Mentalita, učenie, výklad života po smrti je rôzny. Dopočul som sa o takých novinkách, o ktorých som doposiaľ nepočul. Chcem sa preto zámerne upriamiť v tomto mojom jednom z najrozsiahlejších spisovateľských excesov práve na tajomstvo života, pozemského, večného, pretože ma to oddávna zaujíma. Spomenul by som tu rád preto jeden môj zážitok, dá sa tak nazvať, akési pamäte, memoáre.
Dneska som po veľmi veľmi dlhej dobe miništroval na sv.omši. Totiž už len hrám, ale dneska som mal náhradu, tak som šiel načerpať energiu. A spravil som to čo najbližšie ku Pánovi. Priamo ku jeho sv.oltáru. Opäť som si pripomenul, a zaspomínal na časy, kedy som ešte poslúžil takto na sv.omši. Aspoň som si odýchol. Poobede samozrejme, ako tradične plánujem vypadnúť z domu vonka, ku kamošovi. Rád by som si teraz zaspomínal. Pamätám sa, keď som bol ešte malý chlapec, často sme chodili zo školskej družiny, poobede sa prejsť do cintorína v mojej štvrti. Je to asi 10 minút cesty od školy. Ten tajomný, zvláštny pokoj ktorý tam panuje, ma, ako som spomínal už od mala nejak silne priťahoval, a vždy rád som sa tam vracal. Nie je tomu ináč ani teraz, hoci okolnosti si už plnšie pravdaže uvedomujem. Ten tajomný pach akejsi dávnej minulosti. Keď sme vyvádzali ešte ako deti, naháňali sme sa tam. Pamätám si jednu myšlienku nášho kňaza, ktorú v kázni vyslovil na deň zomrelých na pobožnosti na cintoríne, a ktorá ma celkom oslovila. Znie: "Tam, kde ste vy, boli sme aj my. A tam, kde sme my, budete aj vy..."
Zaujímavá slovná konštelácia. Dobre som si to zapamätal, keď v zápätí som zapálil sviečku ku sv.krížu, a šiel prejsť sa po cintoríne. Viem aj presne, kde sme koho pochovali, a kto kde leží. Pri prechádzke som sa postupne rozpamätal na daný pohreb, okolnosti, ktoré tomu možno predchádzali.
To zapadajúce slnko, príjemný jesenný, či skôr zimný chlad v ovzduší, doznievajúce slnečné lúče, celá tá tajomná sprituálna dušičková atmosféra ma viedla k tomu, aby som porozmýšľal, čo skutočne má Pán Boh s nami v pláne. Najmä preto to píšem, lebo v tom období, a vlastne ešte donedávna som skutočne zvádzal tuhý vnútorný duchovný boj. Nevedel som, čo so sebou. Kde som sa Boha mnohokrát vo svojom vnútri pýtal, čo vlastne si odo mňa žiada, a akú obeť ešte v konečnom dôsledku odo mňa vyžaduje, a čo mu mám priniesť. Lebo sám to neviem pochopiť. Bolo to pre mňa dosť ťažké, obdobie, to sa piriznávam. Akurát počúvam spievaný ruženec božieho milosrdenstva. Áno. Zamýšľam sa nad mnohými vecami. Nielen ohľadom života a smrti. Áno, cintorín je štádiom, kde sa skončila žitia dráha, skončil sa ťažký boj. Pamätám sa, ako presne pred rokom na Bielu Sobotu som s kamošom, išiel ešte pred sv.vigíliou na cintorín pomodliť sa k jeho drahej mame. Za ňu, za seba, za potešenie zarmútených, za nádej na večnosť s Bohom. Boli to pre mňa zvláštne, silné momentky.
Rozjímal som v uplynulých dní, čo som prežil aj na slávnostnej veľkonočnej vigílii. Uvedomil som si nejak viac ako inokedy, aký krehký je ľudský život. Pamätám sa, hm, len teraz ma to napadlo, ako silno som veril, najmä po treťom čítaní, kedy liturgicky nastane veľká noc, za spevu Gloria in excelsis Deo, že, ako by to vyzeralo, keby mŕtvi práve teraz vstali z hrobov. Jednoducho povedané, nastalo by teraz vzkriesenie. Nielen liturgické, oslava Vzkrieseného Pána, ale také, ktoré by sa dotýkalo každého zomrelého človeka. To by bol úžas! Podívaná!
V hlave mi začlo víriť neskutočne veľa otázok.
Ešte jedna modlitba, ktorú by som chcel napísať, a ktorú teraz počúvam... "Večný Otče, obetujem ti Telo i Krv, dušu i božstvo, tvojho najmilšieho Syna, a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov, i hriechov celého svet. Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom".
Na záver niekoľko otázok, len tak ma teraz akosi spontánne napadlo. Napríklad, vari človek po smrti naozaj len "spí" v hrobe, a nejde do neba, ako som sa to dopočul pri jednom z výkladov textov Sv. Písma? Skutočne, nejdú moje dobré skutky, a ani mi nepomôžu, čo som vykonal, ozaj nejdú na môj účet, ktorý raz zložím pred Majstrom? Ktoré budú tie okolnosti, ktoré veci sa postavia v konečnom, finálnom dôsledku na stranu mojej obhajoby? Čo vtedy použijem, a ako sa obránim? Veď aj v žalme 130 sa spomína jedna pasáž, ktorú mám rád, a síce: ..."
keby si Pane v pamäti uchovával neprávosť, Pane kto obstojí..." Resp, tam, kde mu to určí Pán Boh? Vari neuzriem hneď, v okamihu smrti Boha z tváre do tváre, ako to pevne verím, a vždy som veril? V nasledujúcom blogu, treťom v poradí si preto osobne, ale vlastne každý si to može vykonať pri čítaní, ak to niekoho bavia moje myšlienky, a tak položím na osobné rozjímanie ďalšie otázky. Prajem Vám všetkým príjemné nedeľné popoludnie. Už čoskoro dorazím posledný tematický blog v tejto trilógii. Prajem príjemné čítanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár