Myslím si, ako keby som sa ešte azda nevyčerpal tematicky. Vôbec nie, a čím ďalej, tým viac sa mi to páči. Chcem preto v tom vytrvať. Myslím si, že písať na chválu Boha nikdy nebude dosť! Pamätajte! Opäť je to niekoľkodielny príbeh, meditácia nad posvätnými tajomstvami našej viery, moje osobné svedectvo, a mnoho inšieho, v podobnom duchu preto takto budú ladené aj nasledujúce texty mojich ďalších blogov...
A tak, toto všetko obsahuje tento blog. Nastal konečne veľkonočný čas, čo som sa skutočne tešil, aj zo stravovacieho hľadiska . V rytme doznievania posledného pôstneho času, ktorý doznel úderom polnoci z Veľkého Piatku na Bielu sobotu, a následne príchod Veľkonočnej nedeli, a tým aj pre mňa dlhoočakávaného radostného obdobia, pretože som už na sebe pociťoval akúsi zváštnu melanchóliu, vás chcem všetkých pozdraviť.
Aj keď sa človek neraz cíti sám, opustený a stratený, stále sa nachádza v Božej dlani. Pán Boh nad ním bdie, a ponúka mu dobrá a milosti, ako keby len tak náhodou. Dnes však viem, že nič nie je náhoda. Celý život je neustála Božia ponuka a moja odpoveď. Opäť som sa včera stretol s mojimi priateľmi pri posedení a vrelej debate, ktorú zbožnujem, najmä pre moju zápalistú povahu. Čo znamená toto zvolanie lotra, som si plne uvedomil pri adorácii na Bielu sobotu cez deň.
Svoju pozornosť som sa snažil upriamiť na Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, vystavenú na poklonu pri slávnostne vyzdobenom Božom hrobe. Mám čas, tak sa môžem teraz venovať písaniu blogu, z ktorého mám radosť. Jednak aj preto, že opäť som si vybral tému zo Sv. Písma, aby som takto pouvažoval, upokojil sa, a poďakoval Ježišovi za mnoho, čím ma požehnal. Napríklad za dar práce od mája, a za dar prežitej Veľkej Noci. Nie je to senzačné?
Trošku teraz odľahčene. Ďakujem Pánovi aj za veľkonočný pondelok. Dôvod? No predsa, zarobil som si kus na oblievačke. Ktorého chlapca by nepotešilo dvadsať evry? Veru. To ma teší moc! Ale samozrejme nielen to. Okrem toho sa chcem pochváliť, že sa modím deviatnik na česť sv. Júdu Tadeáša, kúpil som len teraz takú božúrku, sú to modlitby k
veľmi mocnému Svätému, o ktorom som sa zmienil niekoľko blogov dozadu.
Áno, vrele odporúčam všetkým, ktorí hľadajú opravdivú pomoc, a nevedia si rady! Iste ti to pomôže bratu! Ver mi. Dá sa stiahnuť aj na internete. Ale ja som si pre istotu kúpil brožúrku, a našiel som tým pádom aj nový, nejaký inakší, novší, osviežujúci ohľad na modlitbu, začal som sa modliť inakším spôsobom. Pekné, krátke meditácie, úvahy, litánie, ktoré povzbudia človeka, ktorý hľadá niečo, čo mu vnútorne chýba, a teraz by potreboval dávku sebaistoty. A teraz späť k dnešnej téme, rozobral by som ju totiž rád spolu s vami, a popremýšľal nad vetou, nad zvolaním, ktoré adresoval kajúci lotor Ježišovi, a ktoré kľudne môžeme, bude to len pre naše dobro, aplikovať aj na nás.
Aj keď sa človek neraz cíti akýsi osamotený, opustený a stratený, nejako pokorený, stále sa nachádza v Božej dlani. Pripomína mi to prorok Izaiáš, ktorý spomína.. "Hľa, do dlaní som si ťa vryl... " Iz 49,15-16. Pán Boh nad ním bdie, a ponúka mu dobrá a milosti, ako keby len tak náhodou. Dnes však celkom iste viem, že nič sa nedeje náhodne, ale že všetko je tak, ako chce Pán Boh. Celý život je neustála Božia ponuka a moja, tvoja odpoveď. Toľko píše facebook na svojej katolíckej podstránke. Ďakujem.
Táto téma sa mi stala akosi dosť blízkou. Pocítil som tak, ako po minulé časy, čo je to samota. Našťastie Pán Boh, akosi podivne, nech je za to pochválený, stojí predsa nejako pri mne. Tento blog som písal ešte na papier a sviatok sv.Jozefa. Zúčastnil som sa na jednom pohrebe, kde zomrela jedna veriaca, chorá pani. Ešte mám živo v pamäti, ako nás pohostila vo svojom dome spolu s dcérami, a ako sme sa za ňu ako spoločenstvo modlili. Páčilo sa mi tam. Tá "obyčajná" jednoduchosť, tá skromnosť, pokora, obeta, zmysel pre humor, spevy, modlitby v izbe na kolenách, rozhovory, to sú pre mňa skutočne nezabudnuteľné okamihy. Vždy som sa na návštevu tešil. Pani som síce poznal len niekoľko dní, asi necelé dva mesiace pred tým, ako nás dočasne opustila, no utkvela mi živo v pamäti. Najmä jej láskavá a prívetivá tvár.
Na tie chvíle, kedy sme u nej v byte spoločne čítali Sv. Písmo, uvažovali nad ním, počúvali pár myšlienok, spoločne sa vyjadrovali k nemu, tie naše prosby, spoločne sme sa na kolenách modlili, ďalej spoločné apagé, teda pohostenie... Jednoducho cítim sa veľmi dobre. Bolo nás okolo 15 ľudí. Bol som tam zopár krát, a meníme vždy nejakú rodinu, spravidla každý utorok večer. Vždy sa na to teším, podobne aj na tradičný piatok.
Život. Aký vznešený, krásny dar. Nezaslúžený, podobne ako viera v Boha. Ďakujem Bohu, aj za to, že mám synovca! Teraz sa narodil. Som rád veľmi. Bože, buď neprestajne chválený, vyvýšený za všetko, a za to, že tak podivuhodne riadiš tento svet, a prosím ťa, daruj svoj pokoj, zdravie, šťastie, svoje mocné požehanie všetkým tým, ktorí ho najviac potrebujú!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár