Hneď ráno, ako som vstal, poďakoval som sa Bohu, že nemusím vstávať o pol šiestej, ale tentoraz stačí krátko pred siedmou. Ponáhľal som sa do kostola na ruženec a hneď potom bola omša. Všetko prebiehalo tradične, všedne, až na akciu, ktorá sa konala na námestíčku pred kostolom. Už trochu znudene som prehodil zopár slov s jednou postaršou zaujímavou paňou.
Celkom rád sa zhováram so starými ľuďmi, lebo oni si oveľa viac preskákali, čo ale na ich niekedy až nekompromisných postojoch v rozhovore s druhými zjavne cítiť. Čím viac niekto pôsobí otvoreným, spontánnym dojmom, tým lepšie, a prirodzene ľahšie sa nadväzujú medziľudské vzťahy. Z nich treba cítiť predovšetkým úprimnosť, otvorenosť a ochotu porozumieť druhému, pretože zatvorené srdce a dvojzmyselné, dvojznančné slová v dnešnej dobe poľahky veružeb rozpozná aj malé dieťa. To, ktoré možno rozumom ešte nie je na takej úrovni ako učený človek.
Krátko som postával pred kostolom a v mysli hľadal kadejakých známych. Príjemné slnko sa predieralo spomedzi oblaky, a to všetko nasvedčovalo krásny deň. Počul som jeden vtip. Dámy neurazte sa AKý je rozdiel medzi ženou a hmlou? Žiadny. Obe keď sa stratia, čaká nás krásny deň. Poobede už tradične som sa stretol s mojou milou. A tu sa stalo čo som ešte nezažil. no. Cesta do kostola nebola ničím výnimočná, ruženec speivaný sa mi zdal nudný, priznám sa ale to je v poriadku. Dôležité je, aby som nebol nudný v Božích očiach. Lebo ak niečo robíte rutinne, nedokážete si činnosť plne uvedomovať. Stráca človek inšpiráciu. Niečo, čo vo fádnosti, stereotype ťa nakopne dopredu správnym smerom a spôsobom.
Keď som vyšiel z kostola, hneď pri aute ma čakali policajti a chceli dať pokutu. Okrem toho, že mi to nevedia dokázať, a chceli si iba zarobiť poprípade vytočiť, ale zdržali sme sa len chvíľu. Bolo nevšedne plné parkovisko. Je tam veľmi trápna socha pripomínajúca akéhosi obrancu Novohradu, no v skutočnosti je to nacionalistická propaganda, ale o tom po tom. Hrdší by som bol na sochu trebárs Timravy, ale v pohode. Vtedy, hoci mi adrenalín stúpal ako ručička na tachometri. Všetko sa skončilo bez pokuty a odišli doslova s dlhým nosom. Paráda. V môj prospech.
Potešil som sa keď som stretol moju učiteľku ešte zo základnej školy. Prvý stupeň. V mysli sa mi vynorili myšlienky na moje detstvo. Roky nevinnosti, detstva, učenia, radosti, starosti, spontánne sa vynárajú, a spomínam takto na školské roky. Teraz na to rád spomínam. Vtedy som to neznášal. Pochopiteľne. Kto má rád "ponáranie" sa do tajov fyziky, matiky a podobných volovín, ktoré v mojich 24.rokoch som nikdy nepotreboval? Aj keď teraz sa na to dá inak povedať. Minule som našiel cez net bývalého polužiaka. Videl som ho možno tak 3 roky, náhodne sme sa stretli na ulici. Príjemné posedenie u kamoša ma len povzbudilo v konaní dobra a presvedčení, že všetko má nejaký význam. Každá naša činnosť by mala znamenať o krok dopredu.
Vtedajšia ranná omša mala neobyčajnú príchuť. Začiatok pôstu. spomínam na to. Zobral som to doslovne. Len o vode. Nejde tu ale o jedlo, no v čom inom inom by som si dal predsavzatie. Keď človek čiastočne sa nezačne umŕtvovať sčasti svoju telesnú stránku, o čom by to bolo. Veď ak keď človek si chce stanoviť nejakú diétu, musí predsa zmeniť stravovanie.
Tešil som sa s obľubou na popolcovú stredu. Postupne, ako som starší, človek si stanoví presne nejaké pravidlá, podľa ktorých sa chce pridržiavať.
Súbežne stýmto blogom som došil ďalší textilný výrobok, ktorý sa stal narodeninovým darom pre moje dievča. V ten deň, keď som začal písať tento blog, som sa zúčastnil na biblickej hodiny. Nejde tu ale o biblické témy a podobne ladené rozhovory. Tu je niečo viac. Niečo ako s liturgiou. Latinské Ite missa est, doslovne znamená..."choďte omša je. Trvá, neskončila. Pokračuje, ale iným spôsobom. Mám na pamäti biblické slová..." Kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi. Čo dodať na záver.
Azda len toľko, že je fajne teplo, človek je životaschopnejší, lepšie sa ráno vstáva a nadobúda novú radosť zo života. Veď čo je krajšie ako s radosťou, elánom, s vierou prežiť svoju mladosť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár