Neverte nikomu radšej. Držte si od všetkých odstup, neverte nikomu, a dôverujte jedine vlastnej intuícii, ktorá ma nikdy nesklamala. Teraz akurát padá jemný dážď a veľmi potrebný.
Naučil som sa už dávnejšie, najmä teraz som sa utvrdil, že nikomu netreba veriť a nikomu sa netreba zdôverovať. Od všetkých si treba držať odstup, pretože musíš si zachovať seba samého, svoj rozum a nedať na nikoho. Neber si od nikoho nedôležitého ponaučenie, aj keby oplýval neviem akými morálnymi schopnosťami, a neviem aké zásluhy by mal. Vypočuť si ho môžem, ale dať môžem jedine na vlastnu intuíciu.
Najhoršie je, keď ti niekto vnucuje niečo, čo vôbec ten druhý nepotrebuje, a potom tu samozrejme vznikajú rôzne nedorozumenia, vznikajú najrozličnejšie konflikty, ktoré samozrejme ani nemuseli byť, ale samozrejme nebyť prehnanej iniciatíve, ktorá samozrejme škodí, to hovorí aj múdre príslovie.
Naučil som sa teda dôverovať sebe samému. Naučil som sa pešo kráčať v najväčšej búrke, v najväčšom daždi, lejaku, vo veľkej nepriazni počasia.
Áno, príjemné to samozejme nebolo, prvý raz som kráčal v takom veľmi dobrom krupobití z mesta domov cestu necelých 1,5 kilometra, ale stačilo.
Zistil som, že nie som vôbec nejaký maslový, a že som to prežil, a veľmi ma to zocelilo až tak, že na to rád spomínam. Neviním nikoho, že som šiel pešo, bolo mi to úplne jedno. Pravda, nie hneď, ale postupne časom som si tak zvykol, že k tomuto som úplne sebestačný.
Buďte sebestační aj vy, a nemusíte potrebovať ku sebe nijakú pomoc, ktorá bude len medveďou službou. Nespoliehajte sa priveľmi na nejaký taxík, ktorý zrazu má meškanie, samozrejme aj preto, lebo musí ešte obslúžiť iných, ale zahoďte všetky tieto starosti za hlavu. Predovšetkým nie veľmi zatrpknuto si na to nespomínajte, lebo to plodí len ďalšie zlo, a to už v tejto dobe je azda až priveľmi.
Keď si tak spomeniem na rôzne životné situácie prežité, čo som prežil osamote, keď som skutočne potreboval pomoc, a nemal som pri sebe vtedy nikoho, a keď som ju nepotreboval, tak ako mihnutím čarovného prútika sa zjavili kadejakí dobrodinci, ktorých som vôbec nepotreboval, nie v zmysle potreby, alebo nedajbože využitia nejako ich služieb, že ich chcem nejako využiť pre moje ciele, a viac si na nich nespomenúť, a všetko prijať akosi automaticky, robiť ako stroj, počítať s nimi, čo je tá najväčšia samozrejmosť, pričom to vôbec nie je pravda...
Mimoriadne som rozčarovaný, a ešte to takto pravdepodobne potrvá. Pravda je taká, že všetko dobré raz pominie. Ale prečo. Prečo nepominie to zlo, a prečo si pamätáme najmä to zlo, keď už nechceme, aby to bolo súčasťou nášho života.
Nevieme sa preto sústrediť na naše školské povinnosti, no pravdu poviem, ešte šťastie že som počas školy neriešil, najmä na mojej milovanej strednej nijaké blbosti, ktorými by som sa zaťažoval, že už vtedy som sa nemusel nikomu nejak extrémne zdôverovať, a vlastne všetko som riešil viacmenej sám, osamotený, bez nikoho, maximálne nejakých skalných kamarátov, ale koniec.
Ach. Nepožadujte od nikoho nič veľké, lebo raz vás ten druhý tak mnohonásobne využije, a vycucia z vás všetku dobrú energiu, že nebudete potom naskrze vedieť, čí ste. Verte mi, sú ľudia, ktorí veľmi radi a veľmi ochotne berú druhým energiu, lebo im ju závidia. Neverte radšej nikomu, a každého si viackrát pre istotu premerajte veľmi pozorne. Určite ste sa viac krát z vás popálili na to, že ste až príliš dôverovali, a potom to malo katastrofálne následky.
Dajte na mňa, mám skúsenosti. Nech sa vám všetkým darí, a príjemný deň. Jediné pozitívne na tomto dni môžem povedať je to, že konečne prší.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Slovenský sa tomu povie, "Urob niekomu dobré, os.rie ti plot.":- disappointed: