Mnoho ľudí počúvame, ako hovoria, že voľakedy bolo hento tamto. Voľakedy sa nám žilo lepšie. Voľakedy som mal pri sebe človeka, s ktorým to malo zmysel, a teraz zmysel nie je nič pre mňa. Tieto kruté vety, ktoré častokrát počujeme od mnoho ľudí niečím skúšaných, nás akokeby automaticky podvedome oslovujú, a my si ich ukladáme do povedomia, a často sa nám vynoria, keď mám pred sebou rozriešiť nejakú dilemu, a podobne.
Ako som spomínal v nadpise, nesnaž sa žiť zo spomienok, pretože, ak mám povedať zo skúseností, čas je síce najlepší lekár, ale niektoré spomienky, na ktoré si opätovne spomínaš, pôsobia ako akútna bolesť, ktorá náhle príde a odíde...ale prísť nemusela.
Človek častokrát zaraďuje spiatočku, a vracia sa krok vzad, a to je veľká chyba. Aj ja síce nostalgicky spomínam sem tam na minulosť, ale je to v takom kontexte, že aký som bol hlúpy, že len teraz som prišiel na veci, ktoré som predtým nechápal, alebo ešte lepšie, nechcel pochopiť, poprípade som to pochopil veľmi zle, a to len na základe toho, že som si vytvoril akési vlastné predstavy, a tým to jednoducho skončilo.
Toto je veľká chyba. Často ľudia, ktorí presviedčajú akokeby sami seba, svoje okolie, ktorí sú veľmi výreční, ktorí presviedčajú aj nechcene sami seba, že všetko majú za sebou, a že začali nový život, to nie je pravda.
Človek, ktorý skutočne začína nový život, si na minulosť nespomenie ani náhodou, pretože ho to vyformovalo na niečo trvalo súčasné. Tak, ako napríklad chlieb, upečený, je v konečnej úprave, upečený, vlastne rovnorodý pokrm, kde nevidíme zložky voľným okom, a predsa do neho išli voda, múka, kvások, soľ, a podobne všetký prísady, ktoré používa kuchár... ale na prvý pohľad nevieme na tom chlebíku rozpoznať, čo všetko tam je, tak to má byť aj snami.
Nesnaž sa žiť z toho, že si chceš spomenúť na to čo bolo. To, načo si spomíname najčastejšie paradoxne nie sú naše dobre prežité chvíľky, nejaký čas strávený šťastím, naplnený radosťou, ale práve opak je pravdou. Všetko to, každý okamih, kde sme veľmi duševne trpeli, kde sme pomaly ani nevedeli čo robíme, a nevedeli sme vysvetliť dôsledok svojho konania, si paradoxne pamätáme najlepšie.
Mnohí mi túto moju hypotézu popreli, ale to len preto, lebo to ešte nezažili v takom kontexte, ako som to zažil ja. Verte mi, bol by som klamár, keby som písal o niečom, o čom nemám šajnu, keby som to nezažil. To sa jednoducho nedá, a zdravý sedliacky rozum a prostá logika to proste nepustí.
Mnoho ľudí máme pri sebe, ktorým nanešťastie nevenujeme dostatočnú pozornosť, a oni si to azda v oveľa väčšej miere zaslúžia než tí, ktorým to preukazujeme, a oni sú chladní ako kus ľadu. Samozrejme, každý na to musí prísť individuálne. Na každého príde čas, každý má ten svoj čas, každý pochopí mnoho vecí po svojom, a v určenom čase.
Sú ľudia, ktorí maju proste veľa darov od Pána Boha, ale nevyužívajú to vôbec, stránia sa nejakej činnosti len z vlastného pohodlia, a pritom toľko ľudí čaká častokrát veľmi márne, naivne, že sa im azda pri niekom zadarí, a predsa vyjdu zvyčajne naprázdno, ako ináč, samozrejme.
Je veľmi dôležité učiť sa aj zabudnúť. Ak sa už nebudeš modliť na tento úmysel, ak neveríš v Boha, ktorý ti najlepšie poradí, tak ako mne, pretože nie ja som sa dvíhal, ba opak je pravdou. Boh sám ma dvíhal, a Boh sám mi najlepšie dodatočne ukázal, prečo všetko dopadlo tak, ako to dopadlo, a zistil som, že ma osobne tým bolestným časom len a len posvätil, aby som mal väčšie skúsenosti, pretože pravda je, že človek sa predsa učí celý život.
V modlitbe predsa nikdy sa neprosí za minulosť, ale neustále sa žije v nádeji pre lepšiu budúcnosť. Nikdy nevieme, kedy a môže tá pomyslená karta obrátiť v náš prospech, a náhodou aby sme sa len nezahnabili, keď nám vyjde nejaký veľký plán, ktorý sme ani v tajnosti nedúfali, a zrazu... dostali sme dvojnásobok.
Tak, ako som to opisoval, ale je to nádherná myšlienka, a veľmi sa mi páči, a tým vzdávam chválu Pánovi. Nikdy sa nepýtaj, neprotireč Pánovi, že ťa niekde nechal akokeby kráčať osamote, aj keď sa ti to bude zdať, že si bol na všetko sám.
On sám, Pán Boh ťa vtedy držal v náručí. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzana15
6. 5.mája 2013 10:09
uzasne to je!
Napíš svoj komentár