Ponúkam vám 2 rady:
1. Nikdy od nikoho nič neočakávajte.
2. Nedávajte si falošné nádeje.
...Život tak môže byť pokojnejší.
Múdre v čom? Pišta pozri sa na jednu vec ktorú ti poviem.
Pozri sa na celosvetovú pandemickú a ekonomickú situáciu. Svet sa prakticky rúti do peknej kaše. Hovorím bez akejkoľvek sentimentality, snažím sa byť realista. Nikdy od nikoho nič neočakávajte. Práve naopak.
Ľudské vzťahy nevieš oddeliť, a oddimenzovať. to nevie nik. Aj cirkvi sa nevieš samostatne oddeliť, že ty budeš ten, kto to vie spraviť lepšie, alebo horšie, alebo inak. Podobne v práci. Pokiaľ nevieš vytvoriť s niekým aj proti svojej vôli a nesympatie akýsi duchovný tandem, ktorý ťa potiahne v tých najrozličnejších smeroch... ako dobro, zriecť sa niečoho (aj vlastného názoru) ustúpiť v niečom, kde cítim pravdu, a ten druhý tára (dosť často na pracovisku, kde si nadriadený myslí, že je múdrejší, ale pritom môže byť sprostý ako bambus ) áno platí zásada prvá, ktorú si vyriekol a síce nikdy od nikoho nič neočakávajte.
Ale to je povedané ironicky. Ty očakávať prakticky musíš, pretože aj v cirkvi veríme, že my ľudia tvoríme Kristov živý organizmus, kde každá bunka( teraz ju nejdem definovať ako základná stavebná jednotka živého organizmu) hoci je neviditeľná potrebuje sa zviditeľniť a povedať o sebe.
Lebo prvou vetou si povedal ako keby, že človek nutne musí byť individualista z duchovného hľadiska. Zaiste, dá sa tak byť, ale to nie je duchovný život.
Keď ja od niekoho niečo očakávam, ja sa na neho priamo aj spolieham. Očakávaš a spoliehaš sa na Ježiša? Ja sa o neho opieram na 200 percent, lebo on je moja skala.
Vieš, sú niektoré frázy, ktorým je náročné a obtiažne, dosť ťažko porozumieť, a častokrát aj v cirkvi som mal pocit napríklad v Kapitule, že áno, všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.
Potom hovoríš o tom, ako si nemáme dávať falošné nádeje. To áno, máš pravdu. Len zas pozor, pretože človek nie je stavaný na víťazstvo. Aj apoštoli padli zároveň, pozemskou smrťou Pána ježiša, kedy oni dúfali, že vykúpi ľudí spod rímskej nadvlády, avšak povstali spolu s ním, keď slávne vstal z mŕtvych.
Čiže oni nemysleli na spásu duši, spásu celej svojej osobnosti, ale len na akýsi karierizmus. Práve preto mnohí nepochopia, že kto chce žiť v cirkvi presne podľa evanjelia, je predsa nemožné, aby bol bohatý, je nemožné, aby bol úspešný, je nemožné, aby bol prvý a nie druhý, nie to ešte posledný, je nemožné aby mal posledné slovo, proste vždy musí hrať druhé husle. a vo večnosti ťa Boh sám povýši a vysvetlí, prečo to tak malo byť. Nech sa ti darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár