rozjíma v mešite po boku mohamedánskeho duchovného.
Navyše píšeš, že Ťa ostatné náboženstvá nezaujímajú, teda z toho usudzujem, že o nich veľa nevieš. Ako teda môžeš súdiť niečo, čo nepoznáš.
Mne osobne nevadia mediálne útoky na Cirkev, skôr nespravodlivé útoky na Cirkev, alebo na akúkoľvek inú inštitúciu či skupinu. Uvedomujem si, že Cirkev nie je ,,zväz spravodlivých" (tak sa nazývali prví komunisti), ale spoločenstvo hriešnikov.
No je odo mňa ďaleko, aby som na každý útok odpovedal. Nejaký čas po páde komunizmu (myslím v r. 1990) akýsi mladý slovenský spisovateľ napísal bohorúhavú poviedku (radšej nebudem spomínať, o čo v nej išlo). Vtedajšia Konferencia biskupov Československa diskutovala, ako sa k tomu postaviť. Korec navrhoval odsúdiť ju. Niektoré hlasy na českej strane chceli byť opatrnejšie (lebo vedeli, že daný autor pravdepodobne práve na to čaká, aby sa zviditeľnil). Nakoniec však predsa len biskupi protestovali a výsledkom bolo, že autor poviedky dostal literárne ocenenie, ako satisfakciu za ,,útok fundamentalistov".
Taktiež ak sa Madona na koncerte priviaže ku krížu, iste len čaká na kritiku Vatikánu, čo by jej zvýšilo návštevnosť na koncertoch. Našťastie, Svätá stolica sa za 2000 rokov naučila, ako sa pri podobných útokoch správať - modliť sa: Otče, odpusť jej, lebo nevie, čo činí.
Len toľko som chcel...