Zaujímavý citát. Chcem sa nad tým pozastaviť. Pamätám sa, keď som bol v škole ešte na Kapitule, tak som bol pozrieť v jednom obchodíku, a zaujali ma také záložky do kníh, ktoré boli pekne graficky vyzdobené so zaujímavými biblickými citátmi. Chcem sa trošku zamyslieť nad týmto výrokom.
Normálne v Písme pri Izaiášových spisoch by som to určite prehliadol. No keďže to bolo na knižnej záložke, spozornel som. Zamyslime sa. Čo pre mňa, pre teba znamená, že Pán si ťa vryl do dlaní? Nie je to pre teba, mňa výzva, aby som sa čoraz bližšie primkol, zveril v modlitbách do rúk samotného Ježiša? Čítaj s nadšením Sv.Písmo, a ži ako božie dieťa. Nie je to pre teba nejaká výsada? Som naozaj šťastný, a uvedomujem si, že Pán Boh ma chce privítať vo svojom domove, a že to realita je len vtedy, keď budem konať jeho vôľu, a žiť podľa jeho príkazov? Musíme sa denne vychovávať a naberať na kvalite a množstve dobrých skutkov. Niekto môže namietať, že som vtedy ako stroj, ktorý musí otrocky robiť dobro.
Konečne mám v súčasnosti dni plné svetla. Ešte dneska ráno som bol na sv. omši. Dnes máme krásny sviatok. Božského Srdca Ježišovho. Už v predchádzajúcom blogu som horeuvedené skutočnosti rozoberal. Minule som sa dozvedel, čo znamená pozdrav AHOJ. Aj hriešnikom odpúšťa Ježiš. Alebo Ad honorem Jesu. Bojím sa, že sa opäť dneska budeme hádať na biblickej debate. Nie. Nebudem. V tichosti sa budem modliť, ale verím tomu, že keď mi Pán Ježiš niečo vnukne, a budem cítiť, že je to proste správne, tak sa určite ozvem.
To je nepochopenie. Nie je isté, že si takto akokeby pritiahnem na svoju stranu Pána, ale jedná sa o tvoj úmysel. Veď aj Pán vraví na farizejov, ktoré hádzali mnoho z vreciek do pokladnice, ale prečo... aby ich iní videli. Chceli sa zapáčiť iným, ale Ježiš vystihol ich úmysly, a preto povedal vetu...“ Už dostali svoju odmenu“. No keď na druhej strane ale isté je, že keď ti podám pohár vody, keď si smädný, dám hladnému najsť, alebo keď budem zarmúteného potešovať v žiali, byť pri človeku a zdieľať s ním smútok a byť pri tom, keď to najviac potrebuješ...
Proste máš o niekoho záujem, zdieľaš s niekým pre teba dôležitým také okamihy života, ktoré znamenajú pre teba, pre toho druhého skutočne veľa. Z toho Boh musí mať len radosť, a nemal by si prísť o svoju odmenu . Aspoň to tak vidím. Mám s tým svoje skúsenosti, a verte, nie je nič lepšie, ako keď vidíš, že síce sa ti nedarí, ale máš pri sebe osobu, s ktorou vieš zdieľať takýmto spôsobom aj svoj neľahký údel, vtedy je to predsa len menší podiel starosti. Dvom sa ľahšie nesie niečo ťažké. Tak ako betón získame len tak, že zmiešame štrk, cement, vápno, vodu, tak aj my všetko máme obsahovať v správnom pomere.
Vrátim sa k myšlienke. Verím, že Pánovi nie som nijak ukradnutý, a že ten batoh mi pomôže On sám vyniesť a zložiť tam, kde chce On. Vtedy, keď bude chcieť On. Možno máme bojovať. To je výzva pre všetkých. Nemáme vzdávať tento súboj. Aby som prijal všetko, čo ma postretnePočul som jeden nezmysel, že človek je otrokom dobrých skutkov. Áno, aj niektoré kresťanské cirkvi tvrdia takéto nezmysly. Povedal som to tvrdo, sú to proste nezmysly.
Ako názorný príklad by som preto aj pripomenul, že podľa takej teórie, vraj že človek nie je stvorený pre to, aby denne konal len dobré skutky, akoby bol stroj. Omyl. To je veľké nepochopenie. Na základnej škole som sa bližšie oboznámil s príbehom jedného známeho svätého. Silný príklad viery. Myslím si, že nádherný príbeh a svedectvo pre dnešok, takého pátra Maximiliána Kolbeho, ktorý hrdinsky položil, či skôr daroval svoj život za otca niekoľkých detí v koncentračnom tábore, že tento šľachetný, odvážny počin bol automaticky uvedený do slávy Boha, a uzrel všetku tu krásu.
Sv. Maximilián Kolbe, oroduj za nás! On sa sám dobrovoľne obetoval. Nik ho o to pritom nežiadal. Pochopil, čo vtedy chce od neho Pán. V zlomku sekundy bol ochotný zriecť sa svojho života, aby zachránil otca rodiny. Ako možno vieme , tak zomrel v hladovej komore, keď ponúkol svoj život za život otca rodiny Franciszeka Gajowniczeka, jedného z desiatich väzňov, ktorí boli odsúdení k smrti hladom za to, že predtým z tábora utiekol iný väzeň. Citoval som z netu. Bol by som schopný podstúpiť toto všetko? Asi nie. Na to potrebujem asi špeciálne milosti od Pána. Moja krátka reflexia.
Páter Maximilián, ktorý sa celým svojim životom túžil pripodobniť jedine Ježišovi, dosiahol napokon to, aby ako dobrá, dozretá pšenica, ktorá priniesla mnohonásobnú očakávanú úrodu, sa premenila na čistú hostiu, ponúknutú do rúk Pána. A verím, že ani Pán Ježiš v nebi nepohrdol takýmto nezištným, čistým darom.
Prajem všetkým, aby aj dnes, na veľký sviatok Božského Srdca Ježišovho vás zaplavila minimálne taká miera radosti, ako aj mňa, ktorá ma sprevádza dnešným dňom, a večer ešte bude. Najmä vtedy, keď pri večernom sv.ruženci a modlitbe deviatnikov budem pamätať aj na mojich bývalých spolužiakov, ktorí sa v sobotu stanú novokňazmi. Boh žehnaj vašu prácu, aby ste privádzali stratené duše späť na správne cesty!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár