Nechápem, prečo napríklad, teraz píšem voľne, ženy trápia jedna otázka, a síce, ako si má muž udržať ženu. Povedal by som to opačne. Ako by si mala žena udržať muža. Chcel by som si o tomto niečo prečítať. Neviem, či má na mysli to, že dievča bude pri chlapcovi len dovtedy, kým sa mu začne menej dariť, kým bude musiť akosi dodržiavať úsporný režim svojej peňaženky.
Počul som z úst jedného dievčaťa, ako povedalo chlapcovi. Citujem. "Ako ma chceš uživiť, keď nemáš robotu?" Áno. Veľmi pekné od nej. Myslím to ironicky. Nechcem to veľmi spomínať, ale žiaľ, takýto obraz vidíme čoraz viac. Nechcem ale ďalej o tomto písať, skôr idem písať o tom, ako Sv. Písmo pekne ukazuje to, že človek má zachovať svoju pravú tvár, a vernosť bok po boku jeden druhého skutočne v dobrom aj zlom. Neviem si dosť jasne vysvetliť emancipáciu žien. Opäť len opakujem, platí to skôr individuálne, a nedovolím si niečo zlé povedať, ale toto nie je život.
V živote sa stretávame s prípadmi, kedy najpevnejšie citové vzťahy vznikli z takých osudových zblížení ľudí, ktorí to skutočne nemali na ružiach ustlané. Len ten, kto si prešiel nejakým vnútorným citovým zranením, dokáže úplne pochopiť snahu o zblíženie sa s človekom, ktorý prežíval v minulosti podobné stavy.
Nemám rád rozmaznaných ľudí. Takí nikdy nič nedokážu, a najčastejšie sa citovo, materiálne, finančne priživujú na svojich akože priateľoch, priateľkách. Platí to obojstranne.
Jedna reklama ukazuje muža, ktorý bol vráskavý, starý, tučný, a okolo neho bola krásna dlhonohá blondína. Pod ním titulok. "tento muž vyhral lotériu, a o dva dni si konečne našiel lásku svojho života". Pointu si môžete domyslieť sami, ale takto to fakt funguje.
Aké krásne bolo za oných biblických čias, aké krásne bolo v minulosti, kedy mladí sa brali skutočne z nezištnej lásky, a obaja si bolí istí, že ten kríž, čo visel v ich spálni, je skutočne vyjadrením, želaním božieho požehnania nad ich rodinou, a nie nejakou kresťanskou rekvizitou, ktorá ma jediný účel, a to vyplniť v najlepšom prípade esteticky miesto na novovymaľovanej stene.
Obdržal som jednu modlitbu za budúcu manželku, ktorá veľmi pekne spomína. Pane, prosím ťa obdaruj ma takým dievčaťom, ženou, ktorá ma bude milovať tak, ako si Panna Mária ctila a milovala sv. Jozefa.
Žiaľ, v dnešnej dobe mám pocit, že len diskotéka, alkohol, nemravný spôsob života je trend, ktorým sa uberá táto doba. Dnes žiaľ, vidím čoraz menej a menej mladých ľudí, ktorí úprimne si chcú od Pána vyprosiť dobrého životného partnera podľa vzoru sv. Jozefa či Panny Márie. Hanbíme sa pokľaknúť pred krížom, ktorý jediný má spasiteľnú moc, a klaniame sa diablovými nástrojmi, ktoré rozvracajú rodiny, ničia vzťahy, ničia deťom ich detstvo, vyvolávajú úzkostné stavy, depresie, krízy, traumy...
Neexistuje prosba úprimná, ale reálna, ktorá neostane nevypočutá, hoci pravda je, že nie vždy, keď som prosil, som aj dostal. Zamyslel som sa pozdejšie, že prečo je to tak, a po dlhých asi 8 mesiacoch som všetko pochopil. Pochopil som to behom pár minút, a Pán Boh ma odrazu obdaroval príjemným pokojom, že bude lepšie. Dostal som novú nádej, že musím byť vytrvalý v mojích prosbách, a že veľké, vznešené plány sa nedajú uskutočniť len tak zo dňa na deň.
Potrebujem ženu k tomu aby som bol šťastný? Isto nie! Pokiaľ ona nepotrebuje mňa. Potrebuje žena muža, aby bola šťastná! Nie, pokiaľ on nepotrebuje ju. Je to častokrát začarovaný kruh, kde hazardujeme sami so svojimi citmi, a predsa toľko ľudí má akokeby potrebu trápiť sa.
Pokoj, kľud, ktorý ma napĺňa v moditbe, sa nedá opísať. Môžem evidentne dokázať, že v úpenlivej modlitbe, ktorú som adresoval Pánovi, na príhovor sv. Júdu Tadeáša, skutočne Pán prehovoril.
Nenechal ma samého, ale zotrel mi slzy z očí, pre ktoré som 8 mesiacov nevidel všetky tie dobrá, ktoré mi Pán chcel dať. Je neuveriteľné, ako sme niekedy zaslepení vlastnými pocitmi, ktoré nás trápia, a pritom recept na vyliečenie je veľmi jednoduchý. Bol som zaslepený a zaujatý nepodstatnou vecou, ktorá ale na druhej strane bola pre mňa veľmi dôležitou. Zamyslel som sa nad tým, či to, čo som budoval rok a pol, chcel aj sám Pán Boh. Teraz po dvoch rokoch môžem povedať, že On sám to nechcel.
Viem už zo skúseností, že oveľa radšej sa Pánu Bohu bude páčiť, a to dávam radu veriacim blogerom, ak to odovzdáš všetko Bohu, a jednoducho povieš... Bože.. nechávam túto veľkú vec, tento veľký plán v prvom rade na Teba. Myslíš si, že Boh ti neodpovie? Nedostane iba ten, kto nechce, a ten kto sa rúha!
Verím, že bude už len lepšie. Kto prosí dostane, a verím tomu aj ja. Verím tomu, že Pán Boh skúša takto ľudí, ktorí sa blížia ku Nemu, a že všetky neúspechy sú len vlastne ťažkou, neschodnou turistickou cestou, ktorá trvá dlho. Ale len naoko.
Aj Pána Ježiša opustilo mnoho učeníkov, lebo nechceli počuť o tom, že ho ukrižujú. Aj on išiel nakoniec sa modliť, a nik pri ňom nevytrval na Olivovej hore, lebo všetci pospali. Našiel som sa v spiacich apoštoloch aj ja? Určite. Mnohokrát.
Napríklad vtedy, keď som bol na školskom výlete.. Hanbil som sa prežehnať pred jedlom? Hanbil som sa prežehnať aspoň, keď som sa prebudil, a keď som usínal?
Záverom len pár myšlienok ešte. Tvrdá je to reč.. Tak čítame v Písme. Otázka samozrejme je, ako by som sa zachoval ja, keby som bol jedným z nich. Nezutekal by som? Možno ako prvý, poviem kriticky na seba, lebo nik nie je majster sveta. Aj ja som zažil situácie, z ktorých som sa razom elegantne vykľučkoval, lebo som to nechcel dotiahnuť do konca. Prosme denne o 7 darov Ducha Svätého, a On nám daruje svoje dary a sami uvidíte zmenu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Hm, zaujímavé, už som za štvrtým odstavcom a ešte stále nemám chuť ti blog skritizovať celý, len selektívne.
Takže: "na oných biblických čias" sa pravdepodobne neudiala ani jedna svatba z nezištnej lásky, a pravdepodobne ani zo zištnej lásky, najskôr zo žiadnej. Za oných biblických čias ti svatbu dohodol otec s otcom tvojej budúcej, pravdepodobne niekedy vtedy keď si mal 3 až 12 rokov. Tieto svatby sa dohadovali najmä na základe toho v akej branži, moderne povedané, podnikala (moderne povedané) rodina tvojej budúcej, a či bude výhodné spojiť vaše podnikania tak nejak do jednej rodiny, a podobne. "svatby z lásky", akejkoľvek, sú výsada rozmaznaných moderných ľudí, ktorá začala fungovať najskôr niekedy okolo 19teho storočia.
Hmm, modlitba za ženu ktorá ma bude milovať prinajmenšom tak ako Panna Mária Jozefa, mi nepríde... priam ideálna, a dôvod prečo nájdeš v prvom slove jej mena. (A keby som chcel byť veľmi krutý, tak aj v tom že napriek tomu údajne pravdivému prvému slovu sa jej podarilo mať dieťa z ktorého, predpokladám, bol prekvapený aj Jozef.)
Hej, no, koniec šiesteho odstavca, a už to prichádza, už začínam mať chuť zavrieť celý blog.
"Potrebujem ženu k tomu aby som bol šťastný? Isto nie! Pokiaľ ona nepotrebuje mňa. Potrebuje žena muža, aby bola šťastná! Nie, pokiaľ on nepotrebuje ju. Je to častokrát začarovaný kruh"
Nie, to čo si napísal je vždy na 100% začarovaný kruh. Nepotrebuješ ženu, pokiaľ ona nepotrebuje teba. Ona ťa nepotrebuje, pokiaľ ju nepotrebuješ. A teda ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ona nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ty nepotrebuješ ju, lebo nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ona nepotrebuje teba, lebo ty nepotrebuješ ju, lebo ona nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. Hovorí sa tomu rekurzia a znamená to že funkcia sa donekonečna (doslova donekonečna) odkazuje sama na seba.
"Pokoj, kľud, ktorý ma napĺňa v moditbe, sa nedá opísať."
Gratulujem, a možno aj závidím, ale nie som si istý, lebo sa mi to nikdy nestalo.
"Môžem evidentne dokázať, že v úpenlivej modlitbe, ktorú som adresoval Pánovi, na príhovor sv. Júdu Tadeáša, skutočne Pán prehovoril."
Nie, nemôžeš. Môžeš to tak maximálne s plným a úprimným presvedčením tvrdiť. (A ja zas môžem s rovnako plným a úprimným presvedčením tvrdiť že sa mýliš, a obe tvrdenia si budú rovnocenné.)
"Zamyslel som sa nad tým, či to, čo som budoval rok a pol, chcel aj sám Pán Boh. Teraz po dvoch rokoch môžem povedať, že On sám to nechcel."
Myslel som že nám bola daná slobodná vôľa... Ktorej ultimátnym a najdokonalejším prejavom (čiže tým, ktorého bude schopná len najdokonalejšia bytosť, čiže boh) je, že chcem presne to čo chce ten komu som slobodnú vôľu dal, a chcem to presne preto, že to chce on.
"Bože.. nechávam túto veľkú vec, tento veľký plán v prvom rade na Teba."
aha, čiže nám bola daná slobodná vôľa aby sa mohlo bohu páčiť keď sa jej vzdáš? Čiže bohu sa páči, keď sa človek vzdá najväčšieho daru, ktorý mu bol od boha daný?
Ale gratulujem, nestáva sa často, že by sa mi v takto silno kresťanskom blogu dalo neskritizovať každú vetu osobitne už od samého začiatku textu.
Takže: "na oných biblických čias" sa pravdepodobne neudiala ani jedna svatba z nezištnej lásky, a pravdepodobne ani zo zištnej lásky, najskôr zo žiadnej. Za oných biblických čias ti svatbu dohodol otec s otcom tvojej budúcej, pravdepodobne niekedy vtedy keď si mal 3 až 12 rokov. Tieto svatby sa dohadovali najmä na základe toho v akej branži, moderne povedané, podnikala (moderne povedané) rodina tvojej budúcej, a či bude výhodné spojiť vaše podnikania tak nejak do jednej rodiny, a podobne. "svatby z lásky", akejkoľvek, sú výsada rozmaznaných moderných ľudí, ktorá začala fungovať najskôr niekedy okolo 19teho storočia.
Hmm, modlitba za ženu ktorá ma bude milovať prinajmenšom tak ako Panna Mária Jozefa, mi nepríde... priam ideálna, a dôvod prečo nájdeš v prvom slove jej mena. (A keby som chcel byť veľmi krutý, tak aj v tom že napriek tomu údajne pravdivému prvému slovu sa jej podarilo mať dieťa z ktorého, predpokladám, bol prekvapený aj Jozef.)
Hej, no, koniec šiesteho odstavca, a už to prichádza, už začínam mať chuť zavrieť celý blog.
"Potrebujem ženu k tomu aby som bol šťastný? Isto nie! Pokiaľ ona nepotrebuje mňa. Potrebuje žena muža, aby bola šťastná! Nie, pokiaľ on nepotrebuje ju. Je to častokrát začarovaný kruh"
Nie, to čo si napísal je vždy na 100% začarovaný kruh. Nepotrebuješ ženu, pokiaľ ona nepotrebuje teba. Ona ťa nepotrebuje, pokiaľ ju nepotrebuješ. A teda ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ona nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ty nepotrebuješ ju, lebo nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. A ona nepotrebuje teba, lebo ty nepotrebuješ ju, lebo ona nepotrebuje teba, lebo ju nepotrebuješ, lebo ťa nepotrebuje. Hovorí sa tomu rekurzia a znamená to že funkcia sa donekonečna (doslova donekonečna) odkazuje sama na seba.
"Pokoj, kľud, ktorý ma napĺňa v moditbe, sa nedá opísať."
Gratulujem, a možno aj závidím, ale nie som si istý, lebo sa mi to nikdy nestalo.
"Môžem evidentne dokázať, že v úpenlivej modlitbe, ktorú som adresoval Pánovi, na príhovor sv. Júdu Tadeáša, skutočne Pán prehovoril."
Nie, nemôžeš. Môžeš to tak maximálne s plným a úprimným presvedčením tvrdiť. (A ja zas môžem s rovnako plným a úprimným presvedčením tvrdiť že sa mýliš, a obe tvrdenia si budú rovnocenné.)
"Zamyslel som sa nad tým, či to, čo som budoval rok a pol, chcel aj sám Pán Boh. Teraz po dvoch rokoch môžem povedať, že On sám to nechcel."
Myslel som že nám bola daná slobodná vôľa... Ktorej ultimátnym a najdokonalejším prejavom (čiže tým, ktorého bude schopná len najdokonalejšia bytosť, čiže boh) je, že chcem presne to čo chce ten komu som slobodnú vôľu dal, a chcem to presne preto, že to chce on.
"Bože.. nechávam túto veľkú vec, tento veľký plán v prvom rade na Teba."
aha, čiže nám bola daná slobodná vôľa aby sa mohlo bohu páčiť keď sa jej vzdáš? Čiže bohu sa páči, keď sa človek vzdá najväčšieho daru, ktorý mu bol od boha daný?
Ale gratulujem, nestáva sa často, že by sa mi v takto silno kresťanskom blogu dalo neskritizovať každú vetu osobitne už od samého začiatku textu.
Napíš svoj komentár
modlime sa zvoje rodiny, známych a úpenlivo aj za našich nepriateľov....
modlidba je nástrojom Boha s ktorou dosiahneme večnosť, je našou jedinou zbraňou, bojujme, nedajme sa zastrašiť, znechutiť a ovplyvniť Zlom, veď naše je kráľovstvo nebeské........
filip