Príjemný dobrý deň naplnený Pánovým pokojm Vám všetkým zo srdca vyprosujem. Akurát som sa zas dočítal do jedného blogu, kde si autor kladie peknú filozofickú otázku, ktorá zaujala aj mňa, a hneď sa na to teda idem bližšie pozrieť po svojom samozrejme.

Prečo sa človek zamiluje do toho nesprávneho človeka? Je to veľmi jednoduchý dôvod. Nie sme skúsení, a nie sme vyzretí. To pramení aj naša rôznorodosť názorov, a síce, človek si neviem častokrát vybrať z tej pestrej palety všelijakých presýtených kolórii, a teda je veľmi zmätený.

Pobehuje potom sem a tam, a hľadá, ku komu sa najlepšie dá votrieť nejako do priazne, a potom sa tam chce natrvalo usadiť, a porobiť nejakú neplechu.

Takíto ľudia obyčajne potom chtiac nechtiac vám veľmi ublížia. Dovolím si tvrdiť, že vám ublížia už len tým, že sú pri vás usídlení, a vy ich máte neustále na očiach. Poznáte ten pocit, že sa s nejakým človekm chcete stretnúť, a nikdy sa neviete nikdy o nijakom zmyluplnom čase dohodnúť, neustále sa to odkladá, ste z toho nervózny, hatí vás neúspech, ste sklamaní, skleslí, a neviete si na to dať odpoveď, že prečo sa toto deje, keď vy ste nikdy nikomu dobrovoľne neublížili, ani by ste nechceli?

A potom, keď ste v procese zabúdania, tak ho máte dobre že nie každý deň na očiach, ako keby to bolo nachsvál? Nevidí sa mi to, a toto istí sa stávalo aj mne. Neviem na toto dať odpoveď, ale v súčasnosti sa tým nezaťažujem.

Ako čítam blogy, dosť veľa ľudí tuná to tu rozoberá, v každom druhom blogu sa o tomto dozviem. Dobre, len píšte, dajte najavo poriadne svoje skryté emócie, a uvidíte, ako všetok ten strach z vás razom opadne, tak, ako sa to stalo našťatie aj mne, a našiel som spôsob, ako proti tomu bojovať.

Poznáme veľa takých názorov, že ten človek je silnej povahy, ten je zas slabšej, ten je skúsený, ten menej skúsený a podobne. Čosi o podobnom mi hovorí Písmo Sväté, keď Ježiš blahoslaví lačných a smädných po spravodlivosti, a vyzdvihuje slabých, a tých, ktorí nie sú moc príťažliví a vôbec neznamenajú z toho svetského hľadiska pre spoločnosť niečo veľké. Naoko sa zdajú, akýmisi v úzadí, alebo že sú totálne nesxhopní, neporiadni, nepotrební, a že svet ich nepotrebuje.

Áno. Svet ich nepotrebuje, ale uvedomme si, najmä veriaci blogeri, že svet nás nenávidí pre Jeho meno. Prečo? Lebo to predsa sám Pán Ježiš predsa predpovedal. Svet vás bude kôli mne nenávidieť, dcéra sa postaví proti svojej matke, otec proti synovi, a.... ale len ten, kto vytrvá bude spasený.

Dosť dlho som sa zaťažoval nad nepodstatnými vecami, dosť dlho ma prenasledovali myšlienky, ako som v kurze, keď ma druhí majú v hube a podobne.

Môžem na druhej strane povedať, že je to super pocit, lebo pravdepodobne mám niečo, o čom druhí môžu iba snívať, a tiež mi teda logicky v niečom len ticho závidia.

Tak je to aj so srdcom, s láskou. Človek sa nesprávne zamiluje do toho nesprávneho človeka, aby sa popálil, a na základe tejto skúsenosti dospel k názoru, že to bola pre neho práveže perfektná skúsenosť, a vďačí v nej za veľa. Napríklad za to, že sa mu postupne otvorili oči, a viac vidí to, čo predtým nevidel, alebo naopak, nechcel ani vidieť. Je to predsa tak.

Veľa vecí nechceme vidieť nie preto, lebo sa toho bojíme ako následkov, ale to, že nám nastavia zrkadlo. Ale práve tomuto by sme mali byť len a len vďační, pretože človek, mladý človek má život pred sebou, a zničiť si ho nejakými hlúposťami, rozmarmi druhého človeka, s kým nie je vlastne ani šťastný, pretože on sa ide od lásky roztrhať, od svojho dobrého srdca, a predsa cíti také veľké prázdno, cíti takú prázdnotu, takú osamelosť, neustále sa bojí, vidí čiernu budúcnosť, bojí sa myslieť na prítomnosť, aby si nezvykol na príliš dobré veci, pretože v budúcnosti by potom mohol byť veľmi zranený, a takto sa človek podvedome pripravuje možno aj na to najhoršie.

Čo je ale horšie. Horšie je, keď človek stratí Boha v srdci, tak ako to spieva rytmus. Nepočúvam veľmi jeho piesne, ale v poslednom období majú tie piesne veľké čaro a sú veľmi zmysluplné. Toľko krát a tak schuti som sa nenasmial na ani jednom cédečku, ako práve na jeho, a to sa mi páči.

Nazáver len toľko. Netrápme sa, ak na nás niekto má hoci aj neprávom zlé slovo, pretože nás to len a len môže očisťovať. Buďme naopak radi, pretože trpíme pre slávu mena Pána Ježiša. Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár