Vraj niekoľko vecí, pre ktoré nemám rád, alebo rada birdz.
Mnoho ľudí si ani poriadne žiaľ neuvedomuje v dostatočnej forme, aká vynikajúca, aká super je internetová komunikácia, kde sa nik nepozná s nikým. Prečo? Vysvetlím to na jednej veľmi dobrom príklade, kde všetko pochopíte.
Niekoľko krát, nedá sa to hádam ani spočítať, vďaka mojej moc živelnej povahe, nakoľko mám moc sangvinickú povahu, sa mi podarilo možno zasadiť zopár nepríjemných viet, adresovaných samozrejme neviem komu.
Potom ma to samozrejme mrzelo, ale zas nebudem sa hrať na nejakého hovorcu, ktorý všetko chce za druhého okamžite ospravedlniť, a tak som to nechal tak. Časom sa predsa všetko len vykryštalizuje.
Mnoho ľudí nemá rado, keď sa v nejakej téme spomína v negatívnom zmysle, a naráža sa to samozrejme na tvorcu tej a tej ankety, alebo napríklad nejakého diskusného fóra, príspevku, alebo nejakého článku, ku ktorému samozrejme bola napríklad automaticky vytvorená diskusná časť príspevku.
Potom samozrejme, horkokrvní ľudia, ktorí možno trošku prekročili hranicu nejakej tej správne zdravej rétoriky, a nasadili samozrejme tvrdšie a ostrejšie slová, a proste to nejako prehnali, zas na druhej strane časom toto všetko ľutujú, a sami si potom sypú popol na hlavu.
Už horšie je, že to nepovie priamo, bratsky, kde si proste prizná chybu, a pokúsi sa aspoň sčasti napraviť tento svoj omyl.
Prehreškom ho napríklad nenazývam, lebo som toho názoru, že prehrešok je niečo, v čom je človek od počiatku automaticky utvrdený v niečom, čo koná morálne spoločenský nesprávne, proti nejakým predpisom, nejakej spoločnej dohovorenej norme, a on proste sa od toho značne odchyľuje.
Mnohým ľudí chýba akási autorita nad sebou a vedzte dobré, že doba, v ktorej bola autoritatívnosť a prísna disciplína na prvom mieste, a zariaďovala ju teda, a bol a akýmsi majákom, strážcom spravodlivosti a dodržiavania pravidiel, teda je dobré, keď existovala hierarchia, tak ako je to napríklad v cirkvi.
Keď nemáš niekoho nad sebou, ktorého proste musíš rešpektovať, vznikne organizovaný chaos, a nevieš sa v tom pohybovať, a si zmätený.
Na to slúžia kontrolné činnosti, ktoré sú moc nevyhnutné. Každý si myslí, aj ja som si myslel, že napríklad taký školský poriadok je vrcholná sprostosť, ktorú musím dodržiavať, a niekedy za trest sme ho museli celý odpisovať.
Teraz, začal som pracovať v školstve, a musím povedať, že mnoho vecí má zmysel, avšak veľa ľudí je unavených, a nevie v tom všetkom chaose skutočne dostatočne dobre rozlíšiť, že čo je dobré, a čo je zlé.
Všade platí jedno. Mnohým mladým chýba pozitívny vzor, ku ktorému by mohli si nasmerovať svoje myšlienky, a takto byť pozitívne ovplyvnení. Chápem teraz napríklad mnohé veci.
Keď som učil na základnej škole, vybadal som, že deti jednoducho nemajú nejakú bázeň, neprejavujú dostatočnú úctu k učiteľom, a teda logicky sa stáva, že nie sú sústredené, pozorné. Človek, ktorý je rozptyľovaný inými vecami, sa nedokáže poriadne sústrediť na jednu vec.
Tak ako vodič, ktorý sa poriadne potrebuje vyspať, oddýchnuť si pred náročnou cestou, kde prejde možno tisíc kilometrov, a aj viac, ten potrebuje čistú hlavu.
Mnoho z nás len vyslovuje, aké máme potreby, ale je otázka či to skutočne aj potrebujeme. Mnoho vecí máme nepotrebných, vzniká potom chaos, a my sa nevieme orientovať v spleti tohto chaosu.
Chceme auto, dobre zariadený byt, dobrú ženu, dobré deti, dobrý biznis. A keď toto všetko máme, všetko nám lezie na nervy, v byte snívame o dome, nepáči sa mužom ich manželka, deti neposlúchajú, necítime sa šťastne v práci, ktorú konáme, a možno ide o veľmi dobrý flek.
Lebo mnoho ľudí si veľmi zvyklo na rýchly luxus, ktorý je nebezpečný. Luxus nie je to, a frajerina nie je to, keď máš melóny na účte, to dokáže každý. Peniaze ťa nikdy nespravia šťastným, ale ide o vyrovnanosť a určitú sebadisciplínu, ktorú je potrebné zachovať, keď chceš v budúcnosti vykonať nejaké tie dôležité zmeny v živote.
Zamyslime sa nad tým, a uvedomme si jedno. Nenariekajme nad tým, že nemáme niečo, čo si nemôžeme dovoliť, a keď áno, spravte všetko preto, aby ste to mohli mať! Život je veľmi pestrý, a je mnoho príležitostí, len nikdy netreba zaspať na vavrínoch. Nie vždy sa darí, ale Pán Boh vždy stojí pri človeku, ktorý ho prosí o niečo...
Vždy sa bude blížiť k tebe Jeho požehnanie, len ho neprestávaj stále prosiť.... dostaneš mnohonásobne viac! Zamyslime sa nad týmto.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a keď som čítala toto som si spomenula na svojho brata, že ako to on robí, že tie deti sa ho doslova boja a poslúchajú na slovo.
jemu stačí, že sa zamračí a tie decká sa doslova trasú