Máme teda sa snažiť žiť zo spomienok, alebo ako píšem v nadpise pomerne radikálne v druhom zamyslení, že nemáme sa snažiť žiť zo spomienok.
Ako dobre vieme, každý deň mi prinesie niektoré skúsenosti, ktoré ma môžu jednak obohatiť v niečom, alebo práve naopak v niečom znechutiť. Ako napríklad tento týždeň, šiel som na cykloturistiku, neprešiel som extrémne veľa, nejakých 20 kilometrov, zastavil som sa akurát u nás v prírodnej posilňovni, tak tomu nazývam ja, máme tam rozličné posilňovacie náradia, ktorým sa denne venujem, je tam celkom super. Nič by na tom nebolo zlé, keby som nedostal defekt po asi stý krát na bicykli, ale na to som už zvyknutý.
Akurát vo včerajší sviatočný deň som to proste vynechal, nechcel som to riešiť, jednoducho som si dal pauzu.
Je pravda, že pri cvičení jednoducho vypnem, a neriešim nejaké spomienky, ktorými sa môžem zaťažovať, aj keď niektoré sú veľmi príjemné, a veľmi ma obohatili. Alebo môžu byť napríklad nie celkom prijemné, ktoré mi napríklad s niečím konkrétnym sa vyrovnať a podobne.
Jednoducho sa k nim začínam pomaly stavať v takom zmysle k nim, že proste boli, a možno sa ešte niekedy zopakujú, celkom isto sa to nedá síce ani potvrdiť, ale ani vylúčiť. Práve tie dobré zážitky, ku ktorým sa isto budem veľmi veľa krát vracať, ma neskutočne obohatili, a povedali mi proste.... počkaj, ešte nie je koniec, je to dobré, toto je správne, toto je niečo, čo som možno v aktuálnej mojej situácii možno veľmi potreboval.
Veľmi to bolo príjemné, a pre mňa aj jedinečné, pretože som ho zažil práve tak málo, a práve preto viem, že si ho veľmi musím vážiť..
A síce viem, že v dohľadnej dobe to vylúčené nie je, veľmi ma to proste obohatilo. Veľmi ma to posunulo vpred. Práve preto stačí človeku na nakopnutie tak málo. Je to presne ako napríklad keď štartujeme auto, auto má nejaké dve tony, ale keď máme vyšťavenú baterku, stačí proste nejaké káble a druhé naštartované auto, ktoré nám dodá šťavu do tej baterky, vďaka čomu sa ten náš motor proste roztočí, a my môžeme naskočiť, a vydať sa s autom vpred. Teda stačí v podstate tak málo, ale bez tohoto mála sa isto nezaobídeme.
Ako vieme, môj ďalší postreh spočíva v tom, že sila spočíva v tom, že najslabší článok v niečom dá impulz, aby sa celý mechanizmus dal do poriadku a zmobilizoval sa akýmkoľvek spôsobom. Dobre vieme, že každá zložka v nejakom komplexe je potrebná práve preto, lebo jedna na druhú priamo nadväzuje, a je nevyhnutná pre činnosť celku ako takého. Píšem v nadpise, že nesnaž sa žiť zo spomienok, pretože tie ťa raz môžu v niečom potopiť, a obrazne povedané, môže ťa to pomaly ale neskôr zlikvidovať, duchovne napríklad.
Prečo sa človek nemá žiť zo spomienok, jednoducho preto, lebo človeku bránia v rozvoju. Každý deň sa človek nejako rozvíja, aj keby to možno fyzicky, alebo psychicky nebolo možné, napríklad už len tým, že proste človek žije, spontánne sa napríklad nadýchne, čo si už samozrejme nedokážeme uvedomiť, možno si to dokáže uvedomiť práve ten, ktorý je v niečom napríklad vážne chorý.
Pamätám si tak veľmi matne, kedy som prekonal kovid, zanedlho to budú dva roky, kedy naozaj som ledva dýchal s pomocou kyslíkového prístroja, a cítil som sa proste hrozne. Myslel som naozaj na to najhoršie, a v mysli takto som bol pripravený na každý scenár, ktorý mi ponúkne práve Božia vôľa a vôľa Všemohúceho Pána Boha, ktorého rozhodnutie dokážeme jedine akceptovať, pretože odmietnuť božie riadenie, čo konkrétne s nami bude, sa nedá. Každý raz toto všetko, čo má pri sebe, čím oplýva, raz zanechá. Nič si so sebou nezoberieme.
Napriek tomu toto všetko čo som spomenul, nemôžeme vnímať v nejakom romantickom rozpoložení, že máme dve situácie, alebo všetko, alebo nič. Je to veľmi komplikované si čo i len predstaviť, že ako môžem obsiahnuť niečo všetko v tom práve absolútnom ponímaní, a na druhej strane nemať napríklad nič, taktiež v tom absolútnom ponímaní. Je to proste v nejakých okamihoch jednak nie celkom predstaviteľné, a jednak je to hrozivé na to čo i len pomyslieť.
Záverom môjho blogu chcem povedať toľko, že človek sa nutne musí emocionálne posunúť vpred, aby nežil zo svojich spomienok, ale aby reálne využil všetok čas, ktorý má pred sebou. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár