Videl som už starší veľmi pekný jutub, o tom, že je pekné, keď neopúšťaš toho, kto ťa do nového života s Bohom uviedol. Incenzácia Svätého Písma je nádherný obraz toho, ak to, čo čítame perami, sme si uchovali v pamäti, aj to hlásali, a podľa toho aj žili. To, že sa vznáša samé božie slovo k Bohu. V Písme nájdeš všeličo. Povzbudenia, inšpirácie. Píše sa to ľahko, realita je inšia. No keď sa pozriem na obraz dneška a vtedajšej doby, situácie sú tie isté, lež iné okolnosti. Spravodlivých prenasledovali za biblických čias, zosmiešnovali.
Čože sú naše utrpenia s porovnaním s tým, čo zažil Ježiš. On mal moc znivočiť celú armádu vojakov v zlomku stotiny, a, čuduj sa svete predsa nespravil to. V pokore niesol ťažký kríž. Je to tajomstvo. Chápem, že nie každý s radosťou prijíma kríž, lebo mu to nie je príjemné. Komu by samozrejme aj bolo, to je už ale ďalšia vec. Niekto trpí stále.
Niekto zažíva svoje osobné pašie skryto, ticho v modlitbe, možno v plači. Neustále otázky smerom k nebu, človeka môžu znechucovať, odrádzať. V minulých blogoch som rečnícky nadhodil.... vari mám svojho Majtra nasledovať len na krížovej ceste?Vari niet iných možností?.. Ale Ježiš premohol ešte väčšieho nepriateľa..smrť.. Problém je, že naše poznanie nie je dokonalé. Minule ma tak spontánne napadlo. Aký frajer musí byť ten náš Pán.. Každú chvíľu sa k nemu niekto modlí, a keď si má všetko vypočuť, tak musí s nami mať nejakú dávku trpezlivosti.
Otvor nám Písma, odhaľ Pane seba samého. Daj sa nám spoznať tak, ako si sa dal spoznať emauzským učeníkom, ktorým horelo srdce, keď im Ježiš vysvetľoval Písma. Ďalším problémom je, že naše poznanie je obmedzené, a máme tendenciu k negatívnemu mysleniu. Prejaví sa to tak, že človek neraz bezdôvodne zapochybuje aj v tej najväčšej istote, a pri plnej sile. Prečo to tak je, neviem. Čo by som dal za to, keby sa niektoré slová z Písma naplnili. Áno, spomínam si na pasáž..." Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých"... Dúfam že to tak je. Ďalším problémom je, že v ľudských rozhovoroch absentuje zmienka o viere.
Je mi zle z toho, ako sa dobre vodí takému, čo v živote neprekročil prah kostola, Boh mu je žiaľ, totálne ukradnutý, nejaké morálne zásady taktiež. Tvoje dni sa rýchlo míňajú, a čo z toho, keď sa človek iba trápi, máš deficit, ktorý ťa nepoteší. Rád vediem o teológii konštruktívnu kritiku. Tá ťa len obohatí. Len trápi ma, že neustále na príčiny problémov sa často Boha pýtam "prečo" ? Žiješ podľa Písma, vyzeráš vo svete ako blázon. Nevadí, dôležité je, ako vyzeráš v očiach Boha. Hoci dobre ti nepadne, keď sa to ľudia smejú poza chrbát, a tí odvážnejší ti to vyklopia priamo do očí.
Na kráse ti to nijako nepridá. Niekto hovorí, že keď trpíš, Boh ťa bozkáva. Neviem, kto vymyslel tento výrok. Trápi ma to, že napríklad v božom chráme som už dávno nepočul nič povzbudzujúce. Mnohí ľudia okolo nás, to mi verte, v takej tichosti a neuveriteľnej pokore nesú svoj údel, kríž, a pritom tí najväčší kresťania sa odvracajú od takých ľudí, lebo viacerí vedia o utrpení len hovoriť, ale zakrývajú si tvár, odstupujú od nastolených problémov. Nechcú ich riešiť. Boja sa nahliadnuť na jadro problému. Odskakujú od takých, lebo sa boja, že sa budú musieť nejakým spôsobom podieľať na realite, a takto nejako participovať na životných údeloch druhých.
Koho zaujímaš, že nepracuješ, že si v nepohode, že nevieš o koho sa máš oprieť? Myslíš že to dakoho okrem Boha zaujíma? Že ti niekto skutočne ochotne chce pomôcť? Ach jaj. Príde na lámanie chleba, tak tvoj najlepší priateľ sa zachová ako čerstvo zamrznutý ľad vo vedre. Taký si im ukradnutý. Žiaľ, až vtedy keď budeš v najhoršom, zbierať črepiny z rozbitej reality, a sedieť na špine,a nik si ťa ani len nevšimne... Len vtedy zistíš, komu si za čo stál. Každý vie vychádzať s druhým len zadobre, ale počkaj na okamih, keď sa vyskytne niečo, v čom by ti mohol pomôcť, a nepomôže. Svätý Peter zaprel Ježiša, ale neskôr to oľutoval, a položil za Pána život. Padnúť, byť aj sem tam zbabelý, nie je hanba. Strach je prirodzená reakcia každého, a vtedy človek často nevie, ako reagovať. To je normálne. Ale vstať, a vzoprieť sa obrom je odvaha, a najmä plávať proti prúdu. Dnes je in, keď si rebel.
Príťažliví ľudia sú takí, ktorým sa nedarí, ale nikdy nevieš, ako som si uvedomil, či mojím utrpením, názornou ukážkou toho, ako sa dá skutočne obstáť v tuhom zápase, častokrát so sebou samým, neposilňuješ, a nedodávaš odvahy iným. Boh si možno, aj keď to znie podľa mňa dosť tragicky, práve teba použije ako nástroj, aby takýmto spôsovom, čo je paradoxné, aj iných pritiahol k sebe, presne tak ako Pán Ježiš v Písme Svätom hovorí... " Až raz budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe"...
Keď som si písal s bratrancom na nete, veľa vecí som pochopil, bavili sme sa o všeličom možnom. Na záver prajem veľa sily, a vytrvalosti do našich starostí. Nech je dnešok krajší ako včerajšok. Pozitívne myslenie, doslova pudová nádej je častokrát to jediné, čo nám ešte ostalo, keď sa všetko rozbije na márne kúsky a pominie sa. Dobrorečme každému, prajme pokoj a dobro všetkým, hladných kŕmme, smädných napájajme, plačúcich potešujme, pochybujúcim dobre raďme, presne ako Majster Kristus, ktorý aj emauzským učeníkom tak aj nám, otvára Písma a láme chlieb.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
d2s
9. 2.febuára 2012 14:57
3
Toto by som potreboval mať na očiach každý deň. Nádherné, nádherné a ešte raz nádherné obdivujem ľudí ako si ty
A výrok "Niekto hovorí, že keď trpíš, Boh ťa bozkáva" je pre mňa tým, čo som si potreboval dnes prečítať ďakujem
A výrok "Niekto hovorí, že keď trpíš, Boh ťa bozkáva" je pre mňa tým, čo som si potreboval dnes prečítať ďakujem
4
Nemám čo dodať. Až ma hnevá, že tu nemám čo kritizovať. Keď človek študuje filozofiu, veľmi rád začne kritizovať.
Napíš svoj komentár