Znovu, po nejakom čase, som bol postavený pred zvláštnu situáciu, avšak to bola priateľská debata. Vedieme dosť ohnivé diskusie sem - tam, ale sme radi, pretože Božie Slovo je oheň, ktorý sa má šíriť všade. Na druhej strane, pravda nie so všetkým musím súhlasiť. Musel som sa ale veľmi premáhať, pretože my, katolíci máme odlišné učenie. Ale na druhej strane, treba sa v hocijakých debatách, alebo aj vo všedných okolnostiach, vedieť vynájsť, a niekedy ostať v úzadí, a byť takpovediac mierne pasívny. Ten druhý to potom vycíti. To isté je aj v konfliktoch všade. Keď ukážem pokojnú tvár, kľud, ten druhý to vycíti, verte mi. To, že sa snažím dennodenne vystupovať všade ako kresťan, najmä v spoločnosti našich priateľov z inej cirkvi, bude len svedčiť o tvojej priateľskej povahe a dobrosrdečných úmysloch.
Ak svojimi postojmi a názormi nikoho nechceš mýliť, a nasilu nič nevnucovať, iní si ťa sami s radosťou vyhľadajú, aby spoločne s tebou strávili určite príjemný čas. Otázka ale je, pravda, že kedy to nastane, a čo sa toho týka, aj vzťahov, a čakať na nejakú vyvolenú a podobne, na spôsob sadnúť si niekde v lesíku pod strom, a čakať na niekoho, ako nejaká zasnená princezná, a spoliehať sa na náhodu, tiež nie je výhra. To sa týka aj kamarátstva, musíš sám vyvinúť nejakú aktivitu, hoci na druhej strane všetko musí byť vzájomné. Je to ale len obohatenie v poznatkoch, a veľa som sa naučil aj od nich, a to práve pri spoločnom štúdiu, a rozoberaní svätých textov Svätého Písma. No v poslednom čase všetko plynie v pokojnom duchu, a dneska máme tiež jedno stretnutie, na ktoré sa teším, aspoň by malo byť.
Na druhej strane, využívam aspoň teraz tie vedomosti z filozofie a z iných odborov, ktorými som sa pred piatimi rokmi snažil aspoň trochu priučiť. Predsa tá filozofia je na niečo potrebná! Aj keď som ju nemal rád. Ale to len na okraj. Z hľadiska teologického presvedčenia, si musím pevne stáť za tým, čomu a komu, teda Bohu, som vlastne až do minimálne dnešného dňa pevne veril, silno dúfal, a opravdivo miloval.
Najmä nedopustil, aby som spravil sám od seba nejaký nezmyselný synkretizmus. Už na strednej škole som sa dozvedel presnú definíciu tolerancie. Tolerovať neznamená súhlasiť. Veď predsa, to je logické. Nemôžeš všetko, poviem to ľudovo, všetko čo ti dajú na tanier bez rozmyslu zjesť. Nemôžeš dovoliť niečo, čo ti je na škodu. Najprv to treba predsa očami, zdravým úsudkom podrobiť nejakej pádnej, konštruktívnej kritike. Nie preto, aby si druhého buzeroval, a presadzoval si svoje, ale spoločne v rozohovore a uvažovaní, hľadať spoločnú cestu, pričom každý si má zachovať svoje hodnoty, ktoré vyznáva. Vo všetko nemôžeme súhlasiť, a práve v tom tkvie rôznorodosť a bohatosť názorov.
Na druhej strane, to, čo ti predložia, mal by si podrobiť kritickému uvažovaniu, aby, ako kresťania rozličných vyznaní, neprešli sme do takej diskusie, kde sa bude ortodoxne jeden na druhého útočiť, alebo sa brániť. Veď zo skúseností viem, že aj jedno aj druhé je zraňujúce. Vtedy Boh nemá radosť. Len ten, kto chce porozumieť druhému, musí sem tam ustúpiť. Tvoja sila sa prejaví vtedy, keď ustúpiš. Vtedy si ťa všimnú aj iní. Dokonca som na to prišiel sám, ba sama skúsenosť ma naučila. Autorita posvätných textov Božieho slova nás má predsa zjednocovať, a ako hovorí Písmo.. "aby všetci boli jedno". Už sa nezamýšľam nad tým, prečo kresťan putuje po strastiplnej, náročnej a často neschodnej ceste. Pochopil som to.
Jednoducho, je to náš údel. Hľadať božie kráľovstvo je celoživotná drina, pretože najcennejší poklad býva častokrát zakopaný oveľa hlbšie, než nejaká bezcenná plytčina, ktorá ti neprinesie trvalé potešenie, a nebude na úžitok.
Preto sa prebroď cez mnohé úskalia. Prešiel som si tým aj ja, a preto plne viem, čo je to prejsť takúto cestu. Písal som si z bývalou spolužiačkou, ktorá je taktiež skúšaná, jednoducho nik nemá na tácke prestreté. Buď sám sebou, a hrdinsky znášaj všetko.
Akurát som sa vrátil zo záhrady. Ten super pocit, keď som si zrýľoval, posadil všeličo, patizóny, hrach, melóny, tohto roku ako druhý raz v živote, pred rokom mi nevzišli, škoda dyne, a čo ja viem čo všetko som tam mal... Nechválim sa, ešte to, ale aj to je super, že vidím, ako to bude rásť, klíčiť. Takto má rásť aj Božie slovo v nás samotných! Pripravme si preto dobrú, čo najlepšiu ornicu v našom srdci, kde náju istotu, potechu aj naši blížni, a nebuďme egoisti. Ide o to, ako som to spomínal dávnejšie, treba byť len sám sebou, nenapodobňovať iných, ale rozvíjať svoje schopnosti, a zmobilizovať svoju vnútornú silu.
Vtedy sa staneš príťažlivým pre druhých. Akurát kamoš mi do mobilu včera stiahol piesne do mobilu, som rád. Napíšem o nich ešte osobitný blog, ak sa mi podarí. Napadli ma nateraz slová z knihy Žalmov 148. Píše sa tam. "Chváľte ho vrchy a všetky brehy, ovocné stromy a všetky cédre". Ešte aj Sv. Písmo ospevuje záhradu, aby všetko čo žije, nech ustavične chváli Boha aleluja.
Zakončujem tento blog. Ešte ale nabudúce chcem pokračovať, pretože som úplne nedokončil tento blog. Nádherné počasie je vonku. Bože, zvelebujem ťa, že si nám doprial tento čas, a na mocné orodovanie môjho obľúbeného Sv. Tadeáša a sv. Lukáša, a pre Tvoje nekonečné milosrdenstvo ťa prosím, aby každý raz našiel svoju správnu životnú cestu, cestu, ktorú budeš osvetľovať jedine Ty, aby si jedine Ty viedol naše kroky. Klaniam sa ti, vyvyšujem ťa, a chválim ťa Bože, všetko v Pánu Ježišovi Kristovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár