Píše totiž takto. Aj keď sa dnes slovám o Božom súde radi vyhýbame, napriek tomu, že je to súčasťou evanjelia, tejto realite sa raz aj tak nevyhneme.
Každý človek bude súdený podľa miery poznania.
Kto má väčšie poznanie, od toho sa bude viac aj požadovať.
S týmito slovami Patrik by som bol určite opatrnejší. Skúsim teda vysvetliť po svojom prečo asi.
Zachádzate dosť do akéhosi pod svedomia, alebo akéhosi podprahového vnímania kresťana. Teda čo sa týka svedomia, máme osobitnú teologickú a filozofickú definíciu, tá prvá hovorí, že sloboda je poslušnosť z lásky, a druhá že je nezávislosť na akejkoľvek determinácii.
Tá druhá definícia je v podstate hrozná, pretože dokonalá sloboda, ako som to naznačil v niektorých mojich komentoch, blogoch a podobne, teda dosiahnutie takéhoto stavu je proste logicky nemožné.
Nemožné fyzikálnym zákonitostiam, duchovným, duševným. Prečo. Ako sa môžete odosobniť od všetkého, čo vás zaťažuje, keď sme sami toho súčasťou. Na jednej strane aj v našom kresťanstve je teológia smrti vedená k tomu, že duša je vyslobodená z pút tela.
Pieseň hovorí jasne.... sláva sláva, duša zaplesá, keď tie krásne uzrie nebesá.
Píšete že kto má väčšie poznanie, od toho sa bude viac požadovať. Áno, biblia v tomto je nekompromisná, pretože vychádza predovšetkým z logiky. Ak máte vedomie hriechu o niečom v skúsenosti, napriek tomu to páchate, je logické, že beriete seba na zodpovednosť v úkone dobrovoľnosti.
Ale na druhej strane sú hriechy alebo páchanie konkrétnych skutkov, ktorým sa napríklad nevyhnete, a neviete presne, či páchate alebo nepáchate hriech.
V tomto sa dostal do konfliktu pavlove listy a origenes, ktorý aby nezhrešil telesne, dal sa radšej vykastrovať.
Čiže zhrňme si to ešte raz v tomto podtexte.
Máme vedomie o hriechu, napriek tomu hriechy páchame v nejakej forme. Logika hovorí, prečo nezanecháme hriech pokiaľ vieme, že pôsobí na nás toxicky. Asi preto, lebo ten hriech je v istom zmysle tak silná skutočnosť, že vyhnúť sa tomu nedá, a Pán dobrotivý vtlačil do srdca duchovný element zvaný pokánie, ktorý po hriechu prinavracia dušu do stavu posväcujúcej milosti.
Pavol hovorí jasne, že telo si žiada proti duchu a duch proti telu. otázka.
Prečo Pán Boh vo svojej všemohúcnosti dovolil niečo takéto. Uvážte predsa. a potom tu máme druhý extrém, kedy mnohí ľudia sú psychicky nalomení, pretože si nevedia nájsť partnera. O čom to teda je. Na jednej strane Boh ako rešpektuje našu slobodu. to nie je rešpekt slobody. Boh nerešpektuje nič, pretože Boh vyvodzuje následky, z príčin ktorých už len konečný verdikt skonštatuje.
Je veľmi ľahké a jednoduché povedať, ako hovorí Genezis.... "Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom..." Gen 2,24.
Podobne parafrázuje aj sv. apoštol Pavol, ktorý hovorí približne to isté v súradniciach liste Efezanom Ef 5:31
istý teológ mi povedal, že Boh síce príde súdiť zem, ale viac menej Boh už príde s rozsudkom. On už vie kto kde skončí. Biblia predsa jasne hovorí, že Boh bude súdiť zem ale ovce si postaví po svojej pravici a capov po pravici.
Otázka potom je v podstate položená moc jednoducho na nasledujúce konštatovanie.
Načo potom Boh dal osobnú slobodu, ktorá vás môže prakticky úplne zničiť, a teda takto deštrukčne pôsobiť na vašu osobu. Moja úvaha v danom kontexte je približne v týchto riadkoch.
Keby Boh zamedzil pôsobenie diabla, vedeli by sme veľmi účinne sa koncentrovať na plnenie Božej vôle, boli by sme akosi prirodzene šťastní a veľmi uspôsobení práveže robiť dobré skutky, tam by proste to zlo nemalo nijakú šancu.
Pýtajme sa v teológii aj to, aký podiel viny má diabol na skaze sveta, a prečo Boh diabla hneď nezničil. Teda úplne zbytočne sa páchajú takto denne vo svete mnohé hriechy, ktoré by celkom reálne nemuseli byť, a to nielen na základe porušenia prvého príkazu, kedy v raji zhrešili Adam s Evou, ak teda berieme v kontexte biblické texty.
Príklad. Boh stvoril Adamovi ženu Evu. Eva teda nebola splodená, ale stvorená. Prečo. čo chýbalo Adamovi k dokonalosti, keď toho času žil v spojení s Bohom a bol absolútne bez hriechu. Načo teda potreboval ženu, keď nemal vedomie o plodení potomstva. Prečo Boh teraz nezošle ženu do života muža a opačne, keď to potrebuje.
Vidíte aj sami, že nie všetko, čo si vysvetľujeme akože v dobrom to tak aj funguje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár