Zamyslel by som sa dnes nad výrokom, ktorý je v dnešnej dobe v kurze. Znie. "buď sám sebou". Čo to znamená? Dosť dlho som si myslel, a to ešte keď som bol na strednej, že byť sám sebou, mať svoj vlastný myšlienkový svet, mať vlastné originálne nápady je niečo, čo sa vymyká z reálneho sveta. V praxi to znamená, že keď v kolektíve neťaháš, hoci aj v negatívnom zmysle slova za jeden povraz, si odstrčovaný, si urážaný, a častejšie si ťa začínajú všímať. Žiaľ, len v tom horšom slova zmysle. Či už v škole, alebo v reálnom živote.
Čítal som v jednom blogu, že či je riešením byť zo dňa na deň inakším. Myslím, že chcela povedať lepším. Veľmi dlho som o tom premýšľal, a myslím si, že koreňom viacerých osobných neúspechov sú podlé údery pod pás od kamarátov, slepá závisť, ktorá nedá spávať tridsiatim naokolo, a ty to vycítiš a nie si šťastný. Paradoxné je, že dariť v osobnom živote sa ti darí, ale druhí ti to neprajú. Treba si to všímať?
Ja sám v poslednej dobe to veľmi zažívam. Všade, ako sa len obzriem, o ničom inom sa netočí iba o peniazoch. Nie žeby som nemal rád takéto témy, ale rozoberať pred niekým, koľko mám peňazí v banke istotne nebudem.
Buď sám sebou. Vždy. Dosť dlho som si myslel, najmä vzťahovo, že treba sa prispôsobovať, treba ustupovať. Istotne poznáte výrok, že múdrejší ustúpi. Na druhej strane dokedy mám ustupovať? Dokedy v tebe budú potláčať tvoju vlastnú originálnu individualitu, ktorí ti mnohí závidia.
V jednom blogu som čítal, a vydedukoval som, že v dnešnej dobe, žiaľ, mnohí ľudia majú veľmi znížené sebavedomie. Znížené sebavedomie je pojem, ktoré v súčasnosti, mám pocit, viac ako inokedy rezonuje v spoločnosti, a všetci sa toho stránime. Odvraciame zrak, pohľad, reči, myšlienky od ľudí, ktorí pomyslene nemajú na nás. Zato, že nám sa darí, máme celkom kvalitné ružové predstavy, že človek, ktorý je nezamestnaný, je lajdák prvého stupňa, ktorý sa na to cieľavedome pripravoval. Áno, za všetko môže táto kríza, a navzájom modlime sa intenzívne, aby čím skôr pominula. Človek nikdy nedostane to, o čo nežiada, treba sa o to aspoň pokúsiť.
Prečo nám niektorí ľudia pripadajú bez ambícii? Sú ľudia, ktorí majú vysokoškolské tituly a robia prácu, ktorú hravo zvládne niekto so základnou. Mrzí ma, keď skutočne, najmä na Slovensku mnoho ľudí má naviac oveľa, ale žiaľ, nenájde sa také niečo, za čo by bol šťastný. Už mnoho mladých zatvorilo dvere tomuto štátu, kde sú úplne bez perspektívy, a sú odkázaní drieť na niekoho cudzieho, ktorý im síce dá prácu. Dá im oveľa lepšie zaplatené, ale toto je hanba. Písal som o tom na blogu Vážte si učiteľské povolania, ale dovoľte mi, neodpustím si mnoho kritických poznámok.
Prečo učitelia miesto tých nenormálnych vreskov, ktoré dennodenne počúvam, nakoľko bývam hneď vedľa školy, ale nesúdim, neučia deti, aby sa správali ako ľudia. Učitelia si ďalej zatvárajú oči pred šikanovaním, ktoré je trestným činom, teda na to sú už paragrafy. Zatvárajú si oči a nechcú riešiť, keď má dieťa, ktoré je v búrlivom rozvojovom období, je im to jedno, veď predsa, v škole sa nemôžu intenzívne venovať tridsiatim naokolo.
Takýto žiak keď vyjde zo školy, ktorému bolo neustále niečo odopierané, ktorý bol šikanovaný, odstrkovaný, taký sa bude mať veľmi zle v živote. Žiaľ, zabúdame na to, že on, resp takýto človek za to vlastne nemôže. Keď to vezmem z filozofického, resp. psychologického hľadiska, pýtam sa, kto nesie zodpovednosť za to, keď sa týmto ľuďom nedarí v živote aj postupom rokov, čo sa týka osobného, ale aj pracovného života. Sú ľudia, ktorí razom prídu o pekne budovaný vzťah, prídu razom o prácu, a hneď musia rozmýšľať, kam sa podejú. Nie je to zaucho dnešnej školskej politiky? Nie je to úder pod pás študentovi, ktorý bol príkladným v študovaní, a teraz ledva žije na kadejakých brigádach, lebo prácu v jeho odbore mu zabraňujú pracujúci dôchodcovia?
Keď sa vrátim ku začiatku. Odkiaľ má ten človek nabrať sebavedomie, ktoré je žiaľ, priamoúmerne znižované nedostatkom osobnej sebarealizácie, a vlastne nič nemá pod svojou kontrolou? Keď jeho osobnostný profil, keď jeho osobný výkon, vzdelanie, usilovnosť, statočnosť, spravodlivosť, zmysel pre rovnosť, čestnosť sú vystavované skôr na posmech, lebo dnes každý kope sám za seba, a takto z človeka sa stáva surový a bezcitný tvor, z ktorého finanční žraloci sa snažia v čo najvyššom množstve vytĺcť čo najväčší kapitál, najväčšie obraty, zisky?
Napadla mi biblická myšlienka, ktorá hovorí nad tým, že kto je verný nad málom, raz bude povýšený, a ustanovený nad mnohým. Celkom pekne sa v kresťanskej nádeji môžme v tomto povzbudiť, a opäť, tak ako v minulom blogu, môžme si položiť otázku. Našiel som sa aj ja v tomto odstavci? Som verný nad málom? Som skromný, čestný, poctivý? Statočne zhromažďujem aj to málo, čo mi Pán Boh požehnal?
Veľa ľudí si ani neuvedomuje, a tu chcem apelovať najmä na štrajk učiteľov a ostatných, ktorí sú vo verejnej sfére. Vyjadrujem čisto svoj názor. Uvedomujete si, že existujú pracovníci, ktorí makajú za omnoho menej než máte vy, robia dobre že nie zadarmo, je im zima, majú ťažkú fyzickú prácu, a nie sú primerane ohodnotený? Moje morálne svedomie, dobrá výchova, kresťanské povedomie budované vo mne od mala mi doslova prikazuje, aby som bol úctivý ku každému jednému človeku, a dobro prial, modlil sa za všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa každému darilo. Som si vedomý, že ľad, po ktorom sa pohybujeme v dnešnom svete plnom neistoty, morálnej skazenosti, nečestnosti, falošných poloprávd a neúprimných zamaskovaných akože priateľov je už akosi priveľmi tenký nato, aby sme hazardovali s vlastným sebavedomím.
Budťe sami sebou. Statočne vykonávajte svoju robotu, a uvidíte, že z každej tiesni postupne sa človek dostane. Veľké veci obyčajne vyplývajú z neočakávaných situácii, a neostáva nič inšie, ako veriť, že raz bude dobre. V to všetkom vás chcem povzbudiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
6. 9.sept. 2012 13:54
áno, z ľudí "vyprchá" láska a s tou aj ich ľudské a morálne hodnoty ......filip
Napíš svoj komentár