Nikdy neprechovávajte u seba závisť

Začal by som asi takto. Jednou z najdeštruktívnejších vecí, ktoré človeka oberajú o elán, akési životné nasadenie, pozitívne myslenie, radosť, a šťastie, je celkom určite závisť. Nikdy neprechovávajte u seba závisť, lebo tá je koreň všetkého zla.

Zistil som to napríklad, keď ako stredoškolák, bolo to 11 rokov dozadu, to poviem celkom presne, prišiel pre mňa brat na novej honde 900 rr. Je to pekná športová motorka, navyše v tých časoch veľmi zriedkavý fenomén, ale nikdy som sa nejako s tým nechválil, alebo seba nedával do nejakej prehnanej pozornosti. Práve naopak, na škole vždy som sa držal v podstate v úzadí, aby nie ja sám, ale aby ma Boh povýšil cez konanie mojich profesorov, čo sa mi vlastne aj darilo. Nechválim sa, ja len si pripomínam, čo sa mi udialo ešte na začiatku stredoškolských štúdii.

Vedel som, že ako sa potom zachovám, a postavím k tejto nepriazni od druhého, tak sa to so mnou bude viesť. Mnoho ľudí by možno povedalo, že akou kartou, akým nasadením ide do teba človek oproti, takým nasadením choď aj ty. Možno áno, možno nie.

Prečo? Ja som si ho za 4 roky celkom získal. Vychádzali sme spolu veľmi dobre, napriek tomu, že celkom určite mu závisť spať nedala, a to ma aj veľmi mrzelo. Mrzelo ma to najmä preto, že ako študent na strednej som mal v obľube encyklopedické vedomosti. Nikdy ma nebavila matika, ale zato, biológia, alebo spoločensko vedný seminár boli mojou silnou stránkou. Biológia síce nebol predmet, na ktorej som exceloval, z nej som bol taký niečo cez 2.

Nikdy neprechovávaj u seba závisť, ani keby neviem čo bolo. Je to veľmi deštruktívna vlastnosť, ktorá keď sa u teba hlboko kdesi v podvedomí zakorení, už ju nevymaníš. Častokrát sa to začína napríklad celkom nevinne.

Napríklad tým, že v detstve tvoj kamoš mal ako prvý futbalku, a ty si ju nemal. Alebo niekedy letela taká móda, že sme nosili hokejové dresy. Vždy som si predstavoval, aké je to super, keď to mám, a nakoniec mi ho rodičia kúpili na jarmoku, mal som veľkú radosť, ale čo som potom cítil?

Bol som šťastný, ale akokeby taký zároveň vyprahnutý. Sú proste ľudia, ktorí keď po dlhotrvajúcom čakaní niečo veľké dostanú, dobre, ja som to povedal ako príklad, že som dostal hokejový dres, tak keď ho dostanú, zrazu sa dostanú do tkaého pomykova, že vlastne všetko im to je v tej chvíli jedno, a nevedia sa tešiť z toho daru. Ako je to možné? Kde sa stala chyba.

Podľa mňa sa chyba stala v momente, kedy sme začali niečo niekomu závidieť, čo my nemáme. Ešte chápem to, keď sa o to aj my snažíme. Teraz napríklad som sa zamyslel nad takouto vecou.

Sú ľudia, ktorí milujú autá, a je to pre nich životná filozofia. Čím lepšie, tým väčšiu radosť majú, avšak, sú naozaj spokojní, trebárs jazdci F1, odmyslime si tie peniaze obrovské, ktoré dostanú z výhry, cú naozaj spokojný, keď dostanú silnejší motor pod kapotu, ktorým potom prevalcujú všetkých svojich protivníkov?

Naozaj ich to naplní? Aké máš potom pocity, keď po nejakom víťazstve vystupuješ na ten svoj pomyslený stupienok víťazstva. Vychutnávame si pocit víťazstva, alebo je to číry pocit našej vlastnej pýchy, do ktorej sme sa zaodeli. Ide nám o výhru, alebo vyťahovanie sa pred ostatnými, čo sme kedysi dokázali.

A preto nikdy takýmto spôsobom neprechovávajme u seba závisť, lebo je to spúšťač všetkých problémov. Oceňujem napríklad takých, ktorí dokážu rovnako poctivo si zarobiť na nejaký svoj vysnívaný darček, ktorý si takto v mysli pripravovalo a tešili sa z neho. To je v poriadku. Ale skutočne ma to naplní, keď to robím len preto, lebo to chcem druhému dokázať, že nie som nejaký horší? A keď to dosiahnem, budem pokojný potom? Nebude ma potom trápiť pocit smútku, akejsi nepochopiteľnej prázdnoty v srdci, že vlastne to, čo mám, som v podstate ani sám nechcel?

Mnoho ľudí sa sťažuje na pocit samoty, ale práve to je plod závisti. Závisť ti ide po krku, a zväčšuje tvoj zdanlivý hlad, ktorý v podstate neexistuje, a je len umelo vytvorený.

Niečo také, ako keď sa dostaneš na hostinu a zješ vlastne také kvantum jedla, ktoré by si v živote nezjedol, kebyže si sám vo svojom dome, a ani by ťa to nenapadlo, a nemal by si ani chuť.

Taktiež závisť je vlastne spúšťač všetkých problémov, do ktorých sa človek paradoxne uvrhne vlastnou pseudo aktivitou, keď chcem všetko mať pre seba, druhému nedám nič.

Samozrejme, niekedy je potrebný taký nazvem to, zdravý egoizmus, kde nemôžeš rozdať všetko, čo si si prácne zarobil nejakým darebákom, ktorí nerobia nič, nie sú na osoh, a ich až veľmi silnou stránku je najmä lenivosť, robiť kadejaké darobniny, nič poriadne, nie sú nikomu na osoh, a rozoštvávajú všetko a všetkých dookola.

Prajem vám všetko dobré.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu