Stetol som veľmi slávneho, vlastne už zhasnutú hviezdu, z ktorej mi prišlo morálne veľmi zle, a chcelo sa mi asi aj vracať. Stretol som ho v jednom meste, o ktorom isto mnohí nemajú ani šajnu, ale pohoda, tým lepšia anonymita sa asi zaistí. Veľmi nepríjemne ma oslovil, pretože pravda je taká, že evidentne sa dopustil on prvej chyby.
Pamätajte si, takí ľudia, ktorí vyzerajú veľmi ústretoví, veľmi smiešny, sú v skutočnosti veľmi smiešny. Žiaľ, myslím to na princípe opičieho smiechu, pretože taký ich asi charakterizuje azda najlepšie. Prečo to píšem.
Cieľom môjho blogu nie je niekoho osrať cez blog, na to vlastne z vysoka kašlem, ale poukázať, že ani ten človek, a to nadviažem, avšak zase z opačnej strany, ktorý si neustále poukazuje na to, že nie je potrebné, aby bol v nejakom centre, stredobode pozornosti, tak taký ju potrebuje najviac. Ako som spomínal už dávnejšie, aj v športe, najmä v hokeji predsa platí, že najlepšie je do útoku vyrážať z dobre zabezpečenej obrany. Len neschopný človek, ktorému na ničom nezáleží spraví opak.
Už predsa vo filozofii, mojom milovanom predmete, myslím to aboslútne ironicky, ktorý na vysokej škole som skutočne z duše nenávidel, ale to je zase iná téma som sa napríklad dozvedel mnoho poučných vecí. Teda bola mi celkom na osoh. Napríklad som sa učil o filozofovi, o ktorom hovorili, že si nasadil masku, teda iné hlásal, a iné žil. V dnešnej dobe nič výnimočné, ale vtedy to bolo opačné.
Je veľmi smutné, že to, čo bolo ešte vlastne pred pár rokmi verejnou hanbou, to, čo si zaslúžilo nejaký ten trest, a nebolo to vôbec nejako prijateľné, a teda ani spoločensky akceptovateľné, je dnes vlastne dobre že nie nejaká celosvetová zásluha za akýsi humanitárny čin, ktorý ho vlastne oslavuje. A čím viac, samozrejme, čím viac je toho vzrušenia, točenia sa okolo jeho osoby, čím viacej sa zaujímajú o dianie aj jeho súkromného života, tým lepšie pre neho. Otázka prečo, je veľmi jednoducho odpovedateľná, preto, lebo svojím konaním si to paradoxne sám vyžiadal.
Nebuďme nikdy takí, pretože tí ľudia bez toho nevedia žiť, a nevedia sa nikde inde ani len uplatniť. Poviem úplne konkrétny príklad.
Viete si teraz napríklad predstaviť, že nejaký napríklad veľmi úspešný či už mega podnikateľ, alebo nejaký americký herec, ktorý v čase svojej najväčšej slávy zožal mnoho úspechov, mnoho peňazí samozrejme, nemá možno ani usporiadaný život, ale načo, on si chce užívať, a predsa obetovať rodinu, pohodu, zázemie, citovú istotu je predsa prvoradé, aby som dosiahol nejaký rýchlo kvasený zisk, ako sa hovorí...
Sa zrazu stiahne len preto, lebo chce mať pokoj okolo toho celého hluku? nebuďme naivní, on pokoj nepotrebuje. Človek, ktorý celý život žije v omamnej sláve, ju potrebuje aj keď nie je aktívny, bez nej by bol celkom určite chorý. Až kým mu niekto úplne jasne neukáže, kde spravil hrubú chybu, ktorá ho stála kariéru.
Apropo čo je kariéra? T,o že ma pozná 2 milióny ľudí? Alebo to, že sa správam charakterne, nerobím blbca kadetade zo seba, nevystatujem sa, a keď zhasné slávne reflektory, čo ho celý ten čas oslňovali, je zrazu celkom iný človek.
Ešte ma napadla jedna vec, vlastne bezprostredne po tom, čo som pridal tento blog, a musím ho revidovať. Chceš byť nešťastný? Chceš byť sklamaný zo života? Obetuj pre peniaze známych, zabi v sebe autoritu, vyžeň predsa Boha zo svojho srdca, zabudni celkom iste, z akých pomerov si vyšiel a môžem teraz celkom iste potvrdiť, že raz sa to takému človeku stonásobne vráti, a to vo veľmi krutej podobe, kde nebude vedieť, čím je.
To platí o všetkých egoistoch, všetkým, ktorí už nevedia pri svojich manieroch čo skutočne zo sebou, a ktorí len ustavične, žiaľ, len sami pred sebou hrajú nejaké divadielko, z ktorého ale časom určite z tohto vytriezvejú, až keď zistia, čo všetko vlastne stratili. Ak to samozrejme v správnom čase pochopia, čo je tiež otázka na mieste.
Nedajte nikdy na vonkajšiu slávu, tá veľmi mätie vašich priateľov, ktorých potom začnete jednoducho strácať, a ktorí sa vás budú celkom určite strániť, ako sa len bude dať. A viete, čo sa stane potom? Skutočne si budete užívať všetko to, čo máte, naplno.
Čím viac chcete hmotného dosiahnuť, a to je skutočne pravda, tým viac úprimnejších a charakterných ľudí okolo seba stratíte. Prečo. Lebo len ten človek, čo pochopil, že život nestojí na tom, že cez pracovný čas pôjdem vysedávať kdesi do kaviarne, a smiať sa na vpp pracovníkov, ktorí musia zametať ulice, a smiať sa z nich, že keby sa lepšie učili, toto by nerobili, lebo tí najväčší chudáci sú vlastne títo.
Zastávajte sa vždy ľudí, ktorí rovia nejaký prínos do tejto spoločnosti, ktorá aj tak nie je celkom zdravá, ktorí robia aj podradnú prácu, ale predsa ako kresťan musím vždy ich zastať a nedovoliť, aby boli znevažovaní, pretože Boh navštívi celkom iste spravodlivosťou mnohých tých, ktorí celkom nevedia, čo so sebou.
Žiaľ, len osamotený a odizolovaný od všetkého presne tak, ako ste si to želali kedysi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ortego
7. 9.sept. 2013 13:35
Prosil by som pokračovanie.
Napíš svoj komentár